Lekárska správa a rozhodovanie o právach a povinnostiach občanov | Medicínske právo
              

Judikatúra


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO SÚDU PRE ĽUDSKÉ PRÁVA VO VECI PARADISO A CAMPANELLI VS. TALIANSKO


Libor Šalata
 | 5.3.2017 | komentárov: 0

Prinášame Vám rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Paradiso a Campanelli proti Taliansku zo dňa 24. januára 2017 (sťažnosť pod č. 25358/12), týkajúce sa náhradného materstva, kde súd rozhodoval, či v prípade sťažovateľov vo vzťahu k dieťaťu, aj vzhľadom na ich prepojený citový vzťah, možno hovoriť o rodinnom živote a či talianske orgány porušili práva sťažovateľov v zmysle článku 8 Dohovoru tým, že im dieťa odobrali.

Obrazok

Skutkové okolnosti prípadu

Prípad sa týka manželského páru, dvoch talianskych štátnych príslušníkov (ďalej len „sťažovatelia“), ktorí sa snažil počať dieťa, avšak z dôvodu neplodnosti ženy neúspešne. Obaja manželia, vo veku 43 a 55 rokov, sa tak rozhodli pre náhradné materstvo a vycestovali do Ruskej federácie, za účelom in vitro fertilizácie (mimotelového oplodnenia), keďže v Taliansku je náhradné materstvo zakázané.  V Rusku to zakázané nie je najmä kvôli nedostatočnej osobitnej právnej úprave (legislatíve).  Úmyslom manželov bolo použitie spermií sťažovateľa a vajíčok neznámeho darcu (ženy), aby tak mohli implantovať embryo do maternice „náhradnej matky“. Napokon sa mi podarilo uzavrieť zmluvu so súkromnou spoločnosťou „Rosjurisconsulting" sprostredkujúcou služby náhradného materstva. Vo februári 2011 sa narodilo dieťa, ktoré bolo následne „náhradnou matkou“, ruskou štátnou príslušníčkou, ktorá ho porodila, odovzdané sťažovateľom, výmenou za sumu 50 000 EUR.  V súlade s právnym poriadkom Ruskej federácie boli sťažovatelia uznaní za legitímnych rodičov tohto dieťaťa.

Ich žiadosť o transkripciu rodného listu dieťaťa za účelom, aby mohli byť uznaní za legitímnych rodičov aj v talianskom právnom poriadku, bola zamietnutá, pretože rodný list obsahoval nepravdivé údaje o rodičoch, pričom test preukázal, že sťažovateľ nebol biologickým otcom dieťaťa. S prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa sa v Taliansku začal viesť postup pre zmenu osobného stavu vo vzťahu k sťažovateľom. Žiaden z nich nemal s dieťaťom biologickú väzbu, pričom dieťa do Talianska priniesli v rozpore s medzinárodnými normami o adopcii. Naviac zmluva, ktorú sťažovatelia podpísali s ruskou súkromnou spoločnosťou je nezákonná, pretože je v rozpore s (talianskym) zákonom č. 40/2004 o lekárskej asistovanej reprodukcii v Taliansku. Taliansky vnútroštátne súdy tak rozhodli odobrať dieťa sťažovateľom a preniesť rodičovské práva voči dieťaťu sociálnym službám. Súdy tiež uviedli, že pre sťažovateľov bolo dieťa len akýmsi „nástrojom na uspokojenie ich narcistickej túžby odstrániť problém páru".

Sťažovatelia sa následne obrátili, resp. podali sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, poukazujúc na porušenie ich práva ako aj práva dieťaťa na rešpektovanie súkromného a rodinného života v zmysle článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv (ďalej len „Dohovor“). Sťažovali sa na to, že nebolo možné zaregistrovať narodenie dieťaťa, ktoré bolo počaté resp. narodené prostredníctvom inštitútu náhradného materstva a že dieťa bolo odňaté z ich starostlivosti.

 

Posúdenie veci a rozhodnutie súdu

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „súd“) najprv zamietol ich sťažnosť podanú v mene dieťaťa, keď zistil, že sťažovatelia nemuseli konanie viesť v mene dieťaťa, vzhľadom na to, že dieťa nebolo v ich starostlivosť už viac ako dva roky, pričom prebiehal proces jeho adopcie inou rodinu a s inou identitou pre dieťa.  

Sťažnosť ohľadom údajného porušenia článku 8 dohovoru, kde poukazovali na nemožnosť mať rodný list dieťaťa zapísaný v Taliansku, bola taktiež zamietnutá, a to z dôvodu nevyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy.

Pokiaľ ide o sťažnosť týkajúcu sa odobratia dieťaťa sťažovateľom a jeho umiestnenia do opatrovníctva, súd, poukazujúc na existenciu „de facto“ rodinného života medzi sťažovateľmi a dieťaťom, rozhodol, že článok 8 je v prejednávanej veci aplikovateľný a vyhlásil túto sťažnosť za  prípustnú. Súd ďalej uviedol, že pojem „rodina“ v sebe zahŕňa „de facto“ rodinné väzby a aj napriek tomu, že sťažovatelia strávili s dieťaťom relatívne krátku dobu, skutočnosť, že sa k nemu správali a vychovávali ho ako (skutoční) rodičia indikuje, že medzi sťažovateľmi a dieťaťom „de facto“ existoval rodinný život.

Súd ďalej poznamenal, že dieťa získalo novú identitu až v apríli 2013, čo znamená, že niečo vyše dvoch rokov bolo vlastne „neexistujúce“ – bez identity. Súd tu uvádza, že je dôležité, aby dieťa nebolo znevýhodnené preto, že ho na svet priviedla „náhradná“ matka, najdôležitejšie pritom je nadobudnutie občianstva a vlastnej identity.

Súd skonštatoval, že odobratie dieťaťa talianskymi orgánmi predstavuje zásah do rodinného života sťažovateľov. Súd však uvádza, že toto jeho rozhodnutie nemožno vykladať v tom zmysle, že vyžaduje vrátenie dieťaťa do starostlivosti sťažovateľov, aj keď  je zrejmé, že dieťa si už bezpochyby vytvorilo so sťažovateľmi, s ktorými žilo od roku 2013, citové puto.

V závere súd pripúšťa, že aj napriek zásahu do rodinného života sťažovateľov, talianske súdy, po overení, že dieťa nebude trpieť závažnou alebo nenapraviteľnou ujmou z odlúčenia, našli spravodlivú rovnováhu medzi rôznymi záujmami (verejnými záujmami a záujmami dieťaťa), zatiaľ čo im v predmetnej veci zostáva široký priestor pre uváženie.  

Súd napokon rozhodol, že nedošlo k porušeniu článku 8 dohovoru a žalovaný štát (Taliansko) nemá povinnosť odovzdať (vrátiť) dieťa sťažovateľom.

Celé znenie rozhodnutia si môžete prečítať TU.


Zdroje:

http://hudoc.echr.coe.int/eng#{"appno":["25358/12"],"documentcollectionid2":["GRANDCHAMBER","CHAMBER"],"itemid":["001-170359"]}

www.freedigitalphotos.net




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


  • Slovensko pre Európskym súdom pre ľudské práva. Prípad Kuc vs. Slovensko. Osoba trpiaca duševnou poruchou obvinená zo závažných trestných činov. Patrí takáto osoba do väzby alebo do nemocnice ? Aká je v takomto prípade primeraná dĺžka väzby ?
  • Prípad MARDOSAI vs. LITVA pred Európskym súdom pre ľudské práva. Lekárska nedbanlivosť a smrť novorodenca. Posúdenie článku 2 Dohovoru. Stačí uplatnenie občianskoprávnej zodpovednosti? Ako je to s použitím trestnoprávnych prostriedkov nápravy ?
  • Nariadenie podstúpiť biologické testovanie, ktorého výsledok má byť zahrnutý do národnej počítačovej DNA databázy ako neprimeraný zásah do práva na rešpektovanie súkromného života
  • Nezákonný policajný zásah a zhabanie vecí osobe, ktorá vyrábala a predávala neautorizované lieky a farmaceutické výrobky
  • Diskriminácia a porušenie práva na voľný vstup a pobyt cudzincov z dôvodu ich zdravotného stavu
  • Všetky články...
  •  


    Diskusia


    Vaše meno
    Vaša reakcia
    Secure code
    Opíšte prosím text obrázku


    -- žiadne príspevky --