Zmluva o postúpení pohľadávok | Medicínske právo
              

Judikatúra


ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA EÚ vo veci C-377/98. Holandsko proti Európskemu parlamentu a Rade EÚ.


Libor Šalata
 | 7.11.2016 | komentárov: 0

Prinášame Vám rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 9. októbra 2001 týkajúce sa právnej ochrany biotechnologických vynálezov, ako aj práva na ľudskú dôstojnosť a nedotknuteľnosť osoby.

Obrazok

Skutkové okolnosti

Holandské kráľovstvo (ďalej len Holandsko) podalo na Súdny dvor žalobu o neplatnosť, ktorou sa domáhalo zrušenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES o právnej ochrane biotechnologických vynálezov (Ú. v. ES L 213, s. 13, ďalej len smernica).

Uvedená smernica ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť ochranu biotechnologických vynálezov prostredníctvom vnútroštátneho patentového práva. Smernica predovšetkým stanovuje, ktoré vynálezy týkajúce sa rastlín, zvierat alebo ľudského tela sú patentovateľné a ktoré nie.

Holandsko vo svojej žalobe uvádza šesť žalobných dôvodov:

1. nesprávna voľba článku 100A Zmluvy ES ako právneho základu smernice (žalobný dôvod zamietnutý)

2. porušenie zásady subsidiarity (zamietnutý)

3. porušenie zásady právnej istoty (zamietnutý)

4. nesplnenie medzinárodných záväzkov (zamietnutý)

5. porušenie základného práva na ľudskú dôstojnosť (zamietnutý)

6. porušenie základných procesných predpisov pri prijímaní návrhu Komisie (zamietnutý)

Pokiaľ ide o piaty žalobný dôvod, t.j. porušenie základného práva na ľudskú dôstojnosť, Súdny dvor v tejto súvislosti konštatuje, že základne právo na ľudskú dôstojnosť je súčasťou práva Únie.

Súdny dvor v rámci posudzovania tohto žalobného dôvodu najprv v bode 69 rozsudku uviedol, že podľa názoru žalobcu predstavuje patentovateľnosť izolovaných zložiek ľudského tela vyplývajúca z článku 5 ods. 2 smernice 98/44/ES narábanie so živým ľudským materiálom, ktoré poškodzuje ľudskú dôstojnosť. Okrem toho je ohrozené právo na nedotknuteľnosť osoby, pretože neexistuje ustanovenie, ktoré vyžaduje skúmanie súhlasu darcu alebo príjemcu výsledkov získaných biotechnologickým postupom.

Súdy dvor ďalej  uvádza, že mu prináleží (v rámci kontroly súladu konania orgánov so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva) zabezpečiť rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a zásady nedotknuteľnosti osoby. Rešpektovanie práva na ľudskú dôstojnosť v zásade zabezpečuje článok 5 ods. 1 smernice, podľa ktorého nesmie ľudské telo v jednotlivých fázach jeho vzniku a vývoja byť predmetom patentovateľného vynálezu.

Súdny dvor ďalej (v bodoch 72 a nasl. rozsudku) uviedol, že zložky ľudského tela taktiež nie sú patentovateľné a ich objavy nesmú byť chránené. Predmetom prihlásenia patentu môžu byť iba vynálezy, ktoré spájajú prirodzenú zložku s technickým postupom, ktorým možno túto zložku so zreteľom na priemyselné využitie izolovať alebo reprodukovať. Takto môže zložka ľudského tela predstavovať časť výsledku chráneného patentom, avšak nemôže byť vo svojom prirodzenom prostredí predmetom privlastnenia. Toto rozlišovanie sa vzťahuje tiež na práce na sekvenciách a čiastkových sekvenciách ľudských génov. Výsledok takýchto prác môže viesť k udeleniu patentu iba vtedy, ak návrh zahŕňa popis novej metódy sekvencie vedúcej k vynálezu a tiež, ako stanovuje článok 5 ods. 3 smernice, priemyselné využitie, ktoré je cieľom prác. Bez takéhoto návrhu by sme nemali dočinenia s vynálezom, ale s objavom DNA-sekvencie, ktorá sama osebe nie je patentovateľná.

Smernica má týmto spôsobom chrániť iba výsledok vedeckej, technickej alebo objaviteľskej činnosti a zahŕňa iba biologické dáta prirodzene sa vyskytujúce u ľudí, pokiaľ tie sú na dosiahnutie určitého priemyselného využitia nevyhnutné.

Dodatočnú zábezpeku ponúka článok 6 smernice, podľa ktorého konanie o klonovaní ľudských bytostí, spôsoby úpravy zárodočnej línie genetickej identity ľudských jedincov, využívanie ľudských embryí na priemyselné alebo obchodné účely sú považované za porušenie verejného poriadku a dobrých mravov, a preto nie sú patentovateľné. V bode 38 odôvodnenia súd jasne stanovuje, že tento výpočet nie je konečný a všetky konania, ktorých realizácia porušuje právo na ľudskú dôstojnosť, sú z patentovateľnosti taktiež vylúčené.

Právo na ľudskú dôstojnosť zakotvuje vo svojej prvej hlave článku 1 aj Charta základných práv Európskej Únie (ďalej len charta). Dôstojnosť ľudskej osoby nie je len základným pravom ako takým, ale predstavuje skutočný základ základných práv. Všeobecná deklarácia ľudských práv (z roku 1948) uvádza ľudskú dôstojnosť vo svojej preambule: „Keďže uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovnakých neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete“. 

V súvislosti s právom na nedotknuteľnosť osoby Súdny dvor v rámci posudzovania piateho žalobného dôvodu uviedol, že základné právo na nedotknuteľnosť osoby je súčasťou práva Únie a zahŕňa slobodný a vedomý súhlas darcu a príjemcu.

V tomto ohľade sú významné predovšetkým body 78, 79 a 80 rozsudku, kde Súdny dvor konštatuje, že druhá časť piateho žalobného dôvodu spochybňuje právo osoby na nedotknuteľnosť, pokiaľ v oblasti medicíny a biológie zahŕňa slobodný súhlas darcu a príjemcu pri úplnej vedomosti o stave veci. Toto základné právo je mylne spájané so smernicou, ktorá sa zaoberá iba udeľovaním patentov, a ktorej oblasť aplikácie sa preto nevzťahuje na udalosti pred týmto udelením a po ňom, či už ide o výskum alebo využitie patentovateľných vynálezov. Ako je uvedené v štrnástom odôvodnení smernice, udelenie patentu sa nedotýka právnych obmedzení a zákazov vzťahujúcich sa na vývoj alebo využitie patentovateľných výrobkov. Smernica nemá nahradiť reštriktívne ustanovenia, ktoré, mimo oblasti aplikácie smernice, majú zaručiť zachovávanie určitých etických noriem, ku ktorým patrí aj právo človeka rozhodovať o sebe prostredníctvom svojho súhlasu pri úplnej vedomosti o stave veci.

Právo na nedotknuteľnosť osoby, je taktiež zakotvené v charte, konkrétne v článku 3 odseku 1, kde je uvedené, že každý má právo na rešpektovanie svojej telesnej a duševnej nedotknuteľnosti. Následne, odsek 2 tohto článku ustanovuje, že v oblastiach medicíny a biológie sa musí rešpektovať najmä:

a) slobodný a informovaný súhlas dotknutej osoby za podmienok vymedzených zákonom

b) zákaz eugenických praktík, najmä tých, ktoré sú zamerané na selekciu osôb

c) zákaz využívania ľudského tela a jeho častí ako takých na dosiahnutie zisku

d) zákaz reprodukčného klonovania ľudských bytostí

Zásady obsiahnuté v uvedenom článku 3 charty sú uvedené taktiež v osobitnom DOHOVORE O OCHRANE ĽUDSKÝCH PRÁV A DÔSTOJNOSTI ČLOVEKA V SÚVISLOSTI S APLIKÁCIOU BIOLÓGIE A MEDICÍNY (skrátene Dohovor o ľudských právach a biomedicíne), ktorý prijala Rada Európ a ktorý vo svojej preambule vyjadruje rozhodnutie jeho signatárskych štátov prijať potrebné opatrenia na ochranu dôstojnosti človeka a základných práv jedinca v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny. 

Súdny dvor napokon zamietol všetky žalobné dôvody a vyhlásil, že (celá) žaloba sa zamieta, pričom Holandsku sa ukladá povinnosť nahradiť  trovy konania.

Celé znenie rozhodnutia Súdneho dvora si môžete prečítať TU:

 





 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


  • NEDOSTATOČNÉ PRÁVNE ZÁRUKY PRI NÚTENOM PODÁVANÍ LIEKOV
  •  


    Diskusia


    Vaše meno
    Vaša reakcia
    Secure code
    Opíšte prosím text obrázku


    -- žiadne príspevky --