Námietka nesprávnosti skutkových zistení ako dovolací dôvod | Medicínske právo
              

Judikatúra


(Ne)Prípustnosť rozhodnutia a zamietnutie žiadostí. Žalujúce združenie nemalo právne postavenie


Libor Šalata
 | 9.8.2016 | komentárov: 0

Prinášame Vám rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 21. júla 2016, v ktorom vo veci Bulharský Helsinský výbor proti Bulharsku súd jednomyseľne vyhlásil predložené žiadosti za neprípustné.

Obrazok

Prípad sa týkal úmrtia dvoch detí (Aneta Yordanová a Nikolina Kutsarová) s mentálnym postihnutím, umiestnených v špeciálnych domovoch, ako aj žiadosti predloženej súdu združením (asociáciou) špecializovaným na ochranu ľudských práv a to za účelom, aby mu súd udelil právne postavenie nepriamej obete alebo postavenie zástupcu oboch zomrelých adolescentov. Vzhľadom na to, že
žalujúce združenie s týmito dievčatami nebolo v kontakte pred ich smrťou, skutočnosť, že nemalo procesné postavenie zahŕňajúce všetky práva, ktoré majú účastníci trestného konania, ako aj to, že jeho zásah v trestnom konaní v nadväznosti na pozastavenie konania bol oneskorený, súd rozlišuje medzi týmto prípadom a prípadom Campeanu v. Rumunsko. Keďže kritériá stanovené v tomto
prípade neboli splnené, súd nebol schopný zistiť, či žalujúce združenie malo právne postavenie. Súd tiež uviedol, že jeho rozhodnutie by sa nemalo vykladať ako ignorovanie práce občianskej spoločnosti zameranej na ochranu práv mimoriadne zraniteľných osôb.

Hlavné skutkové okolnosti

Žiadateľ, bulharský helsinský výbor (ďalej len žalujúce združenie), založený v roku 1992 so sídlom v Sofii (Bulharsko), je združenie zamerané na ochranu ľudských práv. V decembri 2007 televízna stanica BBC vysielala dokument vypovedajúci o zlej situácii a podmienkach detí so zdravotným postihnutím v domove nachádzajúcom sa v Mogiline (Bulharsko). Následne, vzhľadom na toto vysielanie, žalujúce združenie zaslalo list štátnej prokuratúre požadujúc trestné vyšetrovanie jednak ohľadom podmienok, v ktorých boli tieto deti ubytované v domovoch pre deti zo zdravotným postihnutím ako aj otázok, ktoré sa vynárajú ohľadom úmrtí týchto detí. Úrad štátnej prokuratúry začal s vyšetrovaním, avšak po jeho dokončení dospel k záveru, že neexistujú žiadne dôvody pre začatie
trestného stíhania a všetky veci tak boli zamietnuté. V auguste 2009 podalo združenie ďalšiu, entoraz civilnú žalobu proti Úradu štátnej prokuratúry, s cieľom potvrdiť, že jeho odmietnutie dať podnet na začatie vyšetrovania predstavuje diskrimináciu na základe detského zdravotného postihnutia a celkového zdravotného stavu. Neskôr, v priebehu roku 2010, Úrad štátnej prokuratúry
v spolupráci so žalujúcim združením, kontroloval a dohliadal na rôzne domovy pre zdravotne postihnuté deti. Združenie monitorovalo trestné vyšetrovanie a podalo odvolania proti rade rozhodnutí o nestíhaní a zrušení nariadení.

V predmetnej veci sa jednalo o úmrtie dvoch dievčat - Anety Yordanovej a Nikoliny Kutsarovej. Aneta Yordanová, narodená 16. júna 1991, bola opustená rodičmi hneď po narodení. Vo veku troch rokov ju umiestnili do špeciálneho domova pre deti zo zdravotným postihnutím. V júni 2006 podstúpila dva chirurgické zákroky. Jej stav sa však stále zhoršoval a lekár určil diagnózu - gastroduodenitídu (zápal žalúdka) a odporučil jej hospitalizáciu. Ešte toho roku, dňa 7. októbra, však dievča chorobe podľahlo a zomrelo. Následne, 10. októbra, Targovištiansky úrad krajskej prokuratúry začal trestné stíhanie proti neznámym osobám za trestný čin zabitia. Dňa 10. mája 2007, po ukončení vyšetrovania, prokurátor konanie zastavil. V nadväznosti na všeobecné kampane vykonané žalujúcim
združením voči štátnej prokuratúre a jej inštrukciám smerujúcim na krajské prokuratúry ohľadom vyšetrovania prípadov smrti v predmetných domovoch, úrad odvolacej prokuratúry vo Varne (Bulharsko) sám (z vlastného podnetu) riadil preskúmavanie vyšetrovaní a napokon, dňa 8.júla 2008, zastavenie konania potvrdil. V máji 2012, v rámci čerstvej kampane, ktorú viedlo žalujúce združenie,
prokuratúra Najvyššieho kasačného súdu nariadila úradné preskúmanie vyšetrovania Anetinej smrti.

Úrad prokuratúry odložil uznesenie z 8. júla a nariadil pokračovanie v konaní, čo viedlo k rade ďalších vyšetrovacích opatrení, ktoré sa mali uskutočniť. Po skončení vyšetrovania Targovištiansky úrad krajskej prokuratúry potvrdil ďalšie prerušenie konania. Vláda Bulharskej republiky uviedla, že domov, kde bola Aneta Yordanová ubytovaná, bol od 1. januára 2015 zatvorený ako súčasť národnej reformy na zlepšenie podmienok pre deti umiestnené v špeciálnych ústavoch.

Druhým dievčaťom bola Nikolina Kutsarová, narodená 8. februára 1988. Krátko po jej narodení ju jej biologickí rodičia opustili a bola umiestnená do špeciálneho domova. Vo veku šiestich mesiacov u nej bola zistená vývojová porucha (oneskorený vývoj). Vo veku šiestich rokov bola umiestnená do domova pre deti s mentálnym postihnutím a vo veku 14 rokov sa z nej stal zverenec súdu. Nikolina
začala odmietať jesť od júla 2007, následne bola prijatá do nemocnice, kde 31. októbra aj zomrela. Ohľadom jej smrti nebolo vykonané žiadne vyšetrovanie. Dňa 24. septembra 2010, v nadväznosti na kampaň realizovanú žalujúcim združením voči štátnej prokuratúre, Targovištiansky úrad krajskej prokuratúry zahájil trestné stíhanie neznámych osôb za zabitie. Dňa 21. marca 2011 vyšetrovateľ
vyšetrovanie ukončil a dospel k záveru, že v tejto veci nedošlo k spáchaniu trestného činu. Úrad odvolacej prokuratúry vo Varne potvrdil zastavenie konania. Dňa 2. februára 2012 zasiahlo združenie do trestného konania týkajúceho sa Nikolinej smrti tým, že napadlo (spochybnilo) toto rozhodnutie pred úradom prokuratúry na Najvyššom kasačnom súde. Dňa 6. apríla 2012 úrad potvrdil prerušenie
konania. A napokon, 14. júna 2013, úrad krajskej prokuratúry na základe čerstvého znaleckého posudku zistil, že smrť dievčaťa nenastala v dôsledku nedostatku zdravotnej starostlivosti a že neexistuje žiadny dôvod pre pokračovanie v konaní.

Žiadosti a postup súdu

Žiadosti boli podané žalujúcim združením (helsinským výborom - žiadateľom) na Európskom súde pre ľudské práva (Štrasburg) dňa 10. mája a 4. októbra 2012. Opierajúc sa o článok 2 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
Dohovoru) upravujúci právo na život, ďalej článok 3 (zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a trestania), článok 8 (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života), článok 13 (právo na účinný opravný prostriedok) a článok 14 Dohovoru (zákaz diskriminácie), vo vzťahu k Anete Yordanovej a Nikoline Kutsarovej, požiadalo žalujúce združenie súd o udelenie právneho postavenia buď ako nepriamej obete alebo ako zástupcu oboch zomrelých dievčat.

Rozhodnutie súdu s ohľadom na článok 34 Dohovoru

Bulharská vlád tvrdí, že predmetná žiadosť nespĺňa požiadavky podľa článku 34 Dohovoru (individuálne sťažnosti). Podľa názoru vlády totiž žiadateľ (žalujúce združenie) nemal štatút (postavenie) obete a nepreukázal, že by mohli platne predstavovať priame obete. Žalujúce združenie tvrdilo, že okolnosti danej žiadosti boli výnimočné a požadoval, aby súd vykonal prieskum vo veci samej, ako to urobil vo svojom rozsudku veľkej komory (Grand Chamber) zo 17. júla 2014 vo veci Campeanu v. Rumunsko a aby súd uznal, že združenie konalo buď ako zástupca zomrelých dievčat alebo aby uznal, že je nepriamou obeťou. Súd dospel k zisteniu, že tieto žiadosti je potrebné odlíšiť
od prípadu Campeanu a od tohto združenie na ochranu ľudských práv v Rumunsku – Helsinský výbor v prípade I.Garcia v. Rumunsko z 24. marca 2015. V týchto prípadoch bolo žalujúce združenie zapojené v konkrétnych prípadoch obetí, pričom s nimi bolo pred ich smrťou v kontakte a bezprostredne po tom dalo podnet na začatie konania na vnútroštátnej úrovni. V predmetnej veci však združenie nemalo s dievčatami žiadny kontakt a nebolo zapojené do ich prípadov pred tým, než zomreli. Žalujúce združenie zasiahlo v prípade Anety Yordanovej až 14. októbra 2011, teda päť rokov po jej smrti, hoci trestné konanie sa začalo už 10. októbra 2006 a prokuratúra v rokoch 2007 a 2008 verejne vydala dve nariadenia o zastavení konania.

V prípade Nikoliny Kutsarovej sa združenie dozvedelo o smrti dievčaťa v júni 2010 a po prvý raz zasiahlo do vyšetrovania 2. februára 2012, teda viac ako štyri roky po jej smrti a to aj napriek skutočnosti, že vyšetrovanie prebiehalo už od 24. septembra 2010. Prvé nariadenie o zastavení konania, ktoré žalujúce združenie mohlo napadnúť, bolo vydané 5. apríla 2011, desať mesiacov pred
tým, než združenie zasiahlo. Súd ďalej poukázal na to, že v prípade Campeanu v. Rumunsko združenie zasiahlo po smrti pána
Campeanu v jeho mene do vnútroštátnych konaní a že jeho právne postavenie nebolo zo strany národných orgánov nijako spochybnené.
V predmetných veciach žalujúce združenie taktiež zasiahlo na vnútroštátnej úrovni, upozorňujúc orgány činné v trestnom konaní na celkovú situáciu a na úmrtia, ku ktorým v domovoch došlo. Združenie pritom žiadalo, aby sa uskutočnilo vyšetrovanie a žiadalo tiež napadnúť rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vzťahujúce sa na úrad vyššej prokuratúry. Zo spisu tohto prípadu bolo
zrejmé, že podľa bulharského práva, nemalo žalujúce združenie žiadne formálne postavenie v domácich (vnútroštátnych) konaniach a teda nemalo ani postavenie účastníka konania a ani postavenie zástupcu zomrelých dievčat.

Aj napriek skutočnosti, že orgány činné v trestnom konaní vykonali, aj v spolupráci so žalujúcim združením, v domovoch inšpekciu, v súlade s tým dali združeniu prístup k dôkazom v prebiehajúcich vyšetrovaniach a možnosť preskúmať rozhodnutia o zastavení trestného stíhania. V konaní neboli využité procesné práva, ktoré inak stranám patria a hoci bolo združenie spôsobilé napadnúť
prokurátorove nariadenia o zastavení konania, nemalo však právo odvolať sa proti nim na súde. Súd má za to, že postavenie žalujúceho združenia zoči-voči vnútroštátnym orgánom nebolo porovnateľné so situáciou organizácie konajúcej v prípade Campeanu.
Vzhľadom na to, že dané združenie nebolo s dievčatami pred ich smrťou v kontakte, ďalej skutočnosť, že združenie nemalo procesné postavenie zahrňujúce všetky práva, ktoré strany v trestnom konaní požívajú, ako aj skutočnosť, že jeho zásah v trestnom konaní nadväzujúc na nariadenia o zastavení konania bol oneskorený, sa súd rozhodol, že bude rozlišovať medzi týmito dvoma žiadosťami a prípadom Campeanu v. Rumunsko.

Súd poukázal na článok 34 Dohovoru, v ktorom je stanovené: „Súd môže prijímať sťažnosti podané ktorýmkoľvek jednotlivcom, mimovládnou organizáciou alebo skupinou osôb, ktoré sa považujú za poškodené v dôsledku porušenia práv priznaných dohovorom alebo jeho protokolmi jednou z Vysokých zmluvných strán. Vysoké zmluvné strany sa zaväzujú, že nebudú žiadnym spôsobom brániť
účinnému výkonu týchto práv“. Keďže kritériá stanovené v spomínanom článku v tomto prípade neboli splnené, súd nebol schopný zistiť, či žalujúce združenie má právne postavenie v rámci podaných žiadostí.
Súd ďalej uvádza, že jeho rozhodnutie by sa nemalo vykladať ako ignorovanie práce občianskej spoločnosti zameranej na ochranu práv mimoriadne zraniteľných osôb. Berie tiež na vedomie aktívnu a bdelú úlohu združenia, ktoré upozornilo príslušné inštitúcie a počas vyšetrovaní a inšpekcií s nimi aktívne spolupracovalo. Súd taktiež uvítal skutočnosť, že bulharské orgány vzali na vedomie a so
všetkou vážnosťou prijali správy zo strany žalujúceho združenia a to aj napriek tomu, že toto združenie nemalo vo vnútroštátnych konaniach formálne postavenie.

Súd má teda za to, že žiadosti žalujúceho združenia neboli zlučiteľné (ratione personae) so znením a významom článku 34 Dohovoru, a preto by mali byť zamietnuté. Súd o tom rozhodol jednomyseľne, pričom toto rozhodnutie je konečné.




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


  • Slovensko pre Európskym súdom pre ľudské práva. Prípad Kuc vs. Slovensko. Osoba trpiaca duševnou poruchou obvinená zo závažných trestných činov. Patrí takáto osoba do väzby alebo do nemocnice ? Aká je v takomto prípade primeraná dĺžka väzby ?
  • Prípad MARDOSAI vs. LITVA pred Európskym súdom pre ľudské práva. Lekárska nedbanlivosť a smrť novorodenca. Posúdenie článku 2 Dohovoru. Stačí uplatnenie občianskoprávnej zodpovednosti? Ako je to s použitím trestnoprávnych prostriedkov nápravy ?
  • Nariadenie podstúpiť biologické testovanie, ktorého výsledok má byť zahrnutý do národnej počítačovej DNA databázy ako neprimeraný zásah do práva na rešpektovanie súkromného života
  • Nezákonný policajný zásah a zhabanie vecí osobe, ktorá vyrábala a predávala neautorizované lieky a farmaceutické výrobky
  • Diskriminácia a porušenie práva na voľný vstup a pobyt cudzincov z dôvodu ich zdravotného stavu
  • Všetky články...
  •  


    Diskusia


    Vaše meno
    Vaša reakcia
    Secure code
    Opíšte prosím text obrázku


    -- žiadne príspevky --