Transfúzia krvi a svedkovia Jehovovi | Medicínske právo
              

Otázka


Transfúzia krvi a svedkovia Jehovovi

 | 22.4.2010 | komentárov: 2

Otázka:

O svedkoch Jehovových je všeobecne známe, že odmietajú transfúziu krvi z náboženských dôvodov. Ak je potrebný medicínsky zákrok, pri ktorom nastane vysoká strata krvi a pacient – jehovista nie je pri vedomí, môže lekár nariadiť transfúziu krvi napriek vyslovenému zákazu zo strany pacienta alebo ho má nechať zomrieť? Aké sú následky ak sa rozhodne pre jednu alebo druhú možnosť?



Odpoveď:

Možnosť výslovného zákazu zo strany pacienta, ktorý nie je pri vedomí je už vo svojej podstate ťažko realizovateľná. Lekár je viazaný či už Hippokratovou prísahou, tak aj zákonom, aby urobil všetky potrebne kroky k záchrane života a teda je povinný poskytnúť alebo sprostredkovať nevyhnutnú pomoc každej osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí známky závažnej poruchy zdravia, ak tým závažným spôsobom neohrozí svoj život alebo zdravie. Jediná možnosť, ako sa zbaviť tejto povinnosti, je pacientovo vyhlásenie o tom, že bol informovaný, že je v ohrození života no napriek tomu odmieta lekársku pomoc. Takéto vyhlásenie musí byt písomné a podpísané pacientom kvôli lekárovej ochrane. Pokiaľ by totiž lekár nemal ako dokázať, že pacient sa zriekol zákroku, vystavil by sa trestnoprávnej zodpovednosti. V druhom prípade, že aj napriek zákazu by lekár konal, bolo by to už vecou dokazovania, či utrpel pacient nejakú ujmu tým, že ho lekár neuposlúchol.


 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku


Ivo Humeník

(29.4.2010)
Najprv je vhodné upozorniť na to, že situácia, ktorú spomínate je odlišná od prípadu opísanom v otázke na ktorú sa odpovedalo vyššie.
Každá osoba má právo dispozície so svojím zdravím. O tom, či existujú nejaké hranice tohoto oprávnenia sa vedú polemiky, v zásade si však myslím, že plnoletá, svojprávna osoba má právo na to, aby boli rešpektované aj také jej rozhodnutia, ktorých dôsledkom je poškodenie zdravia, ba dokonca smrť (teraz nehovorím o prípadoch aktívnej eutanázie). Uvedené sa mení v prípade, ak o "osude" jedného človeka rozhoduje iný človek. To je práve situácie keď súhlas na zákrok dáva zákonný zástupca (osoba definovaná v § 6 ods. 1 písm b/, 576/2004 Z.z.). Nedá sa vylúčiť, že medzi predstavou zástupcu a objektívnym "dobrom" zastúpeného bude rozpor. Preto zákon formuluje mechanizmus kontroly prostredníctvom súdu. Právo nie je schopné definovať ktoré výkony sú neodkladné, pretože existuje bezpočet diagnóz a na to naviazaných výkonov. Z toho dôvodu je stanovený len základný princíp, ktorý musí zdravotnícky pracovník rešpektovať (vykonať len také výkony ktorými zamedzí smrť osoby). Zvolenie toho-ktorého postupu musí byť medicínsky zdôvodniteľné - za to zodpovedá priamo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Zákonný zástupca má samozrejme právo podať žalobu (náhrada škody, ak vznikla, resp. zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch a pod.) v prípade, že výkony ktoré zdravotnícky pracovník realizoval, neboli v danej situácii neodkladné, či dokonca potrebné.

Andrej

(27.4.2010)
Preco by nemal lekar respektovat prava pacienta? Napriek tomu, ze lekar vychadza z osobneho presvedcenia o nutnosti zachrany zivota, je to pravdupovediac jeho vec nazoru. Toto svoje presvedcenie nema pravo vnucovat pacientovi, ktory ma vdaka podmienke informovaneho suhlasu so zdravotnym zakrokom pravo na volbu podstupenia zakroku. Nechapem vsak jednej veci v pripade 576/2004 z.z. paragraf 6 odsek 7 sa uvadza, ze lekar caka na rozhodnutie sudu za zastupcu,vykona take vykony , ktore smeruju k udrzaniu osoby pri zivote.Mame situaciu, pri ktorej je na zachranu zivota nevyhnutny invazivny zakrok, avsak matka neplnoleteho dietata odmieta suhlasit s takymto zakrokom resp. odmieta, aby bola uskutocnena transfuzia.Ma teda v tomto pripade vobec zmysel podmienka informovaneho suhlasu, alebo si lekar moze spravit co vyhovuje jeho predstavam... dakujem za odpoved