Uplatnenie predpisov o správnom konaní vo veciach poistného | Medicínske právo
              

Judikatúra


Aktuálne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Karakhanyan vs Russia


Libor Šalata
 | 16.2.2017 | komentárov: 0

Prinášame Vám aktuálne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo Štrasburgu vo veci Karakhanyanová proti Rusku (sťažnosť pod číslom 24421/11) zo dňa 14.02.2017, týkajúce sa sťažnosti pani Karakhanyanovej o tom, že jej manžel zomrel vo väzení v dôsledku neposkytovania dostatočnej zdravotnej starostlivosti vzhľadom na jeho vážny zdravotný stav.

Obrazok

Skutkový stav

Pán Sergej Grabarchuk, manžel pani Karakhanyanovej, zomrel v máji roku 2010 počas výkonu trestu odňatia slobody za trestný čin lúpeže, ktorý mal trvať 11 rokov. Po zadržaní bol prevezený do väznice v Orenburgu, kde sa podrobil všeobecnej zdravotnej prehliadke.  Lekári väzenskej nemocnice zistili, že pán Grabarchuk trpí HIV a hepatitídou typu C. Až do konca apríla 2009 bol jeho zdravotný stav bol stabilný. Absolvoval pravidelné kompletné krvné testy, jednoduché testy moču a röntgen hrudníka. O niečo neskôr sa začal sťažovať na horúčky a kašeľ. Krátko nato mu bola diagnostikovaná tuberkulóza pravej strany pľúc a následne bol (na sedem mesiacov) premiestnený do väzenskej nemocnice na hospitalizáciu.

Podľa jeho zdravotnej dokumentácie (ktorá pravdepodobne pánom Grabarchukom nebola podpísaná, keďže podpisy na nej sú nečitateľné) bola liečba tuberkulózy na jeho vlastnú žiadosť zastavená (v období medzi 22. marcom až 13. aprílom 2010) a  antiretrovírusovú terapiu (tzv. ART, ktorá zabraňuje množeniu vírusu HIV v tele, pričom ak je reprodukcia vírusu HIV zastavená, bunky imunitného systému sú schopné žiť dlhšie a infikovanému to poskytuje ochranu pred ďalšími infekciami), ktorá mu nebola poskytnutá od 13. marca 2010 až do času jeho smrti, mal odmietnuť on sám. Ruské úrady potvrdili, že jeho liečba bola prerušená, avšak z dôvodu, že ju sám odmietol. Jeho manželka na strane druhej tvrdí, že aj keď jej manžel už stratil vieru v ošetrujúcich lekárov a odmietol dodržiavať určité odporúčania, vytrvalo však žiadal zmenu HIV liečby, nie jej úplné zastavenie.

Pán Grabarchuk sa sťažoval na zdravotnícke orgány o nedostatočné lekárske vyšetrenia. Dňa 14. mája 2010, keď sa jeho zdravotný stav dramaticky zhoršil, bola privolaná záchranná služba (sanitka). Záchranár odporučil okamžitý prevoz pána Grabarchuka do civilnej nemocnice. Aj napriek snahe jeho manželky uhradiť všetky nevyhnutné náklady na jeho prevoz, lekárska komisia väzenskej nemocnice trvala na tom, aby bol aj naďalej liečený vo väzenskej nemocnici a jeho prevoz do inej nemocnice zamietla. O dva dni neskôr pán Grabarchuk vo väzenskej nemocnici zomrel. Následná pitva ukázala, že príčinou smrti bolo pľúcne a srdcové zlyhanie ako dôsledok HIV a tuberkulózy.  

Trestné vyšetrovanie

Krátko po smrti pána Grabarchuk jeho manželka iniciovala trestné vyšetrovanie manželovej smrti. Vyšetrujúce orgány získali pitevnú správu a vypočúvali dvoch lekárov, ktorí pán Grabarchuka liečili, avšak odmietli celú trestnú vec otvoriť a ďalej sa ňou zaoberať. Vnútroštátne súdy následne skonštatovali, že vyšetrovatelia nedokázali dostatočne prešetriť tvrdenia manželky pána Grabarchuka ohľadom úmyselnej ľahostajnosti zo strany lekárov k zdravotnému stavu jej manžela a nariadili tak  ďalšie vyšetrovanie v tejto veci. Žiadne vyšetrovanie však nebolo doteraz vykonané, resp. začaté.

Manželka pána Grabarchuka sa teda rozhodla obrátiť sa so sťažnosťou na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „súd“) v Štrasburgu.

Sťažnosť a skúmanie prípadu súdom

Pani Karakhanyanová, manželka pána Grabarchuka (ďalej len „sťažovateľka), opierajúc sa o článok 2 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) upravujúci právo na život, tvrdila, že vnútroštátne orgány nesú zodpovednosť za smrť jej manžela z dôvodu ich  neschopnosti poskytnúť mu primeranú lekársku starostlivosť vo väzbe ako aj to, že nedošlo k žiadnemu účinnému vyšetrovaniu okolností jeho smrti.

Súd ako prvé skúmal prípustnosť tejto sťažnosti. Po prvé súd uvádza, že pokiaľ došlo k údajnému porušeniu práva na život, prijíma súd sťažnosti od príbuzných zosnulého. Sťažovateľka, ako manželka zosnulého pána Grabarchuka, môže teda hovoriť (žalovať) o porušení článku 2 Dohovoru ohľadom smrti jej manžela vo väzení.

Následne sa súd zaoberal tvrdením sťažovateľky o neúčinnom trestnom vyšetrovaní okolností smrti jej manžela. Súd uvádza, že ak sťažovateľka nemala vedomosť o žiadnom následnom rozhodnutí vyšetrovacích orgánov, nemohla, resp. nebola v pozícii napadnúť ho. Súd tak zamietol námietku vlády o nevyčerpaní všetkých vnútroštátnych prostriedkov nápravy.

Pokiaľ ide o tvrdenie ruskej vlády o tom, že z článku 2 Dohovoru nevyplýva pre štát žiadna povinnosť zabezpečiť efektívne vyšetrovanie smrti pána Grabarchuka, súd uvádza, že už aj z niektorých jeho predchádzajúcich rozhodnutí vyplýva, že ak osoba zomrie vo väzení za okolností potenciálne spojených so zodpovednosťou štátu, aj keď je zrejmé, že príčinou smrti bol zdravotný stav osoby, článok 2 Dohovoru so sebou prináša povinnosť zo strany štátu zabezpečiť primerané vyšetrovanie smrti tejto osoby.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd sťažnosť vyhlásil (jednomyseľne) za prípustnú.

Pokiaľ ide o okolnosti tejto veci, je potrebné poznamenať, že manžel sťažovateľky zomrel v dôsledku HIV a tuberkulózy zatiaľ čo bol vo väzení, a preto bol pod kontrolou príslušných úradov. Na určenie, či žalovaný štát splnil alebo nesplnil svoju povinnosť chrániť život osoby podľa článku 2 Dohovoru je potrebné skúmať, či vnútroštátne orgány urobili všetko preto, v dobrej viere a včas, aby sa pokúsili odvrátiť fatálny následok (smrť) tohto prípadu.

Súd ďalej konštatuje, že v období medzi 22. marcom až 13. aprílom 2010 nebola pánovi Grabarchukovi poskytovaná liečba tuberkulózy, a že od 13. marca 2010 až do svojej smrti nedostal  žiadnu HIV liečbu. Prerušenie tejto liečby malo byť údajne dôsledkom odmietnutia liečby zo strany pacienta. Uvedené odmietnutie liečby je zaznamenané aj v zdravotnej dokumentácii pána Grabarchuka. Súd má však vážne a dôvodné pochybnosti o pravosti údajov o odmietnutí liečby. To z dôvodu, že v zdravotnej dokumentácii absentuje pacientov podpis ako aj tvrdenia sťažovateľky o neprimeranej zdravotnej starostlivosti a najmä manželových žiadostí o zmenu, nie ukončenie liečby HIV. Chýba tiež akékoľvek vysvetlenie, prečo pacient sám nepodpísal odmietnutie liečby.

Aj za predpokladu, že by odmietnutie bolo pravé (nefalšované), nič nenasvedčuje tomu, že to bolo vedomé a informované odmietnutie, ako to vyžaduje zákon o zdravotnej starostlivosti, pretože v zdravotnej dokumentácii nie je ani len náznak o tom, že lekári upozornili pacienta na riziká pre jeho zdravie a život v prípade odmietnutia liečby. Súd je toho názoru, že pacient nemôže uplatniť svoje právo odmietnuť lekársku starostlivosť zmysluplným a inteligentným spôsobom, pokiaľ nemá dostatok informácií o dôsledkoch a možných rizikách pre jeho zdravie, ktoré by mohli odmietnutím liečby nastať. Pri neexistencii takýchto vedomostí, odôvodnené rozhodnutie o tom, či prijať alebo odmietnuť liečbu, nie je možné.

Rozhodnutie súdu  

Vo svetle uvedených skutočností je podľa súdu potrebné dospieť k záveru, že manžel sťažovateľky bol bez dostatočných dôvodov pozbavený život-zachraňujúcej liečby. Taktiež je potrebné vziať do úvahy, že aj keď jeho zdravotný stav začal byť kritický, nedostal ani možnosť vyžiadať si opätovnú liečbu (resp.  pokračovanie v liečbe) HIV.

Za týchto okolností treba dospieť k záveru, že vnútroštátne orgány by mali niesť zodpovednosť za smrť pána Grabarchuka z dôvodu, že mu nedokázali poskytnúť vitálnu, komplexnú a adekvátnu lekársku starostlivosť, čo predstavuje rozpor s povinnosťami, ktoré štátu vyplývajú z príslušného článku 2 Dohovoru.

Súd tiež skonštatoval, že vnútroštátnym orgánom sa nepodarilo vykonať dôkladné a účinné vyšetrovanie smrti manžela sťažovateľky, podľa ktorej bola jeho smrť zapríčinená nedostatočnou zdravotnou starostlivosťou zo strany lekárov väzenskej nemocnice.

Súd teda rozhodol, že celkovo došlo k porušeniu článku 2 Dohovoru z dvoch hľadísk:

A)      Porušenie z dôvodu zlyhania vnútroštátnych orgánov pokiaľ ide o ochranu práva na život pána Grabarchuka;

B)      Porušenie z dôvodu zlyhania vnútroštátnych orgánov pri zabezpečovaní efektívneho vyšetrovania okolností  smrti pána Grabarchuka.

Súd tiež rozhodol, že žalovaný štát (Rusko) má sťažovateľke zaplatiť v lehote troch mesiacov odo dňa, keď rozsudok nadobudne právoplatnosť (v súlade s článkom 44 ods. 2 Dohovoru), peňažnú sumu vo výške  24 000 EUR nemajetkovej ujmy. 

Celé rozhodnutie je dostupné TU


zdroj: http://hudoc.echr.coe.int/eng#{"appno":["24421/11"],"documentcollectionid2":["GRANDCHAMBER","CHAMBER"],"itemid":["001-171094"]}

obrázok: http://www.freedigitalphotos.net




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


  • Slovensko pre Európskym súdom pre ľudské práva. Prípad Kuc vs. Slovensko. Osoba trpiaca duševnou poruchou obvinená zo závažných trestných činov. Patrí takáto osoba do väzby alebo do nemocnice ? Aká je v takomto prípade primeraná dĺžka väzby ?
  • Prípad MARDOSAI vs. LITVA pred Európskym súdom pre ľudské práva. Lekárska nedbanlivosť a smrť novorodenca. Posúdenie článku 2 Dohovoru. Stačí uplatnenie občianskoprávnej zodpovednosti? Ako je to s použitím trestnoprávnych prostriedkov nápravy ?
  • Nariadenie podstúpiť biologické testovanie, ktorého výsledok má byť zahrnutý do národnej počítačovej DNA databázy ako neprimeraný zásah do práva na rešpektovanie súkromného života
  • Nezákonný policajný zásah a zhabanie vecí osobe, ktorá vyrábala a predávala neautorizované lieky a farmaceutické výrobky
  • Diskriminácia a porušenie práva na voľný vstup a pobyt cudzincov z dôvodu ich zdravotného stavu
  • Všetky články...
  •  


    Diskusia


    Vaše meno
    Vaša reakcia
    Secure code
    Opíšte prosím text obrázku


    -- žiadne príspevky --