Zrejme bezúspešné uplatňovanie práva | Medicínske právo
              

Judikatúra


Ionita v. Rumunsko - Nedostatočné vyšetrenie smrti po operácii


Libor Šalata
 | 12.1.2017 | komentárov: 0

Prinášame Vám aktuálne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ionita v. Rumunsko (sťažnosť pod č. 81270/12) zo dňa 10.01.2017, kde súd (jednomyseľne) rozhodol o porušení práva na život podľa článku 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Obrazok

Skutkové okolnosti prípadu

Sťažovatelia, Dorina Ionita a Viorel Ionita, sú rumunskými štátnymi príslušníkmi, ktorí sa narodili v narodení v roku 1972, resp. 1976 a žijúci v Brăile (Rumunsko). V novembri 2005 ich štvorročný syn v štátnej nemocnici (pohotovosti) v Brăile podstúpil operáciu na odstránenie polypov. Operáciu mal na starosti doktor C.B. a všeobecná anestézia bola vykonaná doktorom P.A., aj za pomoci zdravotnej sestry P.V.I.. Po operácii bolo dieťa okamžite prevezené na jednotku intenzívnej starostlivosti pod dohľadom sestry P.V.I. Postihlo ho však silné vnútorné krvácanie, ktoré následne zaplavilo pľúca. Pokusy o resuscitáciu boli už neúspešné chlapec bol vyhlásený za mŕtveho.

Objavili sa odlišné názory na to, čo smrť spôsobilo (podľa pitvy, vyhlásenia lekárskych odborníkov prítomných v tom čase na mieste smrti a rôznych forenzných - znaleckých posudkov). Podľa pitevnej správy, ktorá bola schválená Znaleckým ústavom Iasi ako aj  Znaleckým ústavom Mina Minovici, sa dospelo k záveru, že je tu súvislosť medzi pooperačnou liečbou a smrťou dieťaťa.

Ako možná príčina zaplavenia dýchacích ciest dieťaťa krvou bola identifikovaná deflácia balónika katétra, aplikujúceho sa po operácii a to práve za účelom, aby sa zabránilo prenosu krvi do pľúc. Naopak, lekárska správa, ktorú predložil Dr. P.A. uvádza, že príčinou smrti nebola prítomnosť krvi v pľúcach, ale pooperačná reakcia dieťaťa, vyplývajúca z jeho skoršieho (ešte predoperačného) zdravotného stavu.  

Vzhľadom na tento  incident sa začali viesť disciplinárne konania. Tie boli uzavreté rozhodnutím nadriadenej disciplinárnej komisie národného kolégia lekárov v júni 2008. Komisia zistila, že predoperačné testy vykonané Dr. C.B.  a Dr. P.A.  neboli dostačujúce, pričom oboch lekárov potrestal pokutou vo výške 1000 rumunských lei. Komisia taktiež zistila, že vyhlásenia podané lekárskymi odborníkmi museli byť nepresné.

Začaté bolo aj trestné stíhanie. Prokuratúra v Brăile sa rozhodla začať proti Dr. P.A. trestné stíhanie. V snahe vyriešiť niektoré nezrovnalosti v lekárskych správach, vyšetrovacie orgány požiadali o nový znalecký posudok, ktorý by sa zaoberal odlišnými názormi a reagoval aj na tvrdenia a poznatky strán. Tieto žiadosti o vypracovanie nových znaleckých posudkov však boli zamietnuté (najmä Národný znalecký ústav Mina Minovici na základe toho, že tento ústav už svoje stanovisko k prípadu podal).

Na jeseň roku 2008 orgány prokuratúry vydali rozhodnutie o zastavení trestného stíhania voči Dr. P.A. z toho dôvodu, že sa v jeho konaní nepodarilo preukázať znaky nedbanlivostného trestného činu. Na základe žiadosti podanej sťažovateľmi bolo toto rozhodnutie vo februári 2009 zrušené Okresným súdom v Brăile. Súd následne v niekoľkých konaniach vykonal vlastné preskúmanie dôkazov. V októbri 2010 súd žalobu zamietol a Dr. P.A. oslobodil. Toto rozhodnutie okresného súdu však bolo napokon zrušené odvolacím súdom v Galaţi, ktorý vrátil vec späť na súd prvej inštancie.

Avšak, v decembri 2011 okresný súd opäť Dr. P.A. oslobodil a žalobu zamietol. Súd rozhodol, že nemôže úplne bez pochybností vyhlásiť, že Dr. P.A. sa dopustil nedbanlivosti pri zabezpečovaní tesnosti balónika katétra po operácii. Okrem toho sa zistilo, že neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi smrťou dieťaťa a údajným opomenutím zo strany zdravotníckych pracovníkov pri získavaní informovaného súhlasu žalobcov pred operáciou. Súd tiež zamietol žiadosť žalobcov o rozšírenie trestného vyšetrovanie aj na zdravotnú sestru P.V.I.  Tento rozsudok bol v máji 2012 potvrdený odvolacím súdom v Galaţi.

Žiadatelia viedli niekoľko občianskych súdnych konaní. Tie boli prerušené v rozmedzí rokov 2009 - 2013 až do konečného rozhodnutia v trestnom konaní. Po prerušení však žalobcovia svoju žalobu stiahli.

 

Sťažnosť a postup súdu

Sťažnosť bola podaná na Európskom súde pre ľudské práva (ďalej len „súd“) dňa 13. decembra 2012. Odvolávajúc sa na článok 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) upravujúci „právo na život“, sťažovatelia uviedli (sťažovali sa), že trestné vyšetrovanie ohľadom smrti ich syna nebolo vôbec účinné a vlieklo sa neprimerane dlhý čas. Obzvlášť sa sťažovali na to, že príslušné vnútroštátne orgány úplne zlyhali, pokiaľ ide o vyšetrovanie podozrivých (Dr. C.B. a zdravotnú sestru P.V.I.), a že vyšetrovanie Dr. P.A. bolo nedostatočné, pretože nedokázali náležite zohľadniť správy a posudky kritizujúce jeho konanie.  

 

Rozhodnutie súdu

Súd skonštatoval, že došlo k porušeniu procesného hľadiska článku 2 Dohovoru, pretože vyšetrovanie smrti syna sťažovateľov nebolo účinné. Súd zdôraznil najmä tieto nedostatky konania.

Po prvé, jedine dodatočná vedecká správa o okolnostiach chlapcovej smrti mohla vyriešiť rozpory v predchádzajúcich správach, a to za predpokladu správneho súdneho posúdenia veci. Avšak, žiadna takáto správa nebola vyhotovená, resp. poskytnutá (z dôvodu, že vnútroštátne právo nové správy už nepripúšťalo). Ako súd poznamenal už skôr, samotná existencia rumunskej legislatívy povoľuje zdravotným úradom ignorovať požiadavky zo strany súdnictva, pokiaľ sú nezlučiteľné s právom na život.

Po druhé, rumunské orgány nikdy neuviedli, či zdravotná sestra P.V.I. riadne vykonávala svoje povinnosti.  Jednou z hlavných hypotéz ohľadom prítomnosť krvi v pľúcach bola deflácia balónika katétra, ktorý mal byť pod dohľadom Dr. P.A. alebo zdravotnej sestry P.V.I. Prokuratúra však zamietla žiadosť rozšíriť trestné stíhanie aj na osobu zdravotnej sestry, pričom smerom k jej osobe neboli prijaté žiadne osobitné opatrenia, aby sa vyjadrila a svedčila o svojej úlohe.

Po tretie, vnútroštátne súdy nezistili zo strany konajúcich lekárov žiadnu nedbanlivosť. To aj napriek skutočnosti, že rumunské právne predpisy vyžadujú od lekárov, aby pred vykonaním riskantného zákroku od pacienta obdržali informovaný súhlas. Disciplinárna komisia zistila, že obom doktorom (chirurgovi aj  anestéziológovi) sa nepodarilo získať od sťažovateľov takýto informovaný súhlas na operáciu ich syna.

Napokon, konania trvali neodôvodnene dlhú dobu, keďže od smrti ich syna (november 2005) až po konečné rozhodnutie vo veci (máj 2012) uplynulo šesť a pol roka.

Súd rozhodol, že Rumunsko je povinné zaplatiť sťažovateľom sumu 12.000 €, pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu.




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


  • Používanie mobilného telefónu a poškodenie zdravia - rozhodnutie talianského súdu
  • Smrť sťažovateľa v priebehu konania. Pokračovanie v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva aj po smrti sťažovateľa.
  • Porušenie „PRÁVA NA ŽIVOT“ (čl. 2 Dohovoru). Smrť predčasne narodeného dieťaťa. Rozsudok vo veci manželov Aydoğduovcov proti Turecku.
  • Prípad Makshakov vs. Rusko
  • Prípad Vasilevová v. Bulharsko
  • Všetky články...
  •  


    Diskusia


    Vaše meno
    Vaša reakcia
    Secure code
    Opíšte prosím text obrázku


    -- žiadne príspevky --