Zodpovednosť za škodu spôsobenú povahou použitého prístroja | Medicínske právo
              

Judikatúra


Oslobodenie od DPH pre odber, prepravu, analýzu a uskladnenie pupočníkovej krvi


 | 3.7.2013 | komentárov: 0

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba na tretiu a štvrtú položenú otázku spoločne odpovedať, že pokiaľ sú služby bánk kmeňových buniek, o aké ide vo veci samej, poskytované oprávnenými zdravotníckymi pracovníkmi, zatiaľ čo také banky kmeňových buniek, hoci majú povolenie príslušných zdravotníckych orgánov členského štátu v rámci smernice 2004/23 na manipuláciu s ľudskými tkanivami a bunkami, nedostávajú pomoc z verejného systému sociálneho zabezpečenia, a platby, ktoré sa im odvádzajú, nie sú z uvedeného systému uhrádzané, článok 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice nebráni tomu, aby sa vnútroštátne orgány domnievali, že osoba podliehajúca dani, ako je spoločnosť CopyGene, nie je „iným riadne uznaným zariadením podobnej povahy“ [ako nemocničné zariadenia, liečebné a diagnostické strediská] v zmysle článku 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice. Toto ustanovenie však nemožno vykladať v tom zmysle, že ako také vyžaduje, aby príslušné orgány odmietli považovať takú súkromnú banku kmeňových buniek za „riadne uznané“ zariadenie na účely dotknutého oslobodenia od dane. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby v prípade potreby overil, či je odmietnutie uznania na účely oslobodenia od dane stanoveného v článku 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice v súlade s právom Únie a najmä zásadou daňovej neutrality.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 10. júna 2010

Vo veci C-262/08,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES,
podaný rozhodnutím Østre Landsret (Dánsko) z 13. júna 2008 a doručený Súdnemu
dvoru 19. júna 2008, ktorý súvisí s konaním:

CopyGene A/S
proti
Skatteministeriet,

I
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v  zložení: predseda druhej komory J.  N.  Cunha Rodrigues, vykonávajúci funkciu
predsedu tretej komory, sudcovia P.  Lindh, A.  Rosas, A.  Ó  Caoimh (spravodajca)
a A. Arabadjiev,
generálna advokátka: E. Sharpston,
tajomník: R. Şereş, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 14. mája 2009,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

CopyGene A/S, v zastúpení: A. Hedetoft a M. Andersen, advokater,
dánska vláda, v zastúpení: B. Weis Fogh, splnomocnená zástupkyňa, a D. Auken, advokat,
helénska vláda, v  zastúpení: K.  Georgiadis, I.  Bakopoulos, G.  Kanellopoulos
a I. Pouli, splnomocnení zástupcovia,

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: H. Støvlbæk a D. Triantafyllou,
splnomocnení zástupcovia po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 10. septembra 2009,

vyhlásil tento

Rozsudok

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23, ďalej  len „šiesta smernica“).

Tento návrh bol podaný v  rámci sporu medzi spoločnosťou CopyGene A/S (ďalej len „CopyGene“) a Skatteministeriet (ministerstvo financií) vo veci odmietnutia dánskych daňových orgánov oslobodiť od dane z  pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) služby poskytované spoločnosťou CopyGene, ktoré spočívajú v odbere, doprave, analýze a  uskladňovaní krvi z  pupočnej šnúry (ďalej len „pupočníková krv“) na účely použitia kmeňových buniek odobratých z tejto krvi na prípadnú liečbu v budúcnosti, či už „autológnu“ alebo prípadne „alogénnu“.

Právny rámec
Právo Únie
Šiesta smernica

Podľa článku 2 bodu 1 šiestej smernice DPH podlieha „dodávka [dodanie – neoficiálny preklad] tovaru alebo služieb za úhradu [za protihodnotu – neoficiálny preklad] v rámci územia štátu osobou podliehajúcou dani [zdaniteľnou osobou, ktorá koná ako taká – neoficiálny preklad] “.

Článok 13 A ods. 1 písm. b) a c) šiestej smernice stanovuje:
„Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia spoločenstva, platí, že členské štáty oslobodia od dane nasledujúce položky, a to za podmienok, ktoré stanovia na účely zabezpečenia správnej a  jednoznačnej aplikácie tohto oslobodenia od daní [dane – neoficiálny preklad] na účely ochrany pred možnými daňovými únikmi, pred neplatením daní a pred ich zneužívaním:
b)nemocničná a lekárska starostlivosť a s ňou úzko súvisiace aktivity realizované orgánmi podliehajúcimi verejnému právu, alebo za sociálnych podmienok porovnateľných s podmienkami aplikovateľnými na orgány podliehajúce verejnému právu aktivity realizované nemocnicami, medicínskymi liečebnými a  diagnostickými  strediskami a inými riadne uznanými inštitúciami podobnej povahy [nemocničnú a lekársku starostlivosť a s ňou úzko súvisiace činnosti, ktoré vykonávajú subjekty, ktoré sa spravujú verejným právom, alebo nemocničné zariadenia, liečebné  a  diagnostické strediská a  iné riadne uznané zariadenia podobnej povahy, a  to  za sociálnych podmienok porovnateľných s podmienkami platnými pre subjekty,  ktoré sa spravujú verejným právom – neoficiálny preklad];

c)poskytovanie lekárskej starostlivosti pri vykonávaní medicínskych a  paramedicínskych profesií definovaných príslušným členským štátom [poskytovanie lekárskej starostlivosti pri vykonávaní lekárskych a zdravotníckych povolaní definovaných príslušným členským štátom – neoficiálny preklad];
...“
Článok 13 A ods. 2 písm. a) tejto smernice stanovuje, že členské štáty môžu v jednotlivých prípadoch na účely oslobodenia od dane uvedeného v odseku 1 písm. b) tohto článku vyžadovať od subjektov, ktoré sa nespravujú verejným právom, aby spĺňali jednu alebo viacero podmienok.
Ten istý článok 13 A ods. 2 v písmene b) stanovuje:
„Oslobodenie poskytovania služieb a tovaru od daní [dane – neoficiálny preklad] sa podľa ustanovení uvedených v predchádzajúcich ods. 1 písm. b), g), h), i), l), m) a n) neposkytne, ak tieto služby alebo tovar nie sú nevyhnutné pre plnenia [transakcie – neoficiálny preklad] oslobodené od dane, ich hlavným cieľom je nadobúdanie dodatočných ziskov pre organizáciu realizáciou plnení, ktoré priamo konkurujú plneniam komerčných podnikov podliehajúcich DPH [ich hlavným cieľom je, aby dotknutý subjekt získal dodatočné príjmy prostredníctvom uskutočňovania transakcií, ktoré priamo konkurujú transakciám obchodných spoločností podliehajúcich DPH – neoficiálny preklad] .“

Smernica 2004/23/ES

Podľa článku 1 smernice 2004/23/ES Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 ustanovujúcej normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek (Ú. v. EÚ L 102, s. 48; Mim. vyd. 15/008, s. 291) táto smernica „stanovuje normy kvality a bezpečnosti pre ľudské tkanivá a bunky určené pre humánne použitie...“.
V  odôvodnení č. 1 tejto smernice sa uvádza, že transplantácia ľudských tkanív a buniek „predstavuje prudko sa rozvíjajúcu oblasť medicíny poskytujúcu obrovské  možnosti liečby donedávna neliečiteľných chorôb“. Odôvodnenie č.  7 spresňuje, že uvedená smernica by sa mala uplatňovať na kmeňové bunky z pupočníkovej krvi.

Článok 3 písm. p) a q) rovnakej smernice definuje alogénne použitie ako odobratie buniek alebo tkanív jednej osobe a ich aplikáciu inej osobe a autológne použitie ako odobratie buniek alebo tkanív jednej osobe a ich aplikáciu tej istej osobe.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice 2004/23 členské štáty zabezpečia, aby všetky tkanivové zariadenia, v ktorých sa uskutočňuje testovanie, spracovávanie, konzervácia, skladovanie alebo distribúcia ľudských tkanív a buniek určených pre humánne použitie, mali akreditáciu, oprávnenie, povolenie alebo licenciu získanú od kompetentného orgánu na účely vykonávania týchto činností.

Vnútroštátna právna úprava

Vo veci samej je nesporné, že § 13 ods. 1 bod 1 zákona o DPH (momsloven) sa má vykladať v súlade s článkom 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice.

Smernica 2004/23 je do dánskeho práva prebratá zákonom o stanovení kvalitatívnych a bezpečnostných noriem pre manipuláciu s ľudskými tkanivami a bunkami (nazvaný „vævsloven“).

V  Dánskom kráľovstve činnosti bánk s  kmeňovými bunkami upravujú najmä zákon o  poskytovaní zdravotných služieb za protihodnotu (lov om markedsføring af sundhedsydelser), zákon o  ochrane osobných údajov (persondataloven) a  zákon o právach pacientov (lovom patienters retsstillning). Zo spisu vyplýva, že posledný uvedený zákon bol spresnenými niekoľkými správnymi pokynmi, medzi ktoré patria
pokyny č. 83 z 22. septembra 1998 o biobankách v odvetví zdravotníctva: práva pacientov a regulácia (Vejledning nr. 83 z 22. septembra 1998 om biobanker inden for sundhedsområdet: Patientrettigheder og myndighedskrav).

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky Østre Landsret vysvetľuje, že kmeňové bunky sú nezrelé bunky, ktoré sú schopné vlastnej reprodukcie a obnovy ostatných špecializovaných buniek v tele. Možno ich
získať z  embryí, pupočníkovej krvi, kostnej drene alebo periférnej krvi a  použiť na liečbu chorôb, pri ktorých špecializované bunky chýbajú alebo boli zničené. V tomto rozhodnutí sa uvádza, že kmeňové bunky pochádzajúce z pupočníkovej krvi (ďalej len „kmeňové bunky z pupočníka“) sa využívajú od roka 1988.

Podľa vnútroštátneho súdu by kmeňové bunky mali byť využiteľné pri liečbe cukrovky, artrózy, rakoviny, Parkinsonovej choroby, Alzheimerovej choroby a cystickej fibrózy. Dodáva, že v súčasnosti prebiehajú komplexné výskumy nových metód aplikácie kmeňových buniek. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však vyplýva, že nie všetky druhy kmeňových buniek možno použiť pri liečbe všetkých druhov chorôb. V niektorých prípadoch sú totiž vhodnejšie kmeňové bunky z pupočníka.

CopyGene je v návrhu na začatie prejudiciálneho konania opísaná ako „popredná ‚biobanka‘ v Škandinávii“. Budúcim rodičom ponúka odber, prepravu, analýzu a uskladnenie pupočníkovej krvi odobratej novorodencom s cieľom použiť kmeňové bunky, ktoré táto krv obsahuje, na prípadnú liečbu dieťaťa v  prípade vážnej choroby. Tieto služby nie sú hradené ani preplácané z dánskeho systému verejného zdravotného poistenia.

Budúci rodičia najprv podpíšu s CopyGene zmluvu o odbere, preprave a analýze krvi. Krv sa odoberie bezprostredne po pôrode oprávnenými zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí taktiež podpísali zmluvu s CopyGene. Krv sa následne prevezie do laboratória CopyGene a  analyzuje tak, aby bolo možné stanoviť to, či obsahuje dostatok  živých kmeňových buniek, ktoré sú vhodné na skladovanie. Ak je týchto buniek v krvi  dostatok, rodičia môžu podpísať s CopyGene ďalšiu obnoviteľnú zmluvu o kryokonzervácii (zmrazení) a skladovaní.

Dotknuté kmeňové bunky sa môžu použiť jedine v rámci nemocničnej liečby. Krv je majetkom dieťaťa, ktoré je zastúpené matkou. CopyGene tieto kmeňové bunky nevlastní a nemá právo použiť ich na výskum, transplantáciu alebo na iné účely.Podľa zákona o stanovení kvalitatívnych a bezpečnostných noriem pre manipuláciu  s ľudskými tkanivami a bunkami má CopyGene povolenie na manipuláciu s kmeňovými bunkami z  pupočníka na účely „autológnych“ transplantácií. Po nadobudnutí  inej dánskej biobanky, ktorá má povolenie na manipuláciu s  kmeňovými bunkami  na autológne aj alogénne použitie, CopyGene začala konanie s dánskymi orgánmi na účely zjednotenia systémov oboch bánk kmeňových buniek tak, aby všetky vzorky  kmeňových buniek, tak skoršie a zmrazené, ako aj nové, podliehali rovnakým vyšetrovacím postupom a mohli slúžiť na autológne aj alogénne transplantácie. CopyGene vo svojich písomných pripomienkach uviedla, že zamýšľala získať také povolenie  v priebehu roka 2009.

Rozhodnutím z 1. júla 2004 Told- og Skattestyrelsen (colná a daňová správa) zamietla žiadosť o oslobodenie od DPH týkajúcu sa služieb, o ktoré ide vo veci samej. Sťažnosť  podanú spoločnosťou CopyGene proti uvedenému rozhodnutiu zamietol 21.  mája  2005 Landsskatteretten (najvyšší správny orgán pre daňové veci).CopyGene podala žalobu proti odmietnutiu priznania požadovaného oslobodenia od
dane na súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom tvrdila, že jej služby treba považovať za plnenia „úzko súvisiace“ s nemocničnou a lekárskou starostlivosťou, a preto musia byť oslobodené od DPH na základe článku 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice.


Za týchto okolností Østre Landsret rozhodol konanie prerušiť a  položiť Súdnemu  dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.Má sa pojem ‚úzko súvisiace činnosti‘ použitý v článku 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice vykladať tak, že toto ustanovenie stanovuje časovú požiadavku, aby  nemocničná starostlivosť, s ktorou poskytovanie služieb úzko súvisí, bola skutočná a poskytnutá, začatá alebo plánovaná, alebo postačuje, ak toto poskytovanie  služieb iba eventuálne úzko súvisí s možnou, ale zatiaľ neposkytnutou ani neplánovanou budúcou nemocničnou starostlivosťou, v dôsledku čoho služby poskytované bankou kmeňových buniek, ktoré spočívajú v odoberaní, preprave, rozbore a uskladnení krvi z pupočnej šnúry novorodenca na účely autológnych transplantácií, spadajú pod tento pojem?
Je v tejto súvislosti relevantné, že uvedené služby môžu byť poskytnuté len v čase  narodenia a nie neskôr?

2.Má sa článok  13 A  ods.  1 písm.  b) šiestej smernice vykladať tak, že toto ustanovenie sa vzťahuje na akékoľvek poskytovanie služieb preventívnej povahy, ak  sú uvedené služby poskytnuté skôr ako nemocničná alebo lekárska starostlivosť  a predtým, ako je samotná nemocničná alebo lekárska starostlivosť z časového,  ako aj z lekárskeho hľadiska naplánovaná?

3.Má sa pojem ‚iné riadne uznané zariadenia rovnakej povahy‘ použitý v článku 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice vykladať tak, že zahŕňa súkromné banky kmeňových buniek, ktorých činnosti vykonávané oprávneným zdravotným personálom, ako sú zdravotní ošetrovatelia, pôrodní asistenti a  laboranti, spočívajú  v odoberaní, preprave, rozbore a uskladnení krvi z pupočnej šnúry novorodencov na účely autológnych transplantácií uskutočňovaných v  rámci prípadnej liečby  v  budúcnosti, ak tieto banky kmeňových buniek nie sú podporované verejným  systémom zdravotného poistenia a náklady na ich služby nie sú hradené z tohto  systému? Je v tejto súvislosti relevantnou skutočnosť, že na základe vnútroštátneho zákona,  ktorým bola prebratá [smernica 2004/23], súkromnej banke kmeňových buniek vydali príslušné orgány ochrany zdravia členského štátu povolenie na nakladanie  s tkanivami a bunkami – vo forme odobratia, rozboru a uskladnenia krvi z pupočnej šnúry na účely autológnych transplantácií?
4.Je pre odpoveď na prvé tri prejudiciálne otázky relevantné to, či uvedené služby  sú poskytované na účely prípadných alogénnych transplantácií súkromnou bankou kmeňových buniek, ktorej príslušné orgány ochrany zdravia členského štátu vydali povolenie na nakladanie s ľudskými tkanivami a bunkami na základe vnútroštátneho zákona, ktorým bola prebratá smernica 2004/23?“



O prejudiciálnych otázkach
Úvodné pripomienky

Šiesta smernica pripisuje DPH veľmi široký rámec pôsobnosti tým, že v článku 2, ktorý sa týka zdaniteľných plnení, uvádza popri dovoze tovaru aj dodávky tovaru a poskytovanie služieb za protihodnotu v rámci územia štátu osobou podliehajúcou dani, ktorá koná ako taká (pozri najmä rozsudky z 21. februára 2006, Halifax a i., C-255/02, Zb. s.  I-1609, bod  49; zo  14.  decembra 2006, VDP Dental Laboratory, C-401/05, Zb. s. I-12121, bod 22, a z 11. februára 2010, Graphic Procédé, C-88/09, Zb. s. I-1049,
bod 15). Článok 13 tejto smernice však niektoré činnosti od DPH oslobodzuje.

Podľa judikatúry Súdneho dvora predstavujú oslobodenia uvedené v článku 13 šiestej smernice autonómne pojmy práva Únie, ktorých účelom je zabrániť rozdielnemu  uplatňovaniu systému DPH v jednotlivých členských štátoch (pozri najmä rozsudky  z 25. februára 1999, CPP, C-349/96, Zb. s. I-973, bod 15, a z 28. januára 2010, Eulitz,  C-473/08, Zb. s. I-907, bod 25).

Navyše z ustálenej judikatúry vyplýva, že oslobodenia uvedené v článku 13 A šiestej  smernice sa netýkajú oslobodenia všetkých činností vo verejnom záujme od DPH, ale  len tých, ktoré sú v  ňom vymenované a  veľmi podrobne opísané (pozri najmä rozsudky z 11. júla 1985, Komisia/Nemecko, 107/84, Zb. s. 2655, bod 17; z 20. novembra  2003, D’Ambrumenil a Dispute Resolution Services, C-307/01, Zb. s. I-13989, bod 54, ako aj Eulitz, už citovaný, bod 26 a citovanú judikatúru).

Výrazy použité na označenie oslobodenia od dane uvedené v článku 13 šiestej smernice sa majú vykladať doslovne, keďže oslobodenie predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa DPH vyberá z každého dodania tovaru a každého poskytnutia služieb, ktoré zdaniteľná osoba uskutoční za protihodnotu. Výklad týchto pojmov však musí byť v súlade s cieľmi sledovanými uvedeným oslobodením od dane a musí rešpektovať požiadavky zásady daňovej neutrality, ktorá je vlastná spoločnému systému DPH. Toto pravidlo doslovného výkladu preto neznamená, že by sa oslobodenie  od dane uvedené v tomto článku 13 malo vykladať spôsobom, ktorý by mu odnímal jeho účinky (pozri najmä rozsudky zo 14. júna 2007, Haderer, C-445/05, Zb. s. I-4841, bod 18 a citovanú judikatúru, ako aj Eulitz, už citovaný, bod 27 a citovanú judikatúru).
Pokiaľ ide o  služby lekárskej povahy, z  judikatúry vyplýva, že článok  13 A  ods.  1 písm.  b) šiestej smernice sa vzťahuje na služby poskytované v  nemocniciach, zatiaľ čo písmeno c) tohto odseku sa vzťahuje na lekárske služby poskytované mimo takého rámca, tak v bydlisku poskytovateľa služieb, ako aj v bydlisku pacienta alebo na inom mieste (pozri v  tomto zmysle rozsudok z  10.  septembra 2002, Kügler, C-141/00, Zb. s. I-6833, bod 36). Z toho vyplýva, že cieľom písmen b) a c) článku 13 A ods. 1, ktorých rozsah pôsobnosti je odlišný, je upraviť všetky oslobodenia lekárskych služieb v doslovnom zmysle od dane (pozri rozsudky Kügler, už citovaný, bod 36, a z 8. júna 2006, L.u.P., C-106/05, Zb. s. I-5123, bod 26).

V  dôsledku toho sa, ako už rozhodol Súdny dvor, tak pojem „lekárska starostlivosť“  uvedený v článku 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice, ako aj pojem „poskytovanie  starostlivosti“ uvedený v písmene c) rovnakého odseku týkajú služieb, ktorých cieľom  je diagnostikovať, liečiť, a ak je to možné, vyliečiť choroby alebo zdravotné anomálie  (pozri rozsudky zo 6. novembra 2003, Dornier, C-45/01, Zb. s. I-12911, bod 48 a citovanú judikatúru, ako aj L.u.P., už citovaný, bod 27). Aj keď „lekárska starostlivosť“ a „poskytovanie starostlivosti“ musia mať terapeutický  účel, z toho nevyhnutne nevyplýva, že terapeutický účel služby treba chápať v osobitne úzkom zmysle (pozri rozsudky z 11. januára 2001, Komisia/Francúzsko, C-76/99, Zb. s. I-249, bod 23, a z 20. novembra 2003, Unterpertinger, C-212/01, Zb. s. I-13859,  bod 40).
Súdny dvor tak už rozhodol, že lekárske služby poskytované na účely prevencie môžu  byť oslobodené od dane na základe článku 13 A ods. 1 písm. b) alebo c) šiestej smernice. Totiž aj v prípade, že osoby, ktoré podstupujú vyšetrenia alebo iné zdravotné zákroky preventívnej povahy, netrpia žiadnou chorobou alebo zdravotnou anomáliou,  je zahrnutie týchto služieb do pojmov „lekárska starostlivosť“ alebo „poskytovanie starostlivosti“ v súlade s cieľom znižovať náklady na zdravotnú starostlivosť, ktorý je  spoločný tak pre oslobodenie od dane stanovené v článku 13 A ods. 1 písm. b) šiestej  smernice, ako aj pre oslobodenie od dane stanovené v písmene c) rovnakého odseku  (pozri v tomto zmysle rozsudok L.u.P., už citovaný, bod 29 a citovanú judikatúru). Na  lekárske služby poskytnuté s cieľom chrániť, zachovať alebo obnoviť zdravie osôb sa  teda vzťahuje oslobodenie od dane stanovené v článku 13 A ods. 1 písm. b) a c) uvedenej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudky Unterpertinger, už citovaný, body 40 a 41, ako aj D’Ambrumenil a Dispute Resolution Services, už citovaný, body 58 a 59). Na položené otázky treba odpovedať najmä vo svetle týchto úvah.

O prvej a druhej otázke v spojení so štvrtou otázkou

Svojimi prvými dvomi otázkami v  spojení so štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate usiluje zistiť, či sa na odber, prepravu, analýzu a uskladnenie pupočníkovej
krvi na účely prípadného použitia z nej odobratých kmeňových buniek na budúcu autológnu liečbu, vzťahuje oslobodenie od DPH uvedené v článku 13 A ods. 1 písm. b)  šiestej smernice ako na plnenie „úzko súvisiace“ s „nemocničnou a lekárskou starostlivosťou“ v zmysle tohto ustanovenia.

V  tomto kontexte sa vnútroštátny súd svojou prvou otázkou v podstate pýta, či sa má  pojem plnenia „úzko súvisiace“ s „nemocničnou a lekárskou starostlivosťou“ v zmysle  článku 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na  plnenia, o  aké ide vo veci samej, hoci predmetná nemocničná starostlivosť nebola  nevyhnutne poskytnutá, neprebieha, ani nie je plánovaná. Druhá otázka sa konkrétne  v  podstate usiluje zistiť, či článok  13 A  ods.  1 písm.  b) šiestej smernice zahŕňa ako
služby poskytované preventívne také plnenia, o aké ide vo veci samej. Štvrtá otázka sa  ďalej týka možného vplyvu možnosti, že osoba podliehajúca dani, akou je spoločnosť  CopyGene, má povolenie na poskytovanie služieb na účely prípadných autológnych,  ako aj alogénnych transplantácií, na odpoveď, ktorá sa má poskytnúť na tieto prvé dve  otázky.

Pokiaľ ide najskôr o  problém, ktorým sa zaoberá druhá otázka, teda či článok  13  A ods. 1 písm. b) šiestej smernice zahŕňa ako preventívne služby plnenia, o aké ide  vo veci samej, už z bodu 30 tohto rozsudku vyplýva, že lekárske služby poskytované  preventívne patria do pojmu „lekárskej starostlivosti“ v zmysle tohto ustanovenia.
V  prejednávanej veci však ani vnútroštátny súd, ani žiadny z  účastníkov konania, ktorí predložili pripomienky Súdnemu dvoru, netvrdili, že činnosti, o  ktoré ide vo  veci samej, patria samy do pojmu „lekárska starostlivosť“ v zmysle článku 13 A ods. 1  písm. b) šiestej smernice.

V  každom prípade hoci odhalenie choroby skutočne môže byť jedným z  možných  účelov odôvodňujúcich odber kmeňových buniek z pupočníka, zo spisu zrejme vyplýva, že služby poskytované spoločnosťou CopyGene sú určené len na zabezpečenie  toho, že bude k dispozícii špecifický zdroj na účely liečby za neistého predpokladu, že  sa stane nevyhnutným, ale ako také nepredstavujú činnosti, ktorých cieľom je odvrátiť, zabrániť alebo predísť výskytu choroby, úrazu alebo zdravotných ťažkostí, alebo  odhaliť ochorenie v  latentnom alebo počiatočnom štádiu. Pokiaľ by to tak bolo, čo  v prípade potreby musí overiť vnútroštátny súd, činnosti, o aké ide vo veci samej, nemožno považovať za činnosti, ktoré majú samy osebe preventívnu povahu.
Naopak, pokiaľ by uvedený súd dospel k záveru, že analýza pupočníkovej krvi umožňuje stanoviť lekársku diagnózu a nie je len súčasťou vyšetrenia umožňujúceho overiť, či sú kmeňové bunky životaschopné, mal by konštatovať, že ide o poskytovanie diagnostickej starostlivosti, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie od dane uvedené v  článku  13 A  ods.  1 písm.  b) šiestej smernice, za predpokladu, že sú splnené aj ostatné
podmienky stanovené týmto ustanovením a uvedenou smernicou.
Pokiaľ ďalej ide o pojem plnenia „úzko súvisiace“ s „nemocničnou a lekárskou starostlivosťou“ v zmysle článku 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice, zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že sa nevzťahuje na služby, ktoré žiadnym spôsobom nesúvisia s  nemocničnou starostlivosťou príjemcov týchto služieb ani s  prípadnou lekárskou starostlivosťou o  nich (pozri rozsudky Dornier, už citovaný, bod  33, ako aj  z 1. decembra 2005, Ygeia, C-394/04 a C-395/04, Zb. s. I-10373, bod 17).

Súdny dvor rozhodol, že plnenia teda patria pod pojem „plnenia... úzko súvisiace“  s  nemocničnou a  lekárskou starostlivosťou uvedený v  článku  13 A  ods.  1 písm.  b)  šiestej smernice len v  prípade, že sú skutočne poskytované ako doplnkové plnenie  k  nemocničnej alebo lekárskej starostlivosti o  príjemcov služieb, ktorá predstavuje  hlavné plnenie (pozri rozsudok Ygeia, už citovaný, bod 18).
V  tomto ohľade z  judikatúry vyplýva, že plnenie možno považovať za vedľajšie vo  vzťahu k hlavnému plneniu, ak nepredstavuje cieľ sám osebe, ale prostriedok na využívanie hlavnej služby poskytovateľa za lepších podmienok (pozri rozsudky Komisia/ Francúzsko, už citovaný, bod  27; Dornier, už citovaný, bod  34, Ygeia, už citovaný, bod 19, ako aj zo 14. júna 2007, Horizon College, C-434/05, Zb. s. I-4793, bod 29 a citovanú judikatúru). Pokiaľ ide o lekárske služby, Súdny dvor spresnil, že vzhľadom na  cieľ sledovaný oslobodením upraveným v článku 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice  jedine poskytovania služieb, ktoré sa bežne poskytujú v rámci poskytovania služieb  nemocničnej a lekárskej starostlivosti a sú nevyhnutnou súčasťou procesu poskytovania týchto služieb zameraných na dosiahnutie terapeutických cieľov sledovaných  týmito službami, môžu byť „úzko súvisiace plnenia“ v zmysle tohto ustanovenia (pozri
v tomto zmysle rozsudok Ygeia, už citovaný, bod 25).
V  prejednávanej veci zo spisu zrejme vyplýva, že najmä z dôvodu relevantných dánskych právnych predpisov, ako aj zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou CopyGene  a  rodičmi, ktorí sú zákazníkmi, môžu byť kmeňové bunky z  pupočníka, ktorých sa  týkajú činnosti, o ktoré ide vo veci samej, použité len na liečbu, teda transplantáciu,  a iné použitie, napríklad výskum, je vylúčené.
Zo spisu vyplýva, že taká liečba zahŕňa vykonanie zložitých lekárskych zákrokov, ktoré sa obvykle, ba dokonca vždy uskutočňujú v  nemocnici. Vzhľadom na to, že také postupy sú určené na liečenie a v čo najširšom možnom rozsahu na vyliečenie chorôb  alebo zdravotných ťažkostí, patria, ako vyplýva z bodu 28 tohto rozsudku, do pojmu  „lekárska starostlivosť“ uvedeného v článku 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice.
Dánska a  grécka vláda, ako aj Komisia Európskych spoločenstiev však v  podstate  tvrdia, že činnosti, o  ktoré ide vo veci samej, majú za súčasného stavu vedeckého  poznania natoľko vzdialenú a  hypotetickú väzbu s  možnou budúcou nemocničnou starostlivosťou dotknutých osôb, že nemožno hovoriť o  plneniach úzko súvisiacich s nemocničnou a lekárskou starostlivosťou v zmysle článku 13 A ods. 1 písm. b) šiestej
smernice.
V  tomto ohľade treba pripomenúť, že ako vyplýva z  bodu  24 tohto rozsudku, oslobodenia od dane uvedené v článku 13 šiestej smernice predstavujú autonómne pojmy práva Únie. V prejednávanej veci preto nie je vhodné zakladať výklad článku 13  A ods. 1 písm. b) tejto smernice najmä na „súčasnom“ stave vedeckého poznania, a to  tým skôr, že zo spisu vyplýva, že v oblasti, ktorej sa týka prejednávaná prejudiciálna  otázka, sa stav vedeckého poznania neustále vyvíja. Pre súdy je veľmi ťažké taký stav
spoľahlivo vyhodnotiť v oblasti, o akú ide vo veci samej.

Oslobodenie od dane stanovené v článku 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice okrem  toho nestanovuje to, čo vnútroštátny súd vo svojej prvej otázke označuje ako „podmienku času“. Ani z  účelu tohto oslobodenia, ani zo štruktúry šiestej smernice nevyplýva povinnosť vykladať toto ustanovenie tak, ako by táto podmienka existovala.  Možnosť zdôraznená v uvedenej otázke, že môže existovať významný časový odstup  medzi odberom k


 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


  • Zmena pohlavia a požiadavka sterilizácie alebo vyšetrenia, ktoré predstavuje vysokú pravdepodobnosť neplodnosti za účelom povolenia zmeny údajov v rodnom liste ako porušenie práva na rešpektovanie súkromného života.
  • X vs. Dánsko
  • Widmer vs. Switzerland
  • Vo vs. France
  • CopyGene A/S proti Skatteministeriet - Odber, preprava, vyšetrenie a skladovanie pupočníkovej krvi a DPH
  •  


    Diskusia


    Vaše meno
    Vaša reakcia
    Secure code
    Opíšte prosím text obrázku


    -- žiadne príspevky --