Odber vzorky DNA bez súhlasu rodiča | Medicínske právo
              

Otázka


Odber vzorky DNA bez súhlasu rodiča

Vladimír Volčko
 | 8.9.2010 | komentárov: 3

Otázka:

Je v súlade s právnymi predpismi, aby jeden rodič odobral maloletému dieťaťu vzorku DNA zo slín bez súhlasu druhého rodiča za účelom vyhotovenia analýzy DNA a tým overenia jeho rodičovstva? Ďakujem.



Odpoveď:

Otázka odberu vzorky slín a následnej analýzy DNA má 2 roviny – právnu a praktickú. V prvom rade si treba uvedomiť, že odber biologického materiálu z tela dieťaťa je zásahom do práv dieťaťa a nie do práv rodiča. Keďže je dieťa maloleté a nie je plne spôsobilé na právne úkony má najčastejšie ako zákonných zástupcov rodičov. Obaja rodičia sú rovnocennými zástupcami maloletého (§28 ods.2 Zákona o rodine), čo však neznamená, že môžu konať svojvoľne. Ďalším dôležitým faktom je, že nejde o bolestivý, ťažký a závažný zákrok a je otázne, či je pri ňom nutná prítomnosť a výslovný súhlas oboch zákonných zástupcov.
Zákon 576/2004 Z.z. naznačuje, že v prípade znalosti zdravotníckeho pracovníka o striktnom nesúhlase jedného z rodičov s odberom, by tento odber resp. vyšetrenie mal odmietnuť. Nariadenie vlády síce používa pojem „darca“, no analógiou legis by sme mohli dospieť k spomínanému záveru o povinnosti odmietnutia vykonania zákroku. Ďalším problémom je neexistencia evidencie, kde by tento nesúhlas mohol byť evidovaný (tak ako to je napríklad pri nesúhlase s transplantáciami po smrti), čiže odmietnutie vykonania zákroku zdravotníckym pracovníkom by odôvodňovala len jeho priama skúsenosť prípadne písomné oznámenie nesúhlasiaceho zákonného zástupcu zdravotníckemu pracovníkovi.
Nad právnou rovinou v tomto prípade však dominuje praktická. Je totiž prakticky neudržateľné pri každom zdravotníckom zákroku overovať názor oboch zákonných zástupcov, obzvlášť pri nebolestivých a nie príliš závažných úkonoch. Pokiaľ teda príde maloletý so zákonným zástupcom k lekárovi a požiada ho o takého vyšetrenie, aj vzhľadom na rovnaké postavenie rodičov, nemá prečo lekár odmietnuť vykonať zákrok. My sme však toho názoru, že zdravotnícky pracovník by mal súhlasiť s vykonaním zákroku len pod podmienkou, že sa súhlasne vyjadria obaja rodičia písomne alebo ústne v prítomnosti tohto zdravotníka.
Nakoniec by sme ešte raz radi zdôraznili, že odpoveď na túto otázku nie je vôbec jednoznačná. Zákrok síce nie je bolestivý alebo zdĺhavý, no výsledkom testu je veľmi citlivá informácia, ktorá hovorí o maloletom. Z pohľadu rodiča, ktorý s odberom nesúhlasí je dokonca možná žaloba na súd podľa §35 Zákona o rodine.


 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku


Vladimír Volčko

(10.8.2011)
Dobrý deň,

v prípade, že si je "otec" istý jeho nesprávnym určením za otca resp. má dôvodné pochybnostii o svojom otcovstve má k dispozícii inštitúty a postupy upravené zákonom 36/2005 Z.z. o rodine. Prvá hlava štvrej časti tohto zákona upravuje určenie rodičovstva, kde je napríklad upravená aj možnosť zapretia otcovstva do 3 rokov od momentu, keď sa dozvedel manžel o narodení dieťaťa (§86 ods. 1). Otec s pochybnosťami teda nemusí "platiť a nestarať sa o iné" ale má možnosť pred súdom otcovstvo zaprieť.

Nora

(7.8.2011)
ak si je muz istý,ze dieta nie je jeho a bývalá nesuhlasí s DNA testom,čo má robit muz,platit a nestarat sa o iné?

erika

(6.3.2011)
zaoberám sa aktuálne touto problematikou na úrovni práva EÚ. Okrem žaloby podľa §35 Zákona o rodine je možná aj žaloba podľa §159 Trestného zákona, nakoľko došlo k neoprávnenému odberu. DNA je podľa zákona o ochrane osobných údajov mimoriadne sensitívnym osobným údajom požívajúcim osobitný právny režim.