Právo na urýchlené súdne rozhodnutie ako procesná záruka práva na osobnú slobodu v detenčnom konaní | Medicínske právo
              

Judikatúra


PRÍPAD RUPA v. RUMUNSKO


Miriama Becová
 | 14.3.2016 | komentárov: 0

Ponúkame Vám sumár rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Rupa v. Romania, v ktorom Súd konštatoval porušenie čl. 3 Dohovoru v súvislosti s neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním, ktorému bol sťažovateľ vystavený počas jeho zadržania.

Obrazok

Sťažnosť č. 58478/00 Rozhodnutie Štrasburg  16.12.2008 Prípad Rupa v. Rumunsko, ktorú podal rumunský štátny občan Vili Rupa.

Sťažovateľ trpel psychickými poruchami od roku 1990. Lekársky bolo potvrdené, že má druhy stupeň psychického postihnutia. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdil najmä to, že bol dvakrát (v januári 1998 a od marca do júna 1998 v uvedenom poradí) držaný v neľudských a ponižujúcich podmienkach na policajných staniciach, v dôsledku čoho utrpel ťažkú psychickú ujmu. Vo svojej sťažnosti namietal porušenie čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej ako Dohovor).

Okolnosti prípadu

28. januára 1998, bol sťažovateľ zadržaný pri policajnej operácii z dôvodu podozrenia z nelegálneho obchodovania s toxickou látkou, ortuťou. Sťažovateľ tvrdil, že ho policajti pri tejto policajnej akcii udreli do hlavy a do brucha a pre jeho znehybnenie ho sotili na zem, nastriekali mu do očí slzný plyn a nasadili mu putá. Sťažovateľ poprel aby látka ortuť, ktorá bola pri zatknutí nájdená, patrila jemu.

Po tomto zákroku bol násilne umiestnený do kufra policajného auta, v ktorom bol prevezený na policajnú stanicu.

Priamy svedok vo výpovedi potvrdil výpoveď sťažovateľa a uviedol, že pri zatýkaní sťažovateľa videl zo strany príslušníkov polície zlé zaobchádzanie.

Z policajnej stanice bol sťažovateľ prepustený 29. januára 1998. Dňa 4. februára 1998 bol sťažovateľ prijatý do psychiatrickej liečebne.

Porušenie čl. 3 Dohovoru

Súd rozhodol, že došlo k porušeniu čl. 3 Dohovoru, ktorý hovorí, že ,,nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu".

Čo sa týka osoby sťažovateľa, bolo preukázané najmä to, že strávil noc po jeho zadržaní v policajnej miestnosti, ktorá bola vybavená len kovovými lavičkami, ktoré boli nevhodné pre zadržanie osoby s psychickými problémami a tiež to, že sťažovateľ nebol podrobený lekárskemu vyšetreniu v súvislosti s jeho psychickými problémami.

S ohľadom na zraniteľnosť žiadateľa, súd dospel k záveru, že stav úzkosti  spôsobený týmito podmienkami bol ešte nepochybne umocnený skutočnosťou, že bol strážený tými istými policajtmi, ktorí sa zúčastnili pri jeho zatknutí.

Ako ďalšiu skutočnosť súd zdôraznil, že po tom, čo bol vzatý do väzby, boli úrady povinné postarať sa o to, aby bol sťažovateľ vyšetrený psychiatrom tak,  aby bolo zistené, či je jeho psychický stav zlúčiteľný s jeho zadržaním, a s cieľom zistiť aké terapeutické opatrenie je potrebné prijať v tejto veci.

Rumunská vláda nepreukázala, že opatrenia, ktoré boli vykonané pri zatýkaní a na policajnej stanici boli nevyhnutné.

Podľa čl. 41 Dohovoru, ktorý hovorí o spravodlivom zadosťučinení, súd udelil sťažovateľovi 30.000 eur, pokiaľ ide o morálnu ujmu a 11 374 eur za náklady a výdavky spojené s konaním.




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


  • Používanie mobilného telefónu a poškodenie zdravia - rozhodnutie talianského súdu
  • Ionita v. Rumunsko - Nedostatočné vyšetrenie smrti po operácii
  • Smrť sťažovateľa v priebehu konania. Pokračovanie v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva aj po smrti sťažovateľa.
  • Porušenie „PRÁVA NA ŽIVOT“ (čl. 2 Dohovoru). Smrť predčasne narodeného dieťaťa. Rozsudok vo veci manželov Aydoğduovcov proti Turecku.
  • Prípad Makshakov vs. Rusko
  • Všetky články...
  •  


    Diskusia


    Vaše meno
    Vaša reakcia
    Secure code
    Opíšte prosím text obrázku


    -- žiadne príspevky --