Zodpovednosť ze nesprávny lekársky zákrok | Medicínske právo
              

Judikatúra


Prípad Dickson v. Spojené kráľovstvo


 | 24.6.2011 | komentárov: 1

Uvádzame spracovanie zásadného rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Dickson vs. Veľká Británia. Súd v uvedenom prípade posudzoval porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zakotveného v článku 8 a článku 12, ktorý garantuje právo na uzavretie manželstva a založenie rodiny.K porušeniu týchto práv malo podľa sťažovateľov dôjsť zamietnutím žiadosti o povolenie umelej inseminácie Lorraine Dicksonovej, o ktorú žiadal jej manžel dlhodobo väznený manžel Kirk. Vzhľadom na ich vek, by bola šanca na prirodzené počatie po jeho prepustení malá. Rozsudok sa týka právneho základu ochrany reprodukčných práv jednotlivca, ktorý súd našiel v spojení týchto práv s ľudskými právami a základnými slobodami garantovanými Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažnosť č.44362/04

Rozhodnutie

Štrasburg 4. december 2007

Prípad Dickson v. Spojené kráľovstvo rozhodovala Veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva  v zložení C. L. Rozakis – predseda, a sudcovia: L. Wildhaber, N. Bratza, B.M. Zupančič, P. Lorenzen, F. Tulkens, I. Cabral Barreto, C. Birsan, K. Jungwiert, J. Hedigan, A.B. Baka, S. Botoucharova, A. Mularoni, A. Gyulumyan, K. Hajiyev, E. Myjer, I. Berro-Lefèvre a V. Berger - právny poradca.  Prípad bol prejednaný na neverejnom zasadnutí 10. januára 2007 a 17. októbra 2007 Súd vyniesol rozsudok.

Rozsudok sa zakladá na sťažnosti č. 44362/04, ktorá bola podaná 23. novembra 2004 dvoma britskými štátnymi príslušníkmi Kirk a Lorraine Dickson (ďalej len sťažovatelia) proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska, ktorým bol odmietnutý prístup k využitiu prostriedkov umelého oplodnenia (inseminácie) a spoločne namietali porušenie práv podľa článku 8 a 12 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( ďalej len Dohovor). Prípad bol pridelený štvrtej sekcii Súdu, v rámci ktorej Komora rozhodla, že nedošlo k porušeniu článkov 8 a 12 Dohovoru. V septembri 2006 na základe článku 43 Dohovoru bola sťažnosť postúpená Veľkej komore.

OKOLNOSTI PRÍPADU

Sťažovatelia sa  narodili v roku 1972 a 1958. Prvý sťažovateľ pán Kirk sa nachádza vo väzení. V roku 1994 bol odsúdený za vraždu (smrtiaci úder voči opitému mužovi) na trest odňatia slobody na dobu 15 rokov. Môže byť prepustený najskôr v roku 2009. Zatiaľ nemá žiadne deti. V roku 1994 stretol druhého sťažovateľa, pani Lorraine, počas ich spoločného pobytu vo väzení prostredníctvom siete dopisujúcich si priateľov.  Tá bola následná prepustená a v roku 2001 sťažovatelia uzavreli manželstvo. Pani Lorraine má z predchádzajúceho vzťahu tri deti a momentálne žije v Hull. Sťažovatelia si priali vlastné deti a v októbri 2001 prvý sťažovateľ požiadal o možnosť umelého oplodnenia - inseminácie. V decembri 2002 sa k žiadosti pripojil aj druhý sťažovateľ (ďalej len sťažovateľka). Argumentovali dĺžkou ich vzťahu a faktom, že v prípade najskoršieho prepustenia sťažovateľa a zároveň pokročilého veku sťažovateľky, by bolo viac menej nepravdepodobné  mať v budúcnosti spoločné dieťa bez využitia možnosti umelého oplodnenia.(1)

 Vo svojej správe z 28. mája  2003 štátny tajomník odmietol ich žiadosť. Na začiatku vytýčil Všeobecnú zásadu: „Žiadosti väzňov na umelé oplodnenie sa pozorne posudzujú na základe individuálneho významu a môžu byť  schválené len vo výnimočných prípadoch. Pri rozhodovaní  sa upriamuje pozornosť na to, či umelé oplodnenie je jedinou možnosťou na uskutočnenie počatia, a či deň prepustenia nie je príliš blízko alebo naopak príliš ďaleko, kedy by už väzeň nemohol vykonávať úlohy rodiča. Ďalšie podmienky sa týkajú spôsobilosti žiadateľov na takýto medicínsky zákrok, stability ich vzťahu a ich vzájomného domáceho prostredia na uspokojenie potrieb dieťaťa zahŕňajúc zohľadnenie času, počas ktorého bude musieť byť  bez rodiča.“(2) V tomto prípade štátny tajomník bral na vedomie, že sťažovateľka v okamihu najskoršieho prepustenia bude mať 51 rokov a možnosť prirodzeného oplodnenia je veľmi nízka. Síce sťažovatelia žijú v zväzku manželskom a prejavili záujem o spoločné dieťa, ich manželstvo bolo uzavreté počas pobytu vo väzení a teda nebolo možné ho otestovať v normálnom prostredí každodenného života. Vynára sa otázka ďalšieho trvania vzťahu po prepustení z väzenia. Ďalej uviedol, že sťažovateľ síce prejavuje dobré správanie, ale nemožno opomenúť násilne okolnosti za akých došlo k trestnému činu a následnému odsúdeniu.  Povolením prostriedkov na výkon inseminácie  vo väzení by boli obídené represívne a odstrašujúce účinky trestu a žiadosť zamietol. Sťažovatelia sa obrátili na Odvolací súd, ktorý v septembri 2004 žiadosť zamietol. Poukázal na podobnosti tohto prípadu s prípadom R (Mellor)  v Secretary of State for the Home Department. (3)

19. decembra  2006 bol sťažovateľ premiestený do otvorenej časti väznice do D kategórie väzňov . Po šiestich mesiacoch udržania si kategórie D je spôsobilý na domácu dovolenku bez eskortu ( Pravidlo 9 Väzenských pravidiel 1999 – „ podmienečne prepustenie väzňov pri treste odňatia slobody“ (4)

PRÍSLUŠNÉ PRÁVO A PRAX

1.    Väzenské pravidlá

Pravidlá regulujúce riadenie väzňov, klasifikáciu, zamestnanie, disciplínu. Špeciálna pozornosť sa kladie na vzťahy mimo väznice, keďže môžu najlepšie pomôcť rodine a sociálnej náprave odsúdeného.

2.    R ( Mellor) v. Secretary of State for the Home Department 2001 3 WLR 533

V tomto prípade bola odmietnutá možnosť umelého oplodnenia, keďže prípad nepredstavoval podmienku výnimočnosti podľa vytýčenej Všeobecnej zásady.  Rovnako sa namietal  článok 8 Dohovoru. Lord Phillips zosumarizoval princípy, ktoré opodstatňujú odmietnutie prostriedkov umelého oplodnenia a to na základe ustanovenia článku 8 odseku 2 Dohovoru.  (5)

3.    Proces umelého oplodnenia vo väzení

Stupeň  poskytovania zdravotnej starostlivosti sa líši v rôznych väzniciach a je teda dôležité posúdiť či zhromaždenie spermií bude vykonané pracovníkmi väznice alebo je nevyhnutné, aby bola privolaná za týmto účelom iná osoba.

4.    Ciele trestu odňatia slobody

Kriminológovia sa odvolávajú na viacero funkcií tradične pripisovaných trestu, zahŕňajúc  odplatu, prevenciu, ochranu verejnosti a nápravu, a poukazujú na idei resocializácie. Práva väzňov môžeme nájsť aj v Medzinárodnom dohovore o občianskych a politických právach. (6)

-    Európske väzenské pravidlá 1987 a 2006

Európske väzenské práva sú odporúčania Rady ministrov pre členské štáty Rady Európy ako minimálne štandardy, ktoré musia byť aplikované vo väzniciach. Podľa pravidla č.5 by sa mal  život vo väzení priblížiť k životu v komunite v najväčšej možnej miere.(7)

PRÁVO

Konštatované porušenie článkov 8 a 12 Dohovoru

Vznesená sťažnosť smeruje voči odmietnutiu prostriedkov na výkon inseminácie argumentujúc porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života garantovaného článkom 8 Dohovoru,  podľa ktorého má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života.  Podľa článku 8 odseku 2 Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Sťažovatelia namietali  aj porušenie článku 12 Dohovoru, podľa ktorého muži a ženy spôsobilí vekom na uzavretie manželstva majú právo uzavrieť manželstvo a založiť rodinu v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva.(8)

Rozhodnutie Komory

Komora na jednej strane potvrdila, že v rámci odsúdenia osoba naďalej užíva všetky práva Dohovoru s výnimkou práva na slobodu, ale na druhej strane poznamenala, že každý trest odňatia slobody má vplyv na normálny priebeh voľnosti a nepochybne spôsobuje obmedzenia a kontrolu práv Dohovoru.(9) Komora porovnávala, či napadnuté obmedzenie nezasahuje do práv sťažovateľa na rešpektovanie súkromného a rodinného života a či štát zlyhal v plnení svojich povinností. Na udržanie rovnováhy medzi individuálnymi záujmami a záujmami spoločnosti bola preskúmaná opodstatnenosť zachovania dôvery verejnosti voči penitenciárnemu systému a životu každého počatého dieťaťa a teda všeobecným záujmom spoločnosti ako celku. Komora, rovnako ako Vyšší súd a Odvolací súd, uznala Všeobecnú zásadu za zákonnú a rozumnú, a ďalej uviedla, že rozhodnutie odmietnuť sťažovateľovi prostriedky na výkon inseminácie nepreukázalo neodôvodené porušenie sťažovateľových práv a teda nedošlo k porušeniu článkov 8 a 12 Dohovoru.(10)

Návrh sťažovateľov

Sťažovatelia namietali rozhodnutie Komory. Široké odmietnutie poskytnutia prostriedkov na insemináciu s výnimkou mimoriadnych prípadov považovali za ľubovoľné rozhodnutie.(11)
Tvrdili, že vládna represívna myšlienka vníma základné práva väzňov za výnimky a nie za normy, a je teda nekompatibilná s Dohovorom. Iba právo na slobodu by malo byť  automaticky  pozastavené rozhodnutím o odňatí slobody  a štát by mal odôvodniť obmedzenia iných práv. Podľa sťažovateľov by sa mala  Všeobecná zásada aplikovať opačne. Má poskytovať  väzňom právo splodiť potomka, ibaže existujú závažné dôvody proti.  Väzeň, ako súčasť svojho trestu, týmto stráca svoje základné práva vrátane práva splodiť dieťa. Sťažovatelia konštatovali, že žiadajú ľahšiu variantu,(v iných krajinách sa dokonca povoľujú manželské návštevy) (12) a trvali na tom, že ani Všeobecná zásada ani jej aplikácia v tomto prípade nie je adekvátna a zmieňovaný represívny účel nie je  koherentný ani logický.(13) Zdôraznili minimálne finančné bremeno na štát a spochybnili, že by sa poskytnutím prostriedkov na insemináciu podlomila dôvera voči trestnému systému. Názor, že najlepší záujem dieťaťa je podstatný pri  poskytovaní prostriedkov považovali za  útočný, nevhodný, autoritársky spolu s úsudkom kto má právo  byť rodičom a kto sa má narodiť. Vychovávať dieťa jedným rodičom nevyhnutne neodporuje najlepšiemu záujmu dieťaťa. Rodič má dokázať schopnosť byť dobrým rodičom -aj finančne. Pobyt sťažovateľa vo väzení neoslabuje ich trvalý vzťah. Argumentácia absencie sťažovateľa nie je dostačujúca, keďže táto absencia je hlavným dôvodom žiadosti o umelé oplodnenie. Manželstvo sa akceptuje ako spôsob nápravy podporované spoločnosťou, splodiť dieťa ale nie.(14) Na sťažovateľku, ktorá nie je vo väzení  by sa Všeobecná zásada nemala aplikovať. Uvádza, že má právo splodiť dieťa s vlastným manželom, ibaže  by existovali výnimočné dôvody proti. (ak by bol napríklad odsúdený za vraždu dieťaťa) (15) Sťažovatelia namietali pred Veľkou komorou aj článok 12 Dohovoru ako samostatné porušenie, ktoré sa má vyšetriť.

Vládny návrh

Vláda sa opiera o rozhodnutie Komory a dôvody uvedené v rozhodnutí  Odvolacieho súdu, že článok 8 Dohovoru nebol porušený. Podľa Vlády trest odňatia slobody so sebou prináša určité obmedzenia individuálnych práv a všeobecnú zásadu nepovažuje  za neprimeranú. Po zvážení individuálnych a spoločenských záujmov by sa mal klásť dôraz na dôveru verejnosti trestnému systému a najvyššiemu záujmu dieťaťa a teda spoločnosti ako celku.(16) Chýbajúci pevný vzťah, absencia sťažovateľa v živote dieťaťa, nedostatočné materiálne podmienky pre dieťa, malá podpora pre sťažovateľku v rámci finančného systému a znepokojenie spoločnosti ak by sa obišiel odstrašujúci element trestu povolením výchovy dieťaťa.(17) Vláda súhlasí s rozhodnutím Komory, že nedošlo k porušeniu článku 8 a rovnako ani článku 12 Dohovoru.

POSUDOK SÚDU

Aplikovateľnosť článku 8 Dohovoru

Strany v spore nenamietali aplikovateľnosť článku 8 Dohovoru, hoci Vláda pred Veľkou komorou navrhla, aby sa tento článok neaplikoval za určitých okolností, napríklad za predpokladu dlhého trestu,  kedy by väzeň  nemohol byť súčasťou života počatého dieťaťa, a podotkla, že  článok 8 Dohovoru negarantuje právo na rozmnožovanie. Súd zvážil, že článok 8 Dohovoru je aplikovateľný na sťažnosť proti odmietnutiu poskytnutia prostriedkov na umelú insemináciu, týkajúcu sa práva na súkromný a rodinný život a práva na rešpektovanie rozhodnutia stať sa genetickými rodičmi. Súd sa opieral o rozhodnutie Hirst (obmedzenie práva väzňa voliť), v ktorom súd rozoberal základné práva väzňa v prípade trestu odňatia slobody. Osoba si udržiava svoje práva podľa Dohovoru počas výkonu trestu odňatia slobody a obmedzenia týchto práv musia byť prehodnotené v každom prípade individuálne. Zdôvodnenie musí okrem iného vychádzať z nevyhnutných dôsledkov uväznenia a nesmie sa zakladať na jedinom dôvode a to domnelom protiklade s verejnou mienkou.(18)

Negatívna alebo pozitívna povinnosť

Súd sa zaoberal otázkou či odmietnutie požadovaných prostriedkov na výkon inseminácie predstavuje zásah do existujúceho práva sťažovateľa splodiť dieťa (analyzované ako negatívna povinnosť štátu) alebo zlyhanie štátu priznať právo, ktoré predtým neexistovalo (pozitívna povinnosť).  Súd sa vyslovil, že nepovažuje za nutné rozhodnúť, či je vhodnejšie analyzovať prípad  v rámci pozitívnej alebo negatívnej povinnosti, keďže jadro veci v tomto prípade je hlavne v určení primeranej váhy medzi rozdielnymi spoločenskými a individuálnymi záujmami.(19)

Odporujúce si  individuálne a spoločenské záujmy

Súd považuje tento prípad za životne dôležitý pre sťažovateľov. Postupne sa vyjadril ku citovaným zdôvodneniam Vlády k Všeobecnej zásade. Súd poznamenal, že strata príležitosti na splodenie dieťaťa nie je nevyhnutným a neodvratným dôsledkom uväznenia, ako tvrdí Vláda.  Poskytnutie prostriedkov na insemináciu by neukladalo významné materiálne a finančné bremeno na štát. Ďalej pripustil, že trestný systém hrá dôležitú úlohu v rozvoji trestnej politiky a dôvera verejnosti je dôležitá. Podotkol ale, že neprichádza do úvahy automatická strata práv väzňov len na základe  odporu s  verejnou mienkou. (20) K odôvodneniu Vlády, že absencia rodiča počas dlhej doby má negatívny dopad na počaté dieťa a zároveň aj na celú spoločnosť, súd uviedol, že štát má povinnosť zabezpečiť efektívnu ochranu dieťaťa, avšak nemôže ísť tak ďaleko, aby zabránil rodičom pokúšať sa o splodenie dieťaťa, ako v tomto prípade kedy jeden zo sťažovateľov je na slobode a je schopný sa o dieťa postarať.(21)

Hodnotenie odporujúcich si záujmov a zhodnotenie

Ak neexistuje konsenzus medzi členskými štátmi Rady Európy v rámci dôležitosti jednotlivých záujmov v spore a ich najlepšej ochrany, hodnotenie bude širšie. Štátne orgány zhodnotia čo sa považuje za verejný záujem skôr ako medzinárodný sudca. Súd v takomto prípade rešpektuje legislatívnu politiku, iba ak by bola  postavená na neodôvodnených základoch. Legislatíva ani súdnictvo nemôže vážiť konkurenčné záujmy alebo hodnotiť proporcionalitu relevantných obmedzení voči väzňom. Obmedzenie sa teda automaticky a súborne ukladá na všetkých odsúdených väzňov bez ohľadu na dĺžku ich trestu, povahu alebo závažnosť spáchaného trestného činu či individuálnych okolností.(22) V rámci posúdenia partnerských návštev, Súd vyslovil súhlas s vývojom povolenia partnerských návštev v niektorých európskych krajinách, čo ale neznamená, že interpretácia ustanovení Dohovoru vyžaduje, aby zmluvné štáty zabezpečili takéto návštevy. Súd zvážil, že Všeobecná zásada vylúčila akékoľvek váženie odporujúcich individuálnych a spoločenských záujmov a nezabezpečila požadované posúdenie proporcionality obmedzenia v každom individuálnom prípade. Všeobecná zásada tak ponecháva na sťažovateľovi nadmerne vysoké bremeno  výnimočnosti pri požadovaní prostriedkov na výkon inseminácie. Na prvom mieste musia dokázať, že odňatie možnosti umelej inseminácie môže zamedziť počatiu úplne a rovnako dokázať výnimočnosť okolností ich prípadu na základe kritérií obsiahnutých vo Všeobecnej zásade.(23) Keďže Zásada nebola  legislatívne zakotvená, jednotlivé záujmy neboli vzájomne posudzované a hodnotené Parlamentom. Všeobecná zásada bola teda  prijatá(ako zaznamenané v rozhodnutí Odvolacieho súdu v prípade Mello) pred začlenením Dohovoru do vnútroštátneho práva.(24) Súkromné  a verejné záujmy neboli primerane hodnotené a teda došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru. Súd zvážil, rovnako ako Komora, že nejde o oddelenú otázku podľa článku 12 Dohovoru a nie je nevyhnutné skúmať sťažnosť  podľa tohto ustanovenia.(25)

Aplikácia článku 41 Dohovoru :

Sťažovateľ žiadal o oznámenie, že Všeobecná zásada týkajúca sa poskytnutia prostriedkov na umelú insemináciu vo väzení je v rozpore s Dohovorom a Súd by mal požiadať žalovaný štát, aby urýchlene vzal na vedomie toto stanovisko a obnovil požiadavku na umelú insemináciu. Súd ma v princípe dbať na kompatibilitu existujúcich ustanovení a Dohovoru a v tomto prípade nepovažuje požadované nariadenie za vhodné. Sťažovatelia žiadali kompenzáciu za utrpený ujmu z oneskoreného poskytnutia prostriedkov a prípadnej zníženej šance sťažovateľky na počatie dieťaťa.  Detailnejšie sumu neuviedli, ale otázka kompenzácie mala záležať od toho či sťažovateľka počne dieťa alebo dôjde k účinkom zapríčineným oneskoreným oplodnením. Súd nebral tento argument za opodstatnený, keďže neexistuje príčinné spojenie medzi ustanoveným porušením (odopretie žiadaných prostriedkov bez odôvodnenia odporujúce článku 8) a konštatovanej škody (neschopnosť sťažovateľa počať dieťa).(26) Avšak Súd zistil, že pri aplikácii Všeobecnej zásady , vnútroštátne úrady nepriznali adekvátnu hodnotu záujmom, životne dôležitým pre sťažovateľov a teda majú právo na kompenzáciu nemajetkovej ujmy a náhradu prostriedkov vynaložených na právnu pomoc advokáta.

Pre vyššie uvedené dôvody, Súd:

Rozhodol dvanásť hlasov ku piatim, že došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru

Rozhodol jednomyseľne, že nie je nevyhnutné skúmať sťažnosť podľa článku 12 Dohovoru

Rozhodol dvanásť hlasov proti piatim,

aby žalovaný štát zaplatil sťažovateľom do troch mesiacov, 5 000 EUR ako kompenzáciu za nemajetkovú ujmu, 21 000 EUR za náklady a výdavky, bez 2 148,09 EUR v rámci právnej pomoci zaplatenej Radou Európy a vrátane prípadnej dane, ktorej platba má byť zmenená na libry v kurze ku dňu vyúčtovania.

aby od uplynutia hore uvedenej 3-mesačnej lehoty až do zaplatenia úroku z vyššie uvedených súm vo výške rovnajúcej sa marginálnej hodnote Európskej centrálnej banky počas tohto obdobia zvýšenej o tri percentuálne body.

Zamietol jednomyseľne zvyšné tvrdenia sťažovateľov na spravodlivé zadosťučinenie


(1)    Body 9-12
(2)    Bod  13
(3)    Bod 14-15
(4)    Bod 18
(5)    Bod25
(6)    Bod 27
(7)    Bod 31
(8)    Bod 37,38
(9)    Bod 39
(10)    Body 42-45
(11)    Bod 47
(12)    Bod  51
(13)    Body 52- 53
(14)    Body54-55
(15)    Bod 56
(16)    Bod 58
(17)    Bod 62
(18)    Body 65-68
(19)    Bod 71
(20)    Bod 75
(21)    Bod 76
(22)    Bod 79
(23)    Bod 82
(24)    Bod 83
(25)    Bod 85
(26)    Bod 91

Preklad: Žofia Šuleková



 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


  • PRÍPAD I v. FÍNSKO
  • Právo na súkromie vs. všeobecný záujem
  • Zmena pohlavia
  •  


    Diskusia


    Vaše meno
    Vaša reakcia
    Secure code
    Opíšte prosím text obrázku


    mamiko

    (23.3.2014)
    si myslim že je to dobre