P. Sýkora - Etické aspekty raných ľudských embryí | Medicínske právo
              

Publikácie


P. Sýkora - Etické aspekty raných ľudských embryí


"Stojíme na prahu jednej z najväčších revolúcií v medicíne počas celej jej doterajšej histórie. Pred dvanástimi rokmi sa podarilo americkému vedcovi Jamesovi Thomsonovi po prvýkrát úspešne izolovať a pestovať v laboratórnych podmienkach ľudské embryonálne kmeňové bunky. Tým sa otvorili radikálne nové perspektívy liečby ľudí, ktoré si donedávna nikto nevedel ani predstaviť. Začala sa éra regeneračnej medicíny", to sú slová z úvodu novej publikácie, ktorú vydalo Centrum pre bioetiku pri Katedre filozofie Filozofickej fakulty na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Autorom je prof. RNDr. Peter Sýkora, PhD., riaditeľ Centra pre bioetiku, profesor filozofie na Katedre filozofie FF UCM v Trnave. Prednáša bioetiku na  FF UCM v Trnave a na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach.  Na monografii sa autorsky podieľala i Mgr. Jana Tomašovičová, PhD., ktorá pôsobí ako odborná asistentka na Katedre filozofie FF UCM v Trnave.
Publikácia je zložená zo siedmich tematických častí. Cieľom 1. kapitoly je zoznámiť čitateľov s biologickou a s medicínskou stránkou kmeňových buniek a predimplantačnej genetickej diagnostiky. Vysvetlený je biologický fenomén prírodného zázraku, akým je rané embryo a embryonálne kmeňové bunky. Čitateľ sa oboznámi so základnými biologickými pojmami a princípmi v súvislosti s ranou ľudskou embryogenézou a diferenciáciou (špecializáciou) buniek. Objasnený je biologický rozdiel medzi embryonálnymi a dospelými kmeňovými bunkami. Potom nasleduje stručné vysvetlenie spôsobu, ako sa s kmeňovými bunkami pracuje v laboratórnych podmienkach. V samostatnej kapitole čitateľ nájde stručný prehľad doterajších vedeckých úspechov vo výskume a možností (zatiaľ len experimentálnej) liečby pomocou kmeňových buniek. V záverečnej kapitole tejto časti je stručne vysvetlený biologický princíp predimplantačnej genetickej diagnostiky (PiGD).       
Rozsiahla 2. kapitola knihy je venovaná detailnej analýze výskumu a využitia embryonálnych kmeňových buniek (EKB) a PiGD z (bio)etického hľadiska. Predstavené sú tri základné postoje k otázke morálneho statusu raného ľudského embrya – liberálny, konzervatívny a kompromisný. V prípade konzervatívneho morálneho postoja je rozlíšená jeho náboženská a sekulárna verzia, ako aj časté zmiešanie týchto verzií dohromady.
Etické skúmanie sa nezaobíde bez čo najpresnejšieho určenia ontologického statusu toho, čo je eticky posudzované. V tomto prípade ide o odpoveď na otázku, aký je ontologický status raného (ľudského) embrya, inými slovami, aký typ entity je rané embryo. Podrobná analýza tohto problému nás môže priviesť k prekvapivému zisteniu, že rané embryo nie je počiatočným štádiom vývoja ľudského jedinca, pretože prvých štrnásť dní od oplodnenia ešte nie je etablovaná numerická identita jedinca. Z filozofického hľadiska je prinajmenšom diskutabilné, ak nie celkom nesprávne, že ľudský jedinec vzniká oplodnením vajíčka spermiou a ďalej sa vyvíja ako jeden a ten istý ľudský jedinec. Rané embryo (do 14. až 16. dňa od oplodnenia) je entitou sui generis, špeciálnym typom súcna, aké nemá obdobu medzi inými súcnami. V práci sa preto autori prikláňajú k tým autorom, ktorí rané embryo označujú ako pre-embryo alebo pro-embryo, aby tým zvýraznili, že ide kvalitatívne o iný typ súcna, než je embryo.
Záver tejto časti je venovaný etike PiGD. Je PiGD modernou verziou v minulosti zdiskreditovanej eugeniky? Ak nie, tak prečo nie? V čom spočíva etické riziko PiGD v tom prípade, ak je morálne prijateľná?   
Tretia až siedma kapitola tejto knihy nás prenáša z ezoterického sveta laboratórií biológov a kabinetov filozofov do každodenného sveta ľudských spoločenstiev. Sú venované biopolitickým, legislatívnym a širším kultúrno-filozofickým aspektom etickej problematiky EKB a PiGD a majú v zásade komparatívny charakter.
V 3. kapitole najprv autor chronologicky sleduje vývoj biopolitiky vo Veľkej Británii od roku 1978, keď sa narodilo prvé „dieťa zo skúmavky“ až po súčasnosť. Krok za krokom mapuje, ako sa formovala britská legislatíva ohľadne asistovanej reprodukcie a výskumu na embryách, ktorá vyústila do prijatia špeciálneho zákona o oplodnení a embryológii (HFE Act) v roku 1990, ktorý mnohým krajinám dodnes slúži ako určitý legislatívny vzor. Nové vedecké objavy v druhej polovici 90. rokov – klonovanie ovce Dolly a EKB – priniesli pre britskú spoločnosť a zákonodarcov nové výzvy. Je sledované, ako prebiehal v britskej spoločnosti verejný diskurz o bioetických otázkach spojených s výskumom EKB, klonovaním, hybridnými embryami, použitím PiGD pre záchranu súrodencov a akú úlohu v ňom zohrali politici, médiá, vedci, mimovládne organizácie pacientov, charita, cirkev.    
V 4. kapitole  je mapovaný vývoj bioetického diskurzu a legislatívy v Nemecku. Tu sa od konca 80. rokov paralelne s vývojom vo Veľkej Británii rozvíjala bohatá celospoločenská diskusia o výskume na ľudských embryách, ktorá vyústila do prijatia zákona na ochranu embryí v roku 1990. A podobne ako vo Veľkej Británii sa vynorila aj pred nemeckou spoločnosťou potreba reagovať na nové výdobytky biomedicíny (klonovanie, EKB a PiGD), ktoré viedli k prijatiu zákona o kmeňových bunkách v roku 2002.
V 5. kapitole sa autorka priamo venuje porovnaniu biopolitickej situácie týkajúcej sa použitia raných ľudských embryí vo Veľkej Británii a v Nemecku. Je to porovnanie dvoch opačných prístupov – britského liberálneho a nemeckého konzervatívneho. Kým vo Veľkej Británii je výskum aj vytvárane nových ľudských embryí legálne, v Nemecku je akákoľvek výskumná aktivita vedúca k tomu, že jej dôsledkom je zničenie raných ľudských embryí, zákonom zakázaná. V tejto časti  publikácie ide o pokus nájsť odpoveď na otázku, kde hľadať korene tohto rozdielu medzi dvoma európskymi krajinami s kresťanskou tradíciou. Nepochybne veľkú úlohu zohráva v Nemecku stále nezavŕšené vyrovnávanie sa s nacistickou minulosťou, keď sa hrubým spôsobom ignorovala ľudská dôstojnosť. Svoju dôležitú úlohu tu zohráva aj rozdielna právna tradícia v obidvoch krajinách a rozdielna kultúrna i filozofická tradícia. Na jednom póle tejto tradície je filozofia britských utilitaristov, na opačnom póle je nemecká tradícia deontologickej etiky. Významnú úlohu v celospoločenskom diskurze zohrali dominantné postoje intelektuálov k vedeckému pokroku. Kým v Británii sú tieto postoje „techno-optimistické“ a nesú sa v znamení očakávania zlepšenia kvality života i medicíny, v Nemecku dominuje „techno-skepticizmus“ a obavy z možného zneužitia vedeckého poznania na nehumánne ciele. V obidvoch krajinách sa bioetické dilemy v súvislosti s EKB a s PiGD stali predmetom rozsiahlych celospoločenských diskusií a pre krajiny, kde takáto diskusia v spoločnosti ešte neprebehla (ako je napr. aj Slovensko), je veľmi poučné analyzovať priebeh a obsah celospoločenského diskurzu v týchto otázkach, ktorý nakoniec viedol k tvorbe novej legislatívy.
6. kapitola prenáša komparatívnu analýzu biopolitík na domácu pôdu. Rozdiel medzi pomerne liberálnou pro-vedeckou biopolitikou EKB v Českej republike a konzervatívnou a reštriktívnou biopolitikou EKB na Slovensku je čiastočne analogický s rozdielom medzi biopolitikami Veľkej Británie a Nemecka. Pravda, česká biopolitika nie je až taká liberálna ako britská (v Českej republike, na rozdiel od Británie, nie je povolené vytvárať nové embryá). Na druhej strane, slovenská biopolitika je porovnateľne reštriktívna ako nemecká, ak nie ešte reštriktívnejšia v dôsledku nejasnej legislatívy.
V záverečnej 7. kapitole sú sumarizované výsledky analýz autorov a navrhnuté určité konkrétne opatrenia, ktoré z nich vyplývajú pre Slovensko.
Autori publikácie majú ambíciu osloviť pomerne širokú a rozmanitú čitateľskú obec. Ľudí, ktorí priamo vytvárajú biopolitiku štátu, ako sú zákonodarcovia v slovenskom parlamente,  členovia vlády a odborní pracovníci príslušných ministerstiev až po právnikov, politikov, ale aj politológov, ľudí pracujúcich v charitatívnych mimovládnych organizáciách, odborníkov v zdravotnej politike a vo verejnej politike, odborníkov na akademických pracoviskách, študentov relevantných študijných odborov. Chcú osloviť tiež vedeckých pracovníkov pracujúcich v oblasti biomedicíny, ako aj lekárov a zdravotníckych pracovníkov etickou dimenziou problému.
Táto monografia je jedným z hlavných výstupov grantovej úlohy Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV) č.  LPP-0017-06 Porovnanie utilitaristického a deontologického systému etiky vedy v oblasti  výskumu embryonálnych buniek (BIOETHOS), ktorá bola riešená v rokoch 2006 – 2010 na Katedre filozofie a v Centre pre bioetiku na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Riešený projekt BIOETHOS reagoval priamo na výzvu APVV, ktorá požadovala „vypracovanie porovnávacích štúdií so systémami etiky vo vede v zahraničí”. Z tohto dôvodu bola venovaná pozornosť porovnávaniu britskej a nemeckej biopolitiky o EKB, pretože biopolitiky týchto štátov vystihujú kontrast dvoch veľkých „opozičných“ etických systémov – pragmatického a konzekvencialistického na britskej strane a idealistického a deontologického na nemeckej strane.

text a foto: vedatechnika.sk




  Pošli do vybrali.sme.sk  |   Zdieľať odkaz na Facebook

 


O D P O R Ú Č A M E / Nové publikácie - knihy / články