právny status krvi | Medicínske právo
              

Otázka


právny status krvi

Ivo Humenik
 | 20.1.2011 | komentárov: 1

Otázka:

Aký je právny status krvi po jej odobratí v transfúznom centre? Kto sa stáva jej vlastníkom(ak berieme do úvahy že je vecou), môže byť ďalej objektom komerčného vzťahu, a následne ak by sa použila bez môjho súhlasu na vedecké účely, mohol by som žiadať dodatočne prípadný zisk? Ďakujem za skorú odpoveď



Odpoveď:

Otázka právneho statusu krvi súvisí všeobecne s otázkou právneho statusu ľudského tela, lepšie povedané jeho oddelených častí (či za života, alebo aj po smrti). Sú oddelené časti ľudského tela vecou (v právnom ponímaní), alebo nie? Názory na túto problematiku sú rôzne, môžme ich rozdeliť do troch základných skupín a síce (i) ľudské telo a aj jeho oddelené časti nie sú vecou, (ii) ľudské telo a jeho oddelené časti nie sú v zásade vecou, ale za určitých okolnosti sa ľudské telo po smrti, a jeho časti vecou stať môže a (iii) ľudské telo vecou nie je, ale jeho oddelené časti vecou sú. Krv ako aj oddelené zložky krvi (napr. krvné doštičky či krv. plazma) sú oddelenou časťou ľudského tela. Podľa môjho názoru krv a jeho zložky po prvotnom spracovaní v stanici transfúznej služby majú povahu veci sui generis, teda nie sú vecou ku ktorej môže komukoľvek vzniknúť vlastnícke právo, s ktorou môže "vlastník" voľne nakladať, obchodovať s ňou a podobne. Otázne je, či poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má voči takejto veci vlastnícke právo, alebo či jeho vzťah k nej  má inú povahu (napr. povahu "správcu" veci). Uvedené podľa môjho názoru závisí aj od úmyslu darcu krvi (opäť pojem ktorý sa používa zotrvačne a otázne či správne...). Pokiaľ darca výslovne určí, ktorej osobe jeho krv má ísť (za predpokladu krvnej kompatibility) a transfúzna stanica krv odoberie (ergo súhlasí s podmienkami darcu), mala by byť táto krv odovzdaná (v rámci poskytnutia zdr. starostlivosti) priamo určenej osobe (v takom prípade by bol poskytovateľ len "správcom" krvi). V reálnom živote však tento proces je možné realizovať len s veľkými ťažkosťami. Krv a jej zložky by nemali byť predmetom obchodných vzťahov, jednoznačne majú status res extra commercium. Obdobne (síce nepriamo) to konštatuje aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/98/ES, kde sa uvádza že moderná prax krvnej transfúzie je založená na zásadách neziskovosti ústavov vykonávajúcih túto službu. Je však prirodzené, že náklady spojené s odobratím, testovaním krvi a jej zabezpečením, ako aj správnym skladovaním je možné refundovať.
Čo sa týka otázky podielu na zisku v prípade využitia krvi na vývoj lieku by podľa môjho názoru bolo podstatné posúdiť ako sa pôvodca riešenia (vlastník patentu na liek) k podstatnej zložke lieku (krvi, jej zložkám) dostal. Myslím si, že úplne vylúčiť akékoľvek právo na podiel na zisku nie je možné, rovnako ako nie je možné povedať, že osoba ktorej krv bola využitá má vždy nárok na podiel na zisku. Obhájiteľná záver bude závislý na konkrétnych špecifikách prípadu.


 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku


Samuel

(2.2.2011)
Právna povaha jednotlivých častí ĺudského tela je rozhodne otázkou, ktorá je zaujímavá, ale čo sa týka vlastníctva krvi z hľadiska darcu je momentálne dôležitý § 35 ods. 8 zákona č. 576/2004 Z.z. citujem
Odobratie a prenos orgánov, tkanív a buniek s cieľom finančného zisku alebo iného majetkového prospechu je zakázané. Darcovstvo orgánov, tkanív alebo buniek je dobrovoľné a bezplatné. Darcovi sa môže poskytnúť finančná náhrada preukázaných výdavkov na cestovné, ubytovanie a stravné podľa osobitného predpisu, 40a) ktoré mu vznikli v súvislosti s odberom orgánov, tkanív alebo buniek. Tieto výdavky hradí poskytovateľ, ktorý vykonal odber orgánov, tkanív alebo buniek.