Zrušenie poisťovne | Medicínske právo
              

Judikatúra


Nezákonný policajný zásah a zhabanie vecí osobe, ktorá vyrábala a predávala neautorizované lieky a farmaceutické výrobky


Libor Šalata
 | 28.5.2017 | komentárov: 0

Prinášame Vám aktuálne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci pána Bože vs. Lotyšsko (sťažnosť pod č. 40927/05) zo dňa 18.05.2017. Prípad sa týka jeho sťažnosti ohľadom nezákonného prehľadávania jeho bytu a zhabania vecí po tom, čo bolo zistené, že mal vyrábať a predávať neautorizované farmaceutické výrobky a lieky na liečbu HIV, hepatitídy a rakoviny.

Obrazok

Skutkové okolnosti prípadu

Sťažovateľ, pán Valdis Bože, je lotyšský štátny príslušník narodený v roku 1958 a žijúci v Rige.  Prípad sa týka jeho sťažnosti ohľadom nezákonného vyhľadávania a zhabania vecí v jeho byte.

V júni 2004 vykonala lotyšská polícia tajné vyšetrovanie po tom, čo sa zistilo, že pán Bože mal prostredníctvom internetu predávať nelicencované lieky na liečbu HIV, hepatitídy a rakoviny. Policajti v utajení (t.j. agenti) sa dohodli, že sa s pánom Božeom stretnú v jeho byte za účelom, aby si od neho kúpili niektorý z týchto liekov. Okamžite ho oboznámili s tým, že ide o tajnú vyšetrovaciu operáciu a pokračovali v prehliadke jeho bytu. Informovali ho, že prehliadka jeho obydlia sa vykonáva podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Prehliadka, ktorá trvala päť hodín, viedla k zadržaniu viacerých položiek vrátane počítača a pevného disku. Následne mu boli v správnych konaniach uložené dve pokuty za výrobu a predaj neautorizovaných farmaceutických výrobkov.

Pán Bože medzitým predložil orgánom činným v trestnom konaní viaceré sťažnosti, v ktorých  uviedol, že prehliadka bytu predstavovala vyhľadávací proces, avšak takého vyhľadávania bolo nezákonné.

Všetky jeho sťažnosti boli zamietnuté, pričom príslušné orgány zistili, že prehliadka bytu a zhabanie vecí boli vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o polícii.

Pán Bože však naďalej tvrdí, že prehliadka jeho bytu a zabavenie jeho osobných vecí neboli povolené zákonom. Po neúspechoch na vnútroštátnej úrovni sa tak rozhodol obrátiť na Európsky súde pre ľudské práva v Štrasburgu. 

Podanie sťažnosti

Pán Bože (ďalej len „sťažovateľ“) vo svojej sťažnosti poukazuje na článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a teda porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, a to z dôvodu neoprávneného prehľadávania bytu a zhabania jeho osobných vecí. Príslušný článok 8 Dohovoru stanovuje: Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.“

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti taktiež poukazuje na porušenie článku 13 Dohovoru, upravujúci právo na účinný opravný prostriedok. Príslušný článok stanovuje: „Každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom bez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.“

 

Konanie pred súdom

  1. 1.       Posúdenie prípustnosti sťažnosti

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „súd“) ako prvé musí preskúmať prípustnosť podanej sťažnosti.

Vnútroštátna (lotyšská) vláda uviedla, že sa pán Bože nemôže označovať za obeť, resp. poškodenú osobu v zmysle článku 34 Dohovoru, pretože sa mu nepodarilo preukázať, ako zo strany polície došlo k porušeniu jeho práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa článku 8 Dohovoru.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ ide o tvrdenie vlády o údajnom nedodržaní článku 34 Dohovoru, súd poznamenáva, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že dňa 11. júna 2004 vstúpili príslušníci polície do bytu sťažovateľa a to bez predchádzajúceho povolenia a zhabali mu jeho osobné veci. Slovo „obeť“ v kontexte článku 34 Dohovoru označuje osobu, ktorá je priamo dotknutá sporným konaním alebo opomenutím, a preto súd považuje za dostatočne preukázané, že sťažovateľ bol priamo dotknutý opatrením, ktoré je potrebné preskúmať podľa článku 8 dohovoru.

Súd teda konštatuje, že sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená v zmysle článku 35 ods. 3 písm. a) dohovoru a následne uvádza, že nie je neprípustná ani z iných dôvodov. Sťažnosť preto musí byť vyhlásená za prípustnú.

 

  1. 2.       Preskúmanie prípadu a postup súdu

Na úvod súd (už po niekoľkýkrát) zdôrazňuje, že základným cieľom a účelom článku 8 Dohovoru je ochrana jednotlivca pred svojvoľným zásahom zo strany verejných orgánov. S ohľadom na to súd posúdi, či došlo k takémuto zásahu, a ak áno, či bol odôvodnený podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru.

Súd uvádza, že dokonca aj v prípade, ak by sťažovateľ skutočne súhlasil s prehliadkou, neexistuje žiadna informácia o tom, že by bol informovaný o svojich právach odmietnuť prístup policajtov k svojmu bytu ako aj o dôsledkoch súhlasu na takúto prehliadku.

Súd v tejto časti konštatuje, že napadnuté opatrenia - policajná prehliadka a zhabanie vecí - predstavovali zásah do práv sťažovateľa na rešpektovanie jeho osobného a súkromného života zaručených článkom 8 Dohovoru.

Ďalej musí súd určiť, či zásah bol odôvodnený podľa článku 8 ods. 2, inými slovami, či bol „v súlade so zákonom“. V tejto súvislosti súd pripomína, že výraz „v súlade so zákonom“ vyžaduje nielen to, aby napadnuté opatrenie malo určitý základ vo vnútroštátnom práve, ale tiež odkazuje na kvalitu zákona, čo znamená, že ak vnútroštátny zákon povoľuje zásah, musí byť dostatočne prístupný, presný a predvídateľný vo svojej aplikácii, aby sa predišlo všetkým rizikám svojvoľnosti. Zákon je predvídateľný, ak je formulovaný s dostatočnou presnosťou, aby tak umožnil regulovať správanie jednotlivca.

V kontexte takýchto vyšetrovacích činností, ktoré nie sú predmetom verejnej kontroly a sú vystavené riziku zneužitia právomoci, musí byť zlučiteľnosť s právnym poriadkom a súd preto musí posúdiť, či vnútroštátne právo poskytuje primeranú a účinnú ochranu pred svojvoľným zásahom do práv podľa článku 8.

Zo spisu o sťažovateľovi vyplýva, že polícia bola informovaná o tom, že jednotlivec, konkrétne žalobca, predával vo svojom byte nelicencované farmaceutické výrobky. Po vykonaní vyšetrovania policajní úradníci informovali sťažovateľa o tom, že prehliadka v jeho dome sa mala vykonať podľa článkov 179-183 Trestného poriadku. Zo spisu ale nevyplýva, že ho vnútroštátne orgány informovali o právnom základe následného zhabania vecí. Celkovo z informácií, ktoré sťažovateľ dostal, mohol očakávať, že policajné úkony pri prehliadke budú odlišné od činností pri vyhľadávaní a zhabaní. V tomto prípade však policajná intervencia trvala dlhšiu dobu a viedla k zadržaniu viacerých položiek vrátane počítača pevného disku sťažovateľa.

V tomto ohľade súd uvádza, že jeho právomoc kontrolovať dodržiavanie vnútroštátneho práva je obmedzená, a to predovšetkým činnosťou vnútroštátny orgánov, najmä súdom, aby právo vykladali a uplatňovali. Zatiaľ čo súd by mal v tejto veci vykonávať určitú kontrolnú právomoc, nedodržanie vnútroštátneho práva znamená porušenie článku 8 Dohovoru. Nemôže pritom spochybniť spôsob, akým vnútroštátne súdy vykladali a uplatňovali vnútroštátne právne predpisy, s výnimkou prípadov zjavného nesúladu alebo svojvoľnosti. Vnútroštátne súdy musia vykonať zmysluplnú kontrolu činností orgánov, ktoré majú vplyv na práva vyplývajúce z Dohovoru, aby spĺňali požiadavku zákonnosti.

Vnútroštátne súdy  boli v priebehu správnych konaní požiadané o posúdenie zákonnosti policajných postupov. Správny súd sa tým, že sa spoliehal na interné vyšetrovanie policajného zboru, dospel k záveru, že tieto policajné činnosti boli vykonané na jednej strane na základe všeobecných povinností policajtov a na strane druhej na základe ich povinnosti bojovať proti hospodárskej trestnej činnosti podľa príslušných ustanovení zákona o polícii.  

Súd sa domnieva, že zmena pôvodného právneho základu a nezhoda medzi orgánmi, pokiaľ ide o to, ktoré osobitné ustanovenia zákona o polícii regulovali tieto policajné opatrenia svedčia o nejasnosti, pokiaľ ide o skutočný právny základ, na ktorom boli napadnuté policajné opatrenia vykonané.

Vnútroštátne orgány neposudzovali počiatočnú absenciu právneho základu na vykonanie zhabania osobných vecí sťažovateľa.  Dokonca aj za predpokladu, že veci boli zhabané na základe príslušného ustanovenia zákona o polícii, ako tvrdí vláda, vzhľadom na to, že toto ustanovenie povoľuje zhabanie predmetov, výrobkov a látok, ktorých skladovanie je zakázané zákonom alebo potrebným povolením, vnútroštátne orgány neuskutočnili žiadne posúdenie, či zhabanie predmetov ako je počítač a pevný disk počítača, spadá do rámca príslušného ustanovenia zákona. Okrem toho správny súd nevykonal žiadne zmysluplné posúdenie zákonnosti a rozsahu zhabania vykonaného počas prehliadky. Súd teda konštatuje, že dohľad zo strany vnútroštátnych orgánov neposkytol primerané a účinné záruky proti možnému zneužitiu práva pri vykonávaní napadnutých opatrení políciou.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že napádaný policajný zásah nebol „v súlade so zákonom“ v zmysle článku 8 ods. 2 Dohovoru. Došlo teda k porušeniu článok 8 Dohovoru.

Sťažovateľ taktiež poukazuje na porušenie článku 13 Dohovoru z dôvodu, že bol zbavený účinných prostriedkov nápravy. Vnútroštátna vláda tento argument spochybnila. Súd v tomto ohľade konštatuje, že táto sťažnosť súvisí s tou, ktorá bola preskúmaná vyššie, a preto musí byť tiež vyhlásená za prípustnú. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie týkajúce sa článku 8 Dohovoru má súd za to, že už nie je potrebné skúmať, či v tomto prípade došlo k porušeniu článku 13 Dohovoru

 

  1. 3.       Rozhodnutie súdu

Súd jednomyseľne rozhodol, že:

a)      došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru

b)      nie je potrebné skúmať, či v tomto prípade došlo k porušeniu článku 13 Dohovoru

c)       ukladá žalovanému štátu (Lotyšsku) povinnosť zaplatiť p. Božemu sumu vo výške 3000 € z titulu nemajetkovej ujmy.

 

Celé rozhodnutie si môžete prečítať TU.




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


  • Slovensko pre Európskym súdom pre ľudské práva. Prípad Kuc vs. Slovensko. Osoba trpiaca duševnou poruchou obvinená zo závažných trestných činov. Patrí takáto osoba do väzby alebo do nemocnice ? Aká je v takomto prípade primeraná dĺžka väzby ?
  • Prípad MARDOSAI vs. LITVA pred Európskym súdom pre ľudské práva. Lekárska nedbanlivosť a smrť novorodenca. Posúdenie článku 2 Dohovoru. Stačí uplatnenie občianskoprávnej zodpovednosti? Ako je to s použitím trestnoprávnych prostriedkov nápravy ?
  • Nariadenie podstúpiť biologické testovanie, ktorého výsledok má byť zahrnutý do národnej počítačovej DNA databázy ako neprimeraný zásah do práva na rešpektovanie súkromného života
  • Diskriminácia a porušenie práva na voľný vstup a pobyt cudzincov z dôvodu ich zdravotného stavu
  • ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO SÚDU PRE ĽUDSKÉ PRÁVA VO VECI PARADISO A CAMPANELLI VS. TALIANSKO
  • Všetky články...
  •  


    Diskusia


    Vaše meno
    Vaša reakcia
    Secure code
    Opíšte prosím text obrázku


    -- žiadne príspevky --