Zmluva o predaji podniku a prechod práv a povinností | Medicínske právo
              

Judikatúra


Nariadenie podstúpiť biologické testovanie, ktorého výsledok má byť zahrnutý do národnej počítačovej DNA databázy ako neprimeraný zásah do práva na rešpektovanie súkromného života


Libor Šalata
 | 28.6.2017 | komentárov: 0

Prinášame Vám aktuálne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Aycaguer proti Francúzsku (sťažnosť pod č. 8806/12) z 22.06.2017. Prípad sa týkal odmietnutia podstúpiť biologické testovanie, ktorého výsledok mal byť zahrnutý do národnej počítačovej DNA databázy (FNAEG).

Obrazok

Skutkové okolnosti prípadu

Pán Jean-Michel Aycaguer (ďalej len „sťažovateľ“) je francúzskym občanom, narodeným v roku 1959 a žijúcim v Ossès (Francúzsko).

V roku 2008 sa sťažovateľ zúčastnil protestu organizovaného poľnohospodárskym odborovým zväzom a vzájomnej pozemnej aliancii. Táto udalosť sa konala v napätom politickom a odborovom kontexte, pričom v závere stretnutia vypukli medzi demonštranti a policajtmi šarvátky. Sťažovateľa zadržala polícia následne bol umiestnený do väzby predvedený pred trestný súd v Bayonne. Bol obvinený z úmyselného násilia proti štátnemu zamestnancovi a použitia, resp. hrozby použitia  zbrane, v tomto prípade dáždnika. Sťažovateľ bol odsúdený na dva mesiace trestu odňatia slobody. V decembri 2008 bolo na základe žiadosti prokuratúry sťažovateľovi nariadené podrobiť sa biologickému testovaniu na základe príslušných článkov trestného poriadku (706-55 a 706-56). Sťažovateľ však dané testovanie odmietol podstúpiť. Následne, v máji roku 2009 bol predvolaný pred súd z dôvodu, že odmietol poskytnúť biologickú vzorku v októbri 2009 mu trestný súd v Bayonne (tribunal de grande instance) uložil zaplatiť pokutu vo výške 500 eur. Odvolací súd v Pau rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Sťažovateľ následne podal odvolanie ohľadom právnych otázok, ktoré však bolo odmietnuté.

Podanie sťažnosti

Pán Jean-Michel Aycaguer podal sťažnosť na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu dňa 20. januára 2012. V sťažnosti sa opieral o článok 8 (právo na rešpektovanie rodinného súkromného života) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd  (ďalej len „Dohovor“) kde uviedol, že došlo k porušeniu jeho práva na rešpektovanie súkromného života tým, že bol súdený v trestnom konaní a sankcionovaný pokutou za to, že sa odmietol podrobiť príkazu na poskytnutie biologickej vzorky na zaradenie do národnej počítačovej DNA databázy (FNAEG).

Konanie pred súdom

  1. 1.       Posúdenie článku 8 Dohovoru

Súd v prvom rade poukázal na to, že samotná skutočnosť, že sa uchovávajú údaje o súkromnom živote človeka, predstavuje zásah do práv v zmysle článku 8 Dohovoru. DNA databáza obsahuje obrovské množstvo jedinečných osobných údajov.

Súd ďalej uviedol, že na druhej strane si je plne vedomý toho, že francúzske vnútroštátne orgány, za účelom ochrany verejnosti/verejného záujmu, musia viesť databázy, ktoré veľmi účinne napomôžu potlačiť a zabrániť konkrétnym, najmä sexuálnym trestným činom, čo bolo aj hlavným dôvodom zriadenia predmetnej DNA databázy (FNAEG). Súd následne uviedol, že sťažovateľ zatiaľ nebol zaradený do FNAEG databázy, pretože odmietol podstúpiť biologické testovanie, na základe čoho bol aj odsúdený.

Napriek tomu, že predmetné testovanie bol predpísané francúzskym právom a sledovalo legitímny cieľ, treba poznamenať, že podľa článku R. 53-14 Trestného poriadku, v prípade osôb odsúdených za trestné činy, ktoré vláda považuje za činy vyjadrujúce „určitý stupeň závažnosti“, doba uloženia DNA údajov nesmie presiahnuť štyridsať rokov. Súd ďalej poznamenal, že týchto „štyridsať rokov“ v zásade predstavuje maximálnu lehotu, ktorá by mala byť upravená osobitným nariadením. Vzhľadom na to, že žiadne takéto nariadenie vydané nebolo, štyridsaťročné obdobie možno považovať za ekvivalent normy, než maximálnej doby.

Súd tiež poznamenal, že dňa 16. septembra 2010 Ústavná rada vydala rozhodnutie, podľa ktorého ustanovenia týkajúce sa FNAEG (o napadnutom počítačovom súbore) boli v súlade s ústavou. V súlade tiež malo byť „určenie doby uchovávania takýchto osobných údajov v závislosti od účelu uchovávania údajov a povahy a/alebo závažnosti príslušných trestných činov“. Ďalej uviedol, že úkony a činnosti druhej strany sa objavovali iba v politickom a obchodnom kontexte a iba zriedka sa dotýkali predmetného napadnutia (neidentifikovaných) policajtov (žandárov) dáždnikom. Tieto trestné činy sa podstatne odlišovali od iných, veľmi závažných trestných činov ako sú sexuálne trestné činy, terorizmus, zločiny proti ľudskosti alebo obchodovanie s ľuďmi.

Pokiaľ ide o možnosť vymazania údajov z DNA databázy, vzťahuje sa to iba na osoby podozrivé, nie na odsúdených, ako je aj sťažovateľ. Súd však následne usúdil, že aj odsúdení majú právo požiadať o výmaz uložených údajov.

Súd ďalej dospel k záveru, že vzhľadom na dĺžku trvania a absenciu možnosti vymazania týchto údajov z DNA databázy, súčasné nariadenia o uchovávaní DNA profilov v databáze (FNAEG), vrátane doby ich trvania, neposkytli dotknutej osobe dostatočnú ochranu, a preto nedosiahli spravodlivú rovnováhu medzi verejnými a súkromnými záujmami.

Napokon súd usúdil, že žalovaný štát v tejto oblasti prekročil svoju mieru voľnej úvahy. Odsúdenie sťažovateľa za to, že odmietol podstúpiť biologické testovanie, ktorého výsledok mal byť zahrnutý do DNA databázy, predstavovalo neprimeraný zásah, resp. porušenie jeho práva na rešpektovanie súkromného života, a preto ho nemožno v demokratickej spoločnosti považovať za nevyhnutné.

  1. 2.       Rozhodnutie súdu

Súd jednomyseľne rozhodol, že

a) došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru (porušenie práva na rešpektovanie súkromného života)

b) na základe článku 41 Dohovoru (spravodlivé zadosťučinenie) ukladá žalovanému štátu (Francúzsku) povinnosť zaplatiť sťažovateľovi sumu vo výške 3000 € z titulu nemajetkovej ujmy a sumu 3000  €, pokiaľ ide o náklady a výdavky.

Celé rozhodnutie si môžete prečítať TU.




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


  • Slovensko pre Európskym súdom pre ľudské práva. Prípad Kuc vs. Slovensko. Osoba trpiaca duševnou poruchou obvinená zo závažných trestných činov. Patrí takáto osoba do väzby alebo do nemocnice ? Aká je v takomto prípade primeraná dĺžka väzby ?
  • Prípad MARDOSAI vs. LITVA pred Európskym súdom pre ľudské práva. Lekárska nedbanlivosť a smrť novorodenca. Posúdenie článku 2 Dohovoru. Stačí uplatnenie občianskoprávnej zodpovednosti? Ako je to s použitím trestnoprávnych prostriedkov nápravy ?
  • Nezákonný policajný zásah a zhabanie vecí osobe, ktorá vyrábala a predávala neautorizované lieky a farmaceutické výrobky
  • Diskriminácia a porušenie práva na voľný vstup a pobyt cudzincov z dôvodu ich zdravotného stavu
  • ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO SÚDU PRE ĽUDSKÉ PRÁVA VO VECI PARADISO A CAMPANELLI VS. TALIANSKO
  • Všetky články...
  •  


    Diskusia


    Vaše meno
    Vaša reakcia
    Secure code
    Opíšte prosím text obrázku


    -- žiadne príspevky --