Princíp proporcionality ako všeobecná právna zásada | Medicínske právo
              

Judikatúra


Tám vs. Slovenská republika


Žofia Šuleková
 | 19.11.2010 | komentárov: 4

Podľa čl. 5ods. 4 Dohovoru, zatknutá alebo zadržaná osoba je oprávnená začať konanie o preskúmaní procesných a hmotných podmienok v prípade pozbavenia. Ustanovenie garantuje osobe zatknutej alebo zadržanej právo na začatie konania s cieľom napadnúť zákonnosť ich zadržania, ako aj vyhlásiť ich právo na urýchlené súdne rozhodnutie týkajúce sa zákonnosti ich zadržania a nariadiť jeho ukončenie ak sa preukáže jeho protizákonnosť. Tento článok v prvom rade vyžaduje nezávislý právny systém, ktorý umožňuje opätovné súdne preskúmanie zákonnosti držania. Právny mechanizmus obsiahnutý v §191b OSP, na základe ktorého by mal súd preskúmať takúto vec z vlastnej iniciatívy na základe oznámenia zdravotníckeho ústavu, v ktorom sa nachádza držaná osoba, znamená dôležitú ochranu proti svojvoľnému rozhodnutiu.

Obrazok


















Prípad TÁM vs. SLOVENSKÁ REPUBLIKA

Sťažnosť č. 50213/99
ROZSUDOK
STRASBOURG
22. júna 2004

Prípad Tám vs. Slovenská republika, prejednávala štvrtá Sekcia Európskeho  súdu pre ľudské práva  zasadajúca ako senát, ktorý tvorili sudcovia Sir Nicolas Bratza ako prezident, ďalej M. Pellonpää, V. Strážnická, R. Maruste, S.Pavlovschi, L. Garlicki, J. Borrego Borrego a M. O´Boyle, tajomník sekcie. Po prejednaní na neverejnom zasadnutí  1. júna 2004, vyniesli nasledujúci rozsudok.

Skutkové okolnosti prípadu:
Sťažovateľ  Karol Tám bydliskom v Bratislave sa narodil v roku 1943. Dňa 11. augusta 1993 vyhľadal lekára, ktorému sa posťažoval, že trpí zdravotnými problémami spôsobenými vlastným susedom, ktorý sa ho údajne snažil otráviť. Doktor následne požiadal o ambulantný prevoz pacienta do Ružinovskej nemocnice. Podľa zdravotnej dokumentácie sťažovateľ trpel paranoidnou  schizofréniou a lekár požiadal o jeho hospitalizáciu. Podľa vyjadrenia sťažovateľa, približne počas desiatich minút strávených na centrálnom príjme mu boli aplikované dve injekcie a následne bol bez vlastného súhlasu prevezený do ústavu pre duševne chorých v Pezinku. Prepustenie bolo stanovené na 26. augusta 1993. Okresný súd Bratislava-vidiek dňa 19. augusta 1993 rozhodol, že sťažovateľ bol držaný v ústave zákonne. Rozsudok bol doručený sťažovateľovi 20. Septembra 1996. Ten sa v októbri 1996 odvolal a podal žalobu za protizákonné umiestnenie v zdravotnom zariadení. Dňa 30. apríla 1998 Krajský súd v Bratislave zistil právne a procesné pochybenia prvostupňového súdu a zrušil jeho rozhodnutie. Argumentoval, že Okresný súd nerozhodol o začatí konania o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu a neustanovil opatrovníka pre sťažovateľa ako je ustanovené v §191b ods.1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len OSP). Navyše, súd nevykonal dôkazy potrebné na posúdenie či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov, nevykonal výsluch sťažovateľa ani jeho ošetrujúceho lekára. Vec bola vrátená prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Okresný súd Bratislava III (ktorý sa medzičasom ujal prípadu namiesto Okresného súdu Bratislava–vidiek) vydal rozhodnutie, v ktorom uvádza, že dôvody na začatie konania odpadli, keďže sťažovateľ bol prepustený 26.8.1993. Sťažovateľ podal odvolanie a namietal protizákonné pozbavenie slobody a  neinformovanosť o možnosti zvolenia vlastného zástupcu. Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie Okresného súdu.


Slovenský právny poriadok a prax
V príslušnom čase boli platné tieto ustanovenia.

A.    Ústava
Podľa čl. 11 medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd.    
Čl. 144 (1) ustanovuje, že sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní len zákonom.
Na základe čl. 144 (2)  sudcovia sú viazaní aj medzinárodnými zmluvami, ak to zákon alebo ústava umožňuje.

B.    Občiansky súdny poriadok (OSP)
§ 191a ods. 1 ustanovuje povinnosť ústavu vykonávajúceho zdravotnícku starostlivosť oznámiť do 24 hodín súdu, prevzatie každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho písomného súhlasu.
Podľa § 191b ods. 1 súd, v ktorého obvode je ústav, začne konanie s cieľom rozhodnúť o oprávnenosti pozbavenia osobnej slobody.
Podľa § 191b ods. 2 ak ten, koho ústav prevzal, nemá iného zástupcu, ustanoví mu súd pre toto konanie opatrovníka.
§ 191b ods. 3 ustanovuje , že súd vyslúchne chorého a ošetrujúceho lekár na posúdenie, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov
§ 191b ods. 4 ustanovuje, aby súd rozhodol do siedmich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 191a ods. 1, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov.
Podľa § 191c ods.1 rozhodnutie sa inter alia doručí umiestnenému, ibaže podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára nie je schopný chápať obsah takého rozhodnutia.

C.    Občiansky zákonník
Podľa § 11 fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
§13 ods. 1 ustanovuje  že, fyzická osoba má právo sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané  zadosťučinenie.
§13 ods.2 Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
§13 ods. 3 Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.


D.    Zákon o štátnej zodpovednosti z roku 1969
Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym postupom, ustanovuje, že štát je zodpovedný za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu inter alia, v civilnom konaní.
Podľa §18 je štát zodpovedný za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom osoby poverenej na výkon takejto funkcie. Ak navrhovateľ preukáže škodu ako výsledok nesprávneho úradného postupu alebo rozhodnutia a existuje kauzálne spojenie medzi nimi, má právo na náhradu škody.

E.    Vyhláška č. 32/1965 Zb.
§2 ustanovuje , že odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
Podľa §2 ods.2  odškodnenie za bolesť nepatrí:
a) za jednoduché duševné reakcie na postihnutie organizmu, ktoré sú prechodného rázu,
b) za zmeny v organizme, ktoré sú tak krátkodobé, že ich netreba liečiť, prípadne ich nemožno ani objektívne zistiť     

F.    Zákon č. 514/2003 Z.z.
Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov bol prijatý 28.októbra 2003. Od 1.júla 2004 nahrádza Zákon o štátnej zodpovednosti z roku 1969. Podľa Dôvodovej správy, účelom tohto zákona je učiniť mechanizmus náhrady škody, spôsobenej orgánom štátu, efektívnejším  a následne znížiť veľké množstvo prípadov, v ktorých je osoba nútená obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva.
Podľa §17  uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk ako aj nemajetková ujma v peniazoch.

G.    Prax Slovenských súdov
Na základe praxe domovského súdu  Zákon č. 58/1969 Zb. neumožňuje náhradu nemajetkovej ujmy ibaže spojená s poškodením zdravia osoby ( viď Havala v. Slovenská republika, č. 47804/99, 13 september 2001)
Iné prípady ( viď. Konanie č. 4C 109/97 Okresný súd Šaľa, Rozhodnutie č. 8 Co 109/99 Okresný súd Nitra, Rozhodnutie 27C 31/00-120 Okresný súd Bratislava III, Rozsudok č. 7C 818/96-81 Okresný súd Žiar nad Hronom, Rozsudok č. 14C 112/02-229 Okresný súd Banská Bystrica)


I. Predbežné námietky Vlády SR
Vláda zastávala názor, že sťažovateľ nevyužil všetky dostupné prostriedky tak ako to stanovuje čl. 35 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Argumentovala možnosť sťažovateľa dosiahnuť náhradu škody vzhľadom na porušenie Dohovoru prostredníctvom podania žaloby na základe Zákona o štátnej zodpovednosti z r. 1969. Sťažovateľ mohol žiadať, aby slovenský súd aplikoval  čl. 5 ods.5 Dohovoru s odvolaním sa na čl. 11 a 144(2) Ústavy SR a požadovať náhradu nemajetkovej ujmy. Sťažovateľ mal podať žalobu na ochranu svojich osobných práv podľa §11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Na podporu svojich argumentov sa Vláda odvolala na prax súdov.
Sťažovateľ oponoval a tvrdil, že v období predloženia sťažnosti, neexistovala prax súdov v podobných prípadoch, ktorá by preukázala odôvodnenú vyhliadku na obdržanie skutočnej náhrady škody ako tvrdí vláda.
Súd pripomenul pravidlo vyčerpania domácich opravných prostriedkov obsiahnuté v čl.35 ods. 1 Dohovoru, ktorý zaväzuje sťažovateľa najprv využiť všetky možné a postačujúce  opravné prostriedky v domácom právnom poriadku. Existencia týchto opravných prostriedkov musí byť istá ako v teórii tak aj praxi. Súd ďalej pripomenul, že v minulosti sa vyjadril k otázke efektívnosti v prípade Kučera vs. Slovenská republika. Poznamenal, že náhrada škody nemajetkovej povahy je vyňatá  s výnimkou prípadov, kde došlo k poškodeniu na zdraví. Ďalej uviedol, že žalobným dôvodom konania na základe Zákona o štátnej zodpovednosti z r. 1969 je náhrada škody spôsobená chybným úradným postupom alebo, ako v tomto prípade môže byť, nezákonným rozhodnutím. Nie sú tu náznaky, že by v takomto konaní domovský súd uvažoval o prijatí  sťažnosti o porušení hmotných noriem Dohovoru. Súd následne poznamenal, že Zákon o štátnej zodpovednosti z r. 1969 bude od 1. júla 2003 nahradený Zákonom č. 514/2003, ktorý explicitne ustanovuje náhradu nemajetkovej ujmy. Náhrada nemajetkovej ujmy je obmedzená len na prípady, kde došlo k neoprávnenému zásahu do osobných práv podľa §11 Občianskeho zákonníka a kde náhrada škody podľa §13 ods.1 nie je postačujúca, obzvlášť z dôvodu značného zníženia dôstojnosti fyzickej osoby a jej sociálneho postavenia. Okrem toho, dostupné informácie nenasvedčujú, že by v danom čase domovské súdy vo svojej praxi udeľovali náhradu škody na základe § 11 a násled. Občianskeho zákonníka, v podobnom prípade ako v prípade sťažovateľa. Súd poznamenal, že rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 30. Septembra 2003 bol vydaný až 7 rokov neskôr. Následne má Súd za to, že predbežné námietky Vlády majú byť zamietnuté.

II. Konštatované porušenie čl. 5 ods. 1 Dohovoru
Sťažovateľ namietal protizákonné pozbavenie slobody na základe čl. 5 ods. 1 Dohovoru a to konkrétne:

„Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane na základe postupu stanoveného zákonom:
(e) zákonné pozbavenie slobody osôb aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov narkomanov alebo tulákov...“

Vláda pripustila, že Okresný súd Bratislava-vidiek nekonal v zmysle platných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v tom, že formálne nerozhodol o začatí konania a ustanovení opatrovníka pre sťažovateľa a zároveň nevypočul sťažovateľa alebo ošetrujúceho lekára. Vláda tak uznala porušenie čl. 5 ods. 1 Dohovoru.
Súd uviedol, že pozbavenie slobody, zhodné s čl. 5 ods. 1 Dohovoru musí byť  „v súlade s postupom stanoveným zákonom“  a byť „na základe zákona“.  Dohovor  odkazuje na hmotné a procesné predpisy národného práva.
Bratislavský Krajský súd vo svojom rozhodnutí z dňa 30. apríla 1998, prehlásil, že Okresný súd Bratislava–vidiek formálne nerozhodol o začatí konania týkajúceho sa zákonnosti sťažovateľovho  vyšetrenia v ústave pre duševne chorých a ustanovenie opatrovníka na základe § 191b ods. 1 a 2 OSP a nevypočul sťažovateľa ani ošetrujúceho lekára  s cieľom potvrdenia zákonnosti pozbavenia osobnej slobody ako vyžaduje §191b ods. 3 OSP. Vláda uznala tieto nedostatky.
Navyše, § 191b ods. 4, v tom čase platný, ustanovuje 7-dňovú lehotu na rozhodnutie súdu či došlo k prevzatiu zo zákonných dôvodov. Sťažovateľ bol privezený do ústavu pre duševne chorých 11. augusta 1993 a Okresný súd Bratislava vidiek rozhodol v danej veci 19.augusta 1993, tzn. až po uplynutí hore uvedenej lehoty. Na základe týchto okolností, pozbavenie sťažovateľovej slobody nebolo vykonané „v súlade s postupom stanoveným zákonom „  a „na základe zákona“ .A teda došlo k porušeniu čl. 5 ods. 1 Dohovoru.

III. Konštatované porušenie čl. 5 ods. 4 Dohovoru
Sťažovateľ taktiež namietal, že zákonnosť pozbavenia  jeho slobody nebola preskúmaná súdom odkazujúc na čl. 5 ods. 4 Dohovoru:

„Každý kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.“

Vláda tvrdila, že nedošlo k porušeniu čl. 5 ods.4 Dohovoru vzhľadom na krátku dobu trvania držby sťažovateľa.
Sťažovateľ argumentoval, že ako dôsledok oneskoreného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava-vidiek, nebol schopný efektívne napadnúť zákonnosť pozbavenia jeho slobody a usilovať sa o prepustenie. Dĺžka nebola v súlade s požiadavkami o primeranom čase podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru.
Podľa čl. 5ods. 4 Dohovoru, zatknutá alebo zadržaná osoba je oprávnená začať konanie o preskúmaní procesných a hmotných podmienok v prípade pozbavenia. Ustanovenie garantuje osobe zatknutej alebo zadržanej  právo na začatie konania s cieľom napadnúť zákonnosť ich zadržania, ako aj vyhlásiť ich právo na urýchlené súdne rozhodnutie týkajúce sa zákonnosti ich zadržania a nariadiť jeho ukončenie ak sa preukáže jeho protizákonnosť.
Tento článok v prvom rade vyžaduje nezávislý právny systém, ktorý umožňuje opätovné súdne preskúmanie zákonnosti držania.  Právny mechanizmus obsiahnutý v §191b OSP, na základe ktorého by mal súd preskúmať takúto vec z vlastnej iniciatívy na základe oznámenia zdravotníckeho ústavu, v ktorom sa nachádza držaná osoba, znamená dôležitú ochranu proti svojvoľnému rozhodnutiu.
V tomto prípade Okresný súd Bratislava-vidiek urobil viacero procesných pochybení pri vyšetrovaní zákonnosti sťažovateľovho držania. Konanie vedené k rozhodnutiu Okresného súdu 19. Augusta 1993 teda neposkytovalo primeranú ochranu.
ESĽP pripomenul možnosť sťažovateľa požiadať o preskúmanie rozhodnutia z dňa 19.augusta 1993 vyšším súdom. Avšak, rozhodnutie mu bolo doručené až 20. septembra 1996, tri roky po jeho vydaní, a v následnom konaní po podaní odvolania sťažovateľom súd odmietol rozhodnúť o zákonnosti je držania na základe toho, že sťažovateľ bol prepustený 26. augusta 1993 a teda dôvody na ďalšie konanie v tomto prípade odpadli. Za týchto okolností, bez ohľadu na dĺžku pozbavenia slobody sťažovateľa, preskúmanie v súvislosti s konaním nezaručilo adekvátnu ochranu sťažovateľa. Z toho vyplýva, že došlo k porušeniu čl. 5 ods. 4 Dohovoru.

IV. Aplikácia čl. 41 Dohovoru

„Ak súd dospeje k záveru , že došlo k porušeniu dohovoru alebo jeho protokolov a v prípade, že vnútroštátne právo dotknutej Vysokej zmluvnej strany umožňuje len čiastočnú nápravu, súd prizná v prípade potreby poškodenej strane spravodlivé zadosťučinenie“

A.    Škoda:
Sťažovateľ  požadoval 500 00 Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy. Vysvetlil, že trpel  úzkosťou počas protizákonného pobytu v ústave duševne chorých, kde sa stal svedkom viacerých šokových udalostí a  bol držaný v cele s oknami s mrežami spoločne s inými mentálne chorými pacientmi. Vláda tvrdila, že suma požadovaná sťažovateľom je neprimeraná. Súd prehlásil, že  sťažovateľ nepochybne utrpel nemajetkovú ujmu, ktorá nie je dostatočné nahradená zistením porušenia. Podľa vlastného odhadu , Súd udelil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2500 eur.


B.    Úrok z omeškania:
Súd ma za to, že je vhodné, aby úrok z omeškania bol tri percentuálne body nad diskontnou sadzbou Európskej centrálnej banky.

Na základe týchto zdôvodnení , Súd jednomyseľne
Zamietol  predbežné námietky Vlády
Rozhodol, že došlo k porušeniu čl. 5 ods. 1 Dohovoru
Rozhodol, že došlo k porušeniu čl. 5 ods.4  Dohovoru
Rozhodol,
(a)    že žalujúci štát zaplatí do 3 mesiacov, od dátumu kedy sa rozsudok stane konečným na základe čl. 44 ods. 2 Dohovoru, 2 500 eur ako náhradu za nemajetkovú ujmu, prepočítanú v Slovenských korunách na základe kurzu v dátume zaplatenia, a všetky prípadné poplatky.
(b)    že od uplynutia vyššie uvedenej 3-mesačnej lehoty až do vyúčtovania má byť zaplatení úrok z omeškania v hodnote troch percentuálnych bodov nad diskontnou sadzbou Európskej centrálnej banky.
Zamietol vo zvyšnej časti požiadavku sťažovateľa na spravodlivé zadosťučinenie

preložila: Žofia Šuleková
foto: belfasttelegraph.co.uk



Súbory na stiahnutie:


 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


  • C.B proti Rumunsku
  • Shulepova vs. Rusko
  • Pozbavenie osobnej slobody z dôvodu duševnej choroby
  •  


    Diskusia


    Vaše meno
    Vaša reakcia
    Secure code
    Opíšte prosím text obrázku


    VOj4bulJZR

    (21.5.2015)
    The genius store cadell, they\'re running out of you.

    GGokye66

    (10.5.2015)
    excellent points aohlgetter, you just received a logo new|a new} reader. What might you recommend about your put up that you simply made a few days in the past? Any sure? http://rlnzdmr.com [url=http://mpteikzomps.com]mpteikzomps[/url] [link=http://xymhupbgung.com]xymhupbgung[/link]

    Z4Zx1iOM0qQ

    (7.5.2015)
    What\'s Going down i am new to this, I stumbled upon this I\'ve found It pliotivesy useful and it has aided me out loads.I am hoping to contribute & assist other users like its aided me.Great job.lifestyle recently posted..

    uT8hoq7LfDy

    (6.5.2015)
    I just want to mention I\'m new to biglgong and definitely liked your web site. More than likely I’m likely to bookmark your website . You actually have really good well written articles. Many thanks for sharing your website.