Zodpovednosť za vadu prístroja a za nesprávny lekársky zákrok | Medicínske právo
              

Judikatúra


Widmer vs. Switzerland


Marta Nováková
 | 10.11.2010 | komentárov: 5

Komisia tvrdila, že švajčiarsky trestný zákon postihuje zásahy do života v prípadoch, kde konanie osoby napĺňa znaky zabitia z nedbanlivosti alebo ak smrť osoby bola spôsobená zavinením opomenutím pri nepoužití nevyhnutných opatrení vyplývajúcich z okolností alebo situácie vyvolanej jej autorom. Komisia usúdila, že táto ochrana priznaná zákonom je dostatočná a oprávňuje povedať, že štát ku spokojnosti splnil povinnosť chrániť život, ktorú mu stanovuje článok 2 Dohovoru. Švajčiarsky zákonodarca, teda nemôže byť kritizovaný pre absenciu nezakotvenia ustanovenia, ktoré by špeciálne postihovalo pasívnu eutanáziu.



O prípustnosti sťažnosti č. 20527/92 Jean-Pierre-René Walter Widmer proti Švajčiarsku

Európska komisia pre ľudské práva (Druhá komora) zasadajúca 10. februára 1993 v prítomnosti :

G. Jorundsson výkonný prezident druhej komory
S. Trechsel
A. Weitzel
J.-C. Soyer
H. G. Schermers
H. Danelius
G. H. Thune
F. Martinez
J. -C. Geus

K. Rogge sekretárka druhej komory

po prejednaní
 
článku 25 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
sťažnosti predstavenej pánom  Jean-Pierre-René Walter Widmer 13. augusta 1992 proti Švajčiarsku
a registrovanej  24. augusta  1992 pod spisovým číslom  20527/92
správy podľa článku 47 vnútorného štatútu Komisie

po uvážení

vydal nasledujúce rozhodnutie :

Skutkové okolnosti

Sťažovateľ, národnosťou švajčiar, sa narodil  v roku 1941 s trvalým pobytom v Gorgier (kanton Neuchâtel).
Pred Komisiou je zastupovaný  Luc Jacopin advokátom so sídlom v Neuchâtel.
Okolnosti prípadu, ktoré boli prezentované sťažovateľom môžeme zosumarizovať nasledovne.
21.decembra 1990, sťažovateľ  podal trestné oznámenie proti ošetrujúcemu personálu nemocnice v Gorgier z dôvodu eutanázie vykonanej na osobe jeho otca, ktorý vo veku 82 rokov zomrel v noci z 23. na 24. novembra v tomto zariadení.

Po policajnom a administratívnom vyšetrovaní iniciovaným doktorom uvedeného kantónu, generálny prokurátor kantónu  Neuchâtel nariadil rozhodnutím z 2. apríla 1991 klasifikovať oznámenie ako nedostatočné obvinenie. Po odvolaní sa na všeobecný pokrok vo vývoji Parkinsonovej choroby, ktorou zosnulý trpel, prokurátor zdôraznil, že vyšetrovanie neprinieslo žiadny dôkaz o aktívnej alebo pasívnej eutanázií a prijaté opatrenia pri jeho starostlivosti boli dostačujúce aj keď nepriniesli pozitívny výsledok.

Rozhodnutím z 27. augusta vyšetrovacia komora kantónu Neuchâtel zamietla odvolanie sťažovateľa proti rozhodnutiu prokurátora.

Tvrdili, že pasívna eutanázia vykonaná na osobe otca sťažovateľa, ktorú žaloval  môže byť trestne stíhaná iba ak by konanie ošetrujúceho personálu napĺňalo znaky zabitia z nedbanlivosti (článok 117 trestného zákona), alebo by došlo k smrti osoby zavineným opomenutím vykonania predbežných opatrení vyžadovaných okolnosťami alebo situáciou vyvolanou páchateľom (článok 18 paragraf 3 trestného zákona)
Vzhľadom na slabé fakty vyplývajúce z podaného oznámenia sťažovateľa, ktoré boli vyvrátené aj predbežným vyšetrovaním, vyšetrovacia komora usúdila, že bolo takmer isté, že trestná žaloba by viedla k zastaveniu a rozhodnutie o jej takomto klasifikovaní nebolo v rozpore so zákonom.

Sťažovateľ podal civilný opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu. Namietal svojvoľné a zlé zhodnotenie dôkazov komorou.

Rozhodnutím z 14. februára 1992, Federálny tribunál vyhlásil odvolanie za neprípustné. Nepovažoval za potrebné preskúmať, či bolo podané včas a vysvetlil čo ho k tomu viedlo. Podľa konštantnej judikatúry, poškodený nemá aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti pre porušenie jeho procesných práv proti rozhodnutiam o trestnom stíhaní, jeho zastaveniu alebo oslobodení páchateľa pretože právo uložiť trestnú sankciu páchateľovi patrí iba štátu bez toho, aby legislatíva chránila záujem poškodeného na dosiahnutí rozhodnutia o takomto treste.

Sťažnosť

Sťažovateľ žaloval porušenie článkov 2, 8, 13 Dohovoru.

1. Zdôraznil, že práva jeho zosnulého otca boli porušené faktom, že švajčiarske právo stíha nedostatočným spôsobom prípady pasívnej eutanázie. Článok 2 Dohovoru zaväzuje národného zákonodarcu chrániť život najmä zakotvením trestných postihov postihujúcich zásahy smerujúce proti životu spáchanými fyzickými osobami. Je tu mnoho prípadov, kedy práve pasívnou eutanáziou bola spôsobená smrť osoby, a teda že normálna starostlivosť ju mohla zachrániť a nekonštituovala by zabitie z nedbanlivosti.

Teda v tomto prípade je tu zásah na živote osoby, avšak tento zásah nebol trestne sankcionovaný.

Sťažovateľ okrem iného zdôraznil, že právo na život jeho zosnulého otca bolo porušené faktom, že švajčiarske právo nepozná expressis verbis trestuhodný charakter pasívnej eutanázie dokonanej na pacientovi, ktorý písomne s ňou nevyjadril súhlas spôsobom jasným a výlučným. To by povoľovalo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti rozhodovať o živote alebo smrti osoby, v prípadoch ak by k smrti mohlo dôjsť v dôsledku starostlivosti, ktorá mala oneskorený účinok.

Nakoniec, podľa sťažovateľa tu bolo porušenie práva na život zosnulého otca faktom, že švajčiarske orgány zle aplikovali švajčiarske právo, ktoré existuje v tejto oblasti. Rozhodnutie prokurátora bolo vynesené na základe vyhlásení týkajúcich sa osôb, najmä lekárov a ošetrovateľov bez akejkoľvek verifikácie, ktorá by potvrdila pravdivosť ich tvrdení.

2. Sťažovateľ tvrdil, že súčasný švajčiarsky právny systém neumožňuje súdiť dostatočným spôsobom prípad pasívnej eutanázie, ktorá konštituuje porušenie článku 8 Dohovoru. Pasívna eutanázia predstavuje  protiprávny zásah do súkromnej sféry osoby, ak nerešpektuje jasne vyjadrenú vôľu. Naviac fakt, že švajčiarske právo nedovoľuje príbuzným zosnulej osoby chrániť jej záujmy trestným stíhaním podozrivých osôb z eutanázie, konštituuje to porušenie práva sťažovateľa na ochranu svojich najbližších.

3. Nakoniec, sťažovateľ žaloval porušenie práva na účinný opravný prostriedok, ktorý nemohol použiť pred švajčiarskými orgánmi, porušenie Dohovoru spočíva v nedostatku v tejto legislatíve.

Právne posúdenie

1. Sťažovateľ žaloval, že pasívna eutanázia, ktorej bol jeho otec obeťou nie je špeciálny trestný čin v švajčiarskom trestnom zákone a tým pádom jeho trestné oznámenie bolo zamietnuté pre nedostatok obvinenia. Tento argument uviedol ako dôvod porušenia článku 2 Dohovoru.
Čl. 2 par. 1 ( art. 2-1) Dohovoru tvrdí : právo každej osoby na život je chránené zákonom a nikomu nesmie byť spôsobená smrť úmyselne.

Komisia tvrdila, že prvá veta článku 2 stanovuje pre štát širšiu povinnosť ako ju obsahuje druhá veta.

Myšlienka, že právo každej osoby na život je chránené zákonom ukladá štátu povinnosť nielen sa zdržať úmyselného zavinenia smrti, ale aj prijať adekvátne opatrenia na ochranu života.

Komisia tvrdila, že švajčiarsky trestný zákon postihuje zásahy do života v prípadoch, kde konanie osoby napĺňa znaky zabitia z nedbanlivosti alebo ak smrť osoby bola spôsobená zavinením opomenutím pri nepoužití nevyhnutných opatrení vyplývajúcich z okolností alebo situácie vyvolanej jej autorom. Komisia usúdila, že táto ochrana priznaná zákonom je dostatočná a oprávňuje povedať, že štát ku spokojnosti splnil povinnosť chrániť život, ktorú mu stanovuje článok 2 Dohovoru. Švajčiarsky zákonodarca, teda nemôže byť kritizovaný pre absenciu nezakotvenia ustanovenia, ktoré by špeciálne postihovalo pasívnu eutanáziu.

Komisia konštatovala, že sťažovateľ spochybňoval úsudok súdnych orgánov. Avšak, pri súčasnom nedostatku nových dôkazov a bez akejkoľvek indície, podľa ktorej by súdne orgány hodnotili nesprávnym spôsobom dôkazy, ktoré im boli prezentované, komisia musela založiť svoje skúmanie na skutočnostiach, ktoré jej obstarali vnútroštátne orgány. Tieto skutočnosti nedovoľujú založiť trestný čin.

Z toho vyplýva, že táto sťažnosť je zjavne neopodstatnená v zmysle článku 27 par. 2 (art. 27-2) Dohovoru.

2. Sťažovateľ tiež žaloval porušenie článku 8 a 13 Dohovoru.

Komisia prešetrila sťažnosti, tak ako jej boli prezentované. Avšak z uvedených tvrdení, komisia nezistila žiadne dôkazy  o porušení práv a slobôd garantovaných spomínanými ustanoveniami.

Z toho vyplýva, že aj zvyšná časť sťažnosti je zjavne neopodstatnená v zmysle článku 27 par. 2 Dohovoru.

Z týchto dôvodov komisia vyhlásila sťažnosť za neprípustnú.

Preklad: Bc. Marta Nováková



Súbory na stiahnutie:


 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


  • Zmena pohlavia a požiadavka sterilizácie alebo vyšetrenia, ktoré predstavuje vysokú pravdepodobnosť neplodnosti za účelom povolenia zmeny údajov v rodnom liste ako porušenie práva na rešpektovanie súkromného života.
  • Oslobodenie od DPH pre odber, prepravu, analýzu a uskladnenie pupočníkovej krvi
  • X vs. Dánsko
  • Vo vs. France
  • CopyGene A/S proti Skatteministeriet - Odber, preprava, vyšetrenie a skladovanie pupočníkovej krvi a DPH
  •  


    Diskusia


    Vaše meno
    Vaša reakcia
    Secure code
    Opíšte prosím text obrázku


    NneTlj5M

    (26.5.2015)
    And I thought I was the sensible one. Thanks for setting me stiahgrt. http://vsbjmecmm.com [url=http://ndnptka.com]ndnptka[/url] [link=http://emtncqdndhq.com]emtncqdndhq[/link]

    DrBjNpPl

    (25.5.2015)
    Last one to utzliie this is a rotten egg!

    l3wp8c5WlbD

    (23.5.2015)
    Call me wind because I am ablosutely blown away. http://mczhkjz.com [url=http://hckzwzklmu.com]hckzwzklmu[/url] [link=http://pphmqq.com]pphmqq[/link]

    nruU974tA

    (22.5.2015)
    I think you\'ve just captured the answer peecrftly

    MTbc2A0NykWM

    (21.5.2015)
    Too many copnmimelts too little space, thanks!