Bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia | Medicínske právo
              

Judikatúra


Vo vs. France


Marta Nováková
 | 15.10.2010 | komentárov: 5

Európsky súd pre ľudské práva v roku 2004 rozhodol v prípade Vo v. Francúzsko. Predmetom konania pred súdom bola sťažnosť na porušenie Čl. 2 Dohovoru (právo na život). Sťažovateľkou bola pani Vo, ktorá z dôvodu omylu na strane ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka prišla o svoje nenarodené dieťa. Nosnou časťou sťažnosti bolo tvrdenie pani Vo, že Francúzsko nedodržalo pozitívny záväzok formulovaný v Čl. 2 Dohovoru a to tým, že prostredníctvom trestného zákona nezabezpečilo ochranu nenarodeného ľudského života. Aj keď súd vyslovil, že Čl. 2 porušený nebol, je jeho rozhodnutie zaujímavé tým, že koncepčne otvára nový priestor pre ochranu nenarodeného ľudského života skrz národné legislatívy členských štátov Rady Európy.

Obrazok V tomto bode sa súd odchýlil od kurzu, ktorý pred niekoľkými desaťročiami vytýčil v konaniach týkajúcich sa (v rôznych polohách) ochrany ľudského plodu (napr. Paton v. Spojené kráľovstvo, X v. Spojené kráľovstvo, H v. Nórsko, Evans v. Spojené kráľovstvo a iné) a oproti pomerne kategorickým záverom v predošlých rozhodnutiach zaujal akési neutrálne stanovisko. Súd vyslovil, že v takýchto konaniach vychádza z domácej právnej úpravy a sleduje právne nastavenie konkrétneho štátu, ktorý môže legitímne jednotlivé otázky upravovať odlišne od úprav platných v iných štátoch. Je teda predovšetkým úlohou domáceho zákonodarcu vyjadriť sa k otázke od ktorého momentu považuje ľudský plod za ľudskú bytosť, ktorej zabezpečuje ochranu porovnateľnú s narodeným človekom. Judikatúra súdu nemá byť pre štát prekážkou pri formulovaní princípov ochrany nenarodeného ľudského života. V tomto svetle sa javí rozhodnutie Ústavného súdu SR (PL. ÚS 12/2001-297) o ústavnosti napadnutých častí zákona č. 73/1986 Zb. a vyhlášky č. 74/1986 Zb. bojazlivé a neschopné využiť jedinečnosť úpravy obsiahnutej v Čl. 15 ods. 1 Ústavy SR. Sme názoru, že Ústavný súd SR v odôvodnení nálezu nesprávne, ba až tendenčne interpretoval  „ducha“ rozhodnutia ESĽP  vo veci Vo v. France.
V nasledujúcom texte vám ponúkame stručný preklad rozhodnutia Vo v. Francúzsko a súčasne prikladáme aj plné anglické znenie tohto rozhodnutia.



Prípad Vo versus France
Sťažnosť č. 53924/00
Rozhodnutie

Strassbourg
8.júla 2004

Okolnosti prípadu

Sťažovateľka sa narodila  v roku 1967 a žije v Bourg-en-Bresse. 27. novembra 1991, bola sťažovateľka pôvodom  vietnamka prijatá v nemocnici l’Hôtel-Dieu v Lyone, aby podstúpila lekársku prehliadku v šiestom mesiaci jej tehotenstva. Ten istý deň, iná žena menom  Thi Thanh Van Vo bola prijatá v tom istom zariadení za účelom výberu vnútromaternicového telieska. Doktor G., ktorý mal previesť túto operáciu zavolal do čakárne pani Vo, na zavolanie odpovedala sťažovateľka.
Po krátkom vyšetrení, doktor konštatoval, že sťažovateľka nerozumie dobre po francúzsky. Po preštudovaní spisu (patriaceho menovkyni sťažovateľky), sa snažil odstrániť teliesko bez akéhokoľvek predchádzajúceho vyšetrenia sťažovateľky. Počas tohto výkonu, však doktor prepichol plodový vak ,čo spôsobilo značnú stratu plodovej vody. Po vyšetrení, ktoré objavilo zväčšenú maternicu lekár nariadil vykonať ultrazvuk. Na základe toho zistil, že jedna časť maternice bola perforovaná a že došlo k zámene osôb. Sťažovateľka bola okamžite hospitalizovaná. Doktor G sa následne snažil vybrať teliesko slečne Thi Thanh Van Vo, ale neúspešne a naplánoval operáciu pod úplnou anestéziou na nasledujúce ráno.     
Ďalšia chyba sa stala nasledujúce ráno, keď bola sťažovateľka odvezená do operačného bloku namiesto slečny Vo a iba vďaka svojim protestom a tomu, že ju anesteziológ spoznal unikla operácií, ktorá bola určená jej menovkyni. Sťažovateľka opustila nemocnicu 29.11.1991.
    
Dňa 4.12.1991 sa vrátila na overenie vývoja svojho tehotenstva. Doktori konštatovali, že plodová voda sa neobnovila a že tehotenstvo nemôže viac pokračovať. Interrupcia zo zdravotných dôvodov bola vykonaná 5.12.1991.
    
Dňa 11.12.1991, sťažovateľka a jej druh podali trestné oznámenie spolu s civilnou žalobou za neúmyselné ublíženie na zdraví sťažovateľky, ktoré viedlo k totálnej pracovnej neschopnosti počas 3 mesiacov a za zabitie jej dieťaťa. V dôsledku žaloby boli vypracované 3 expertízy. Prvá bola vypracovaná 16.1.1992 a hovorila, že embryo ženského pohlavia bolo 20 – 21 týždňov staré, vážilo 375 gramov a meralo 28 centimetrov, priemer lebky 17 centimetrov a nemalo dovyvinuté pľúca. Expertíza ďalej hovorila, že neboli nájdené žiadne stopy násilia alebo poškodenia z čoho sa dedukovalo, že úmrtie plodu bolo spôsobené morfologickými dôvodmi alebo poškodením orgánu. Následne vykonaná pitva potvrdila, že embryo bolo staré 20 – 21 týždňov. Druhá správa vypracovaná dňa 03.08.1992 sa týkala zranení spôsobených sťažovateľke. Sťažovateľka sa liečila na Tokinskej klinike. Tretia správa, vydaná dňa 29.9. 1992 sa týkala zlyhania nemocnice pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a nedbanlivosti zo strany lekára.

Na základe doplnkových informácií od prokurátora bol lekár obvinený 27. 11. 1991 v Lyone z :
-    chyby, neopatrnosti, nepozornosti pri perforovaní plodového vaku, v ktorom sa vyvíjal plod sťažovateľky a neúmyselne spôsobil smrť tohto dieťaťa (článok 319 Trestného zákona)
-    z chyby, neopatrnosti, nepozornosti, nedbanlivosti alebo opomenutia povinnosti starostlivosti alebo obozretnosti ustanovených zákonom v dôsledku, čoho bolo zasiahnuté do telesnej integrity sťažovateľky a následne spôsobená úplná pracovná neschopnosť na dobu menšiu  ako 3 mesiace (článok 404 Trestného zákona)

Na základe nariadenia z 31. 8. 1995 bol doktor G. predvolaný pred trestný tribunál v Lyone. V rozsudku z 3. júna 1996, súd konštatoval, že čo sa týka neúmyselného ublíženia na zdraví sťažovateľky sa vzťahuje amnestia na základe zákona o amnestii z 3. 8. 1995. Čo sa týka neúmyselného zabitia plodu súd uvažoval v týchto intenciách :
Je možné považovať plod medzi 20 a 21 týždňom života za ľudskú osobu v zmysle článku 221- 6 Trestného zákona? V akom štádiu tehotenstva môže byť plod považovaný za ľudskú osobnosť? Keďže doteraz chýba akákoľvek legálna definícia, od kedy môžeme plod považovať za plnohodnotnú ľudskú osobnosť, súd sa pridržiaval vo svojom rozhodnutí len lekárskych faktov a teda, že plod je  životaschopný od 6 mesiacov. 20 – 21 týždňový plod podľa súdu nie je „živý“ a nie je človekom. Žaloba za neúmyselné zabitie bola zamietnutá, pretože sa v tomto prípade nejednalo o zabitie človeka.

Dňa 10. Júna 1996, sťažovateľka podala odvolanie. Tvrdila, že doktor je vinný za osobnú nedbanlivosť oddeliteľnú od poskytovania zdravotnej starostlivosti v zariadení a vyžadovala finančnú náhradu. Prokurátor žiadal zrušenie rozsudku z dôvodu, že obvinený opomenul vykonať lekárske vyšetrenie, čo bola priama príčina smrti plodu. Rozsudkom z 13. 3. 1997, odvolací súd v Lyone potvrdil prvostupňový rozsudok vo veci ublíženia na zdraví sťažovateľky a napadnutý rozsudok zrušil vo zvyšku. Uznal lekára za vinného z neúmyselného zabitia plodu a odsúdil ho na 6 mesiacov väzenia a uložil mu 10 000 frankov pokutu. Odvolací súd argumentoval vnútroštátnou aj medzinárodnou právnou úpravou a tiež vnútroštátnou judikatúrou (La cour d'appel de Douai), ktorý vo svojom rozhodnutí z 2. júna. 1997 špecifikoval kvalifikáciu neúmyselného zabitia dieťaťa. Ak dôjde k poraneniu, ktoré bude viesť k smrti dieťaťa bez pochybenia môže súd uznať obvineného za vinného z neúmyselného zabitia.
    
Na základe dovolania podaného doktorom, kasačný súd rozsudkom z 30. júna 1999 zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu bez vrátenia prípadu. Kasačný súd tiež argumentoval svojou vnútroštátnou judikatúrou, ( 3 za sebou idúce podobné prípady, pozri body 29 až 31 rozhodnutia)
podľa ktorej základná zásada trestného práva, legalita trestov, stanovuje striktnú interpretáciu trestného zákona a teda pod porušenie článku 221- 6 trestného zákona nemožno subsumovať smrť nenarodeného dieťaťa. Kasačný súd úplne oslobodil doktora G.

20.decembra 1999, slečna Thi-Nho Vo podala sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva proti Francúzskej republike podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V sťažnosti vytýkala Francúzskej republike porušenie článku 2 Dohovoru, ktorý upravuje právo na život, pričom namietala, že  konanie lekára, ktorý bol zodpovedný za smrť jej dieťaťa in utero nebolo klasifikované ako neúmyselné zabitie.

Prípustnosť sťažnosti

Vláda tvrdila, že sťažnosť nie je prípustná, pretože článok 2  Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( porušenie, ktorého sťažovateľka namietala) sa nevzťahuje na nenarodené dieťa. Okrem iného tiež tvrdili, že sťažovateľka disponovala vnútroštátnym opravným prostriedkom a síce možnosťou domáhať sa náhrady škody  voči nemocnici pred administratívnym súdom. Sťažovateľka sa bránila tým, že si vybrala možnosť konania pred trestným súdom a keď tu zlyhala, druhá možnosť teda pred správnym súdom zanikla z dôvodu premlčania. Súd konštatoval, že sťažnosť vyvoláva faktické aj právne otázky, ktoré treba podrobiť prešetreniu a vyhlásil sťažnosť za prípustnú.

Tézy jednotlivých strán

1.    Sťažovateľka

Sťažovateľka tvrdila, že začiatok života má zmysel a univerzálnu definíciu. Tvrdila, že každý život začína od oplodnenia. Dieťa počaté, ale ešte nenarodené nie je len zhluk buniek, ani vec, ale osoba. Termín každý (personne) používaný článkom 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má byť chápaný v zmysle človeka a nie v zmysle právnej osobnosti. Tvrdí, že okrem terapeutického potratu, všetky ostatné nie sú v súlade s článkom 2 Dohovoru a predstavujú zásah do života počatého dieťaťa. Podľa nej súčasný právny stav, že ak došlo k neúmyselnému zásahu nie je nevyhnutné na nápravu použiť trestné konanie ale stačí podať len občianskoprávnu žalobu, nie je možné použiť v tomto prípade vážneho porušenia zákona a teda zabitia. Bolo by to znehodnotenie ochrany práva na život. Podľa jej názoru je nevyhnutné vytvoriť trestný čin nedobrovoľného skončenia tehotenstva, aby štát plnil povinnosť ochrany bytia v najskoršom štádiu jeho vývoja.

2.    Štát

Tvrdil, že ani metafyzika ani medicína nedáva definitívnu odpoveď na otázku, od ktorého momentu plod začína byť ľudskou osobnosťou. Výraz každý (toute personne) obsiahnutý v článku 2 a nasledujúcich Dohovoru môže byť použitý až po narodení. Pod článok 2 možno subsumovať len ochranu už narodených detí. Vláda dôvodila, že ak by chceli európske štáty zahrnúť pod túto ochranu aj plod venovali by mu samostatné ustanovenie. Na doplnenie vláda tvrdila, že plod je vo francúzskom práve chránený nepriamo cez telo tehotnej ženy. Deštrukcia plodu sa v trestnom práve analyzuje ako poškodenie orgánu ženy. Vláda poukázala na to, že sťažovateľka mohla podať žalobu na nemocnicu za pochybenie doktora v štvorročnej premlčacej dobe ako žalobu znejúcu na administratívnu zodpovednosť. Vláda tento prostriedok považuje za dostačujúci a účinný na zabezpečenie plnenia povinností im vyplývajúcich z článku 2 Dohovoru. Poukázala na nečinnosť sťažovateľky, ktorá počas  4- ročnej lehoty premlčania počítanej od vzniku škody nevyužila tento prostriedok, ani radu od advokáta. Podporili svoje tvrdenia judikátmi (Calvelli et Ciglio), že článok 2 Dohovoru je bez pochybností použiteľný na novonarodené dieťa.


Posúdenie súdu

Sťažovateľka žalovala nemožnosť podania trestnej žaloby na doktora, ktorý spôsobil svojou lekárskou chybou, to že musela podstúpiť terapeutický potrat. Nebolo žiadnych pochýb o tom, že slečna Vo chcela donosiť dieťa a ani pochybnosť o zdraví dieťaťa pred chybným zákrokom lekára.

Základná otázka, ktorú položila sťažovateľka je, či absencia prostriedkov nápravy trestnej povahy na stíhanie neúmyselného zničenia plodu vo francúzskom práve nekonštituuje zanedbanie povinnosti chrániť priamo zo zákona právo každej osoby na život garantované článkom 2 Dohovoru zo strany štátu.

 Súd sa priklonil k tomu, že otázka začiatku ochrany práva na život by mala byť oblasťou, ktorá sa ponechá na posúdenie každého štátu. Dôvody, ktoré viedli k tomuto tvrdeniu spočívajú na jednej strane v tom, že táto ochrana nebola vyriešená vo väčšine zmluvných štátoch, najmä vo Francúzsku, kde je predmetom diskusie a na druhej strane neexistuje žiadny európsky konsenzus o definícií, či vedeckej alebo právnej o začiatku života.
Podľa prehľadu francúzskej právnej úpravy súd konštatoval, že povaha a právne postavenie embrya a plodu nie je definované a spôsob zabezpečenia ochrany záleží od vývoja francúzskej spoločnosti. Súd je presvedčený, že nie je ani žiaduce a ani možné v súčasnosti dať odpoveď na otázku, či nenarodené dieťa je osobou v zmysle článku 2.  Súd na základe uvedeného nepovažoval za nevyhnutné prešetriť, či brutálny koniec tehotenstva slečny Vo spadá pod článok 2, ale podľa neho je otázkou či žalovaný štát splnil stanovené požiadavky ochrany života v sfére ochrany verejného zdravia a či sťažovateľka mala dostatočné procedurálne možnosti ochrany.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti tvrdila, že len prostriedky trestnej povahy poskytujú dostatočnú ochranu plodu v súlade s požiadavkami článku 2.

Súd nezdieľal tento názor kvôli nasledujúcim dôvodom.

Súd zopakoval, že prvá veta článku 2 uchováva základné hodnoty demokratickej spoločnosti a stanovuje štátu povinnosť vyvarovať sa nielen úmyselnému zobratiu života, ale aj prijať nevyhnutné opatrenia na ochranu života osôb patriacich do jeho právomoci. Tieto princípy sa aplikujú tiež v oblasti verejného zdravia. Pozitívne povinnosti stanovené článkom 2 vyžadujú, aby štát vytvoril pre nemocnice, či už súkromné alebo verejné regulačný systém a prijal vhodné opatrenia na ochranu života pacientov. Tiež sa vyžaduje vytvorenie efektívneho a nezávislého súdneho systému.
 Súd potvrdil, že v niektorých prípadoch sa musí pripustiť mechanizmus prostriedkov nápravy trestnej povahy, to však bez iného úplne neplatí v prípade neúmyselného zásahu do práva na život alebo do telesnej integrity osoby. V kontexte špecifickej lekárskej nedbanlivosti, spomínané pozitívne povinnosti môžu byť naplnené aj vtedy, ak súdny systém ponúka prostriedky nápravy pred občianskym súdom, buď samostatne alebo v spojení s trestnými prostriedkami. Uvedené záruky napĺňa aj možnosť využitia disciplinárneho konania proti zodpovednej osobe.  
V tomto prípade, na margo trestného konania iniciovaného sťažovateľkou proti doktorovi za ublíženie na zdraví, toto konanie bolo ukončené z dôvodu amnestie a sťažovateľka nevyužila možnosť podania žaloby proti autoritám, ktoré zodpovedajú za konanie lekára. Ak by tak urobila, mala by možnosť kontradiktórneho vypočutia lekára a veľkú možnosť úspechu získania náhrady škody od nemocnice. To je zjavné aj zo znaleckých posudkov.

Argument premlčania možnosti podania žaloby na správny súd je nedostačujúci v očiach súdu. Súd sa odvolával na svoju rozhodovaciu činnosť, podľa ktorej právo na prístup k súdu nie je absolútne a sú tu dané každým štátom implicitné limitácie. Jedným z týchto obmedzení je premlčacia doba, ktorá podľa súdu v prípade zásahov do telesnej integrity osoby má veľa významných účelov a to najmä garanciu právnej istoty a stability, poskytnutie ochrany potenciálnym žalovaným pred neaktuálnymi žalobami a predchádzanie neprávu, ku ktorému by mohlo dôjsť, ak by od súdov bolo požadované rozhodovať spory, ktoré sa odohrali v dávnej minulosti a na základe dôkazov, ktoré môžu byť nekompletné z dôvodu uplynutého času.
V tomto prípade, štvorročná premlčacia lehota sa nezdala krátka najmä vzhľadom na závažnosť škody a vôľu sťažovateľky okamžite žalovať doktora. Francúzsky parlament už predĺžil premlčaciu lehotu na 10 rokov. Urobil tak za účelom štandardizovať túto lehotu na nápravu aj na trestnom aj na správnom súde. Bol to všeobecný vývoj k systému, ktorý je naklonený obetiam nedbanlivosti lekárov, pretože práve administratívne súdy sú schopné zaviesť rovnováhu medzi požiadavkou náhrady takto vzniknutej škody a zbytočnou judikalizáciou zodpovednosti medicínskych pracovníkov. Aj napriek vývoju tohto nového systému regulácie súd nepovažuje predchádzajúcu 4 ročnú lehotu za príliš krátku.

V dôsledku toho, vzhľadom na okolnosti prípadu, súd rozhodol, že žaloba na správnom súde môže byť považovaná za dostatočný prostriedok náhrady, ktorý bol dostupný sťažovateľke. Ak by ho využila, v čom však zlyhala, bola by schopná preukázať chybu lekára a získala by náhradu škody, v tomto prípade trestné konanie nebolo potrebné.

Na základe uvedeného súd rozhodol, 14 hlasmi proti 3, že tu nebolo porušenie článku 2 Dohovoru.


Preklad: Bc. Marta Nováková
Komentár: JUDr. Ivan Humeník

foto: zazzle.com


Súbory na stiahnutie:


 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


  • Zmena pohlavia a požiadavka sterilizácie alebo vyšetrenia, ktoré predstavuje vysokú pravdepodobnosť neplodnosti za účelom povolenia zmeny údajov v rodnom liste ako porušenie práva na rešpektovanie súkromného života.
  • Oslobodenie od DPH pre odber, prepravu, analýzu a uskladnenie pupočníkovej krvi
  • X vs. Dánsko
  • Widmer vs. Switzerland
  • CopyGene A/S proti Skatteministeriet - Odber, preprava, vyšetrenie a skladovanie pupočníkovej krvi a DPH
  •  


    Diskusia


    Vaše meno
    Vaša reakcia
    Secure code
    Opíšte prosím text obrázku


    qQQ97hqlteS

    (26.5.2015)
    Mysledm, že mezi Libedčkem a Ryškou se jedne1 o hodnotovfd spor.Libedček podle me9ho ne1zoru tenjdue k libere1lned kontraktue1lned odpovědnosti za vadne9 plněned. Žena uzavře s provozovatelem zdravotnicke9ho zaředzened smlouvu o dedlo. Zdravotnicke9 zaředzened plned vadně, tedy nese odpovědnost za škodu, kterou tedm způsobed. Mezi Opatrnou a Nedbalou nened rozdedl.Jenže k takove9mu pojeted je v ČR odpor. Zdraved je považove1no za extra commercium. Me1 se za to, že v uvažovane9 smlouvě o dedlo chybed protiplněned fahrada ceny. V předpadě kapitačned platby totiž doste1ve1 zdravotnicke9 zaředzened platby za registrovane9ho pacienta, nikoliv za vfdkony. Proble9m DRG apod.ČR je bližšed Ryškův konservativned model odpovědnosti za delikt. Zde nemohu souhlasit s Libedčkem, že zde nened spoluzaviněned Nedbale9. Nebavedme se totiž o vadne9m plněned smlouvy, nfdbrž o rozhodove1ned o soukrome9m životě. A na jeho omezened se podedlela jak nemocnice vadnfdm ze1krokem, tak Nedbale1 svfdm životem.Nicme9ně, pokud mohu uzavředt, měli bychom konservativned model opustit. Dokud budeme odškodňovat vadnou interrupci pouhfdmi 80 000 Kč (teď famyslně odhledžedm od toho, že to bylo z jine9ho titulu), tak se nemocnice nenaučed poře1dně se pojišťovat. Bude jim celkem lhostejne9, jakfd vfdsledek poskytnou a interrupce i nade1le budou předliš lacine9. Začarovanfd kruh. http://xhgado.com [url=http://gfbhef.com]gfbhef[/url] [link=http://uelypsdoubv.com]uelypsdoubv[/link]

    UKG8Nhbil

    (25.5.2015)
    Ad Guy Peters:Nemocnice se pojišťujed čedm de1l vedce. Ochrana osobnosti se na ze1kladě re1mcove9 smulvoy mezi ČLK a dominantned pojisťovnou na trhu těchto pojistnfdch produktů dostala z režimu vfdluk do standardnedho režimu pojištěned odpovědnosti.

    ATeHpwKw

    (24.5.2015)
    Osobně neche1pu, jak je možne9 zkazit itrpnueci. Miniinterrupce se prove1ded do 8. tfddne těhotenstved. Přes roztažene9 děložned hrdlo se do dělohy vsune plasticke1 trubička s ostrfdm hrotem. Je připojena na silnou vfdvěvu, podobnou vysavači, ale s 29kre1t silnějšedm fačinkem. Vfdvěva roztrhe1 dedtě na kousky a vysaje jej do ne1doby. Pote9 se do dělohy vsune kyreta (ocelovfd nůž zakulacene9ho tvaru), aby se vyškre1bla placenta a zbytky dedtěte.Vakuumaspirace a kyrete1ž: Do 12. tfddne těhotenstved se potrat prove1ded tzv. evakuaced děložned dutiny kyretou po roztažened děložnedho hrdla nebo vakuumexhausced - tzv. odse1ted děložnedho obsahuTo ten doktor byl slepej nebo u toho popedjel Martini ?Jiřed Pfdcha http://vwrxffv.com [url=http://cfnvghjd.com]cfnvghjd[/url] [link=http://soyltnaxqt.com]soyltnaxqt[/link]

    K1z82klij

    (22.5.2015)
    JL aplikuje prcipniy, ktere9 v česke9m pre1vu ochrany osobnosti nejsou domovem, protože to vyche1zed, jak spre1vně připomedne1 GP, z jinfdch vfdchodisek než tort law.Řešili jsme to před časem na předpadu usmrcened při autonehodě. Me1me-li stejne9 okolnosti nehody, tzn. zejme9na stupeň zaviněned, a bohate9ho řidiče A, chude9ho řidiče B, usmrcene9 dedte bohatfdch rodičů X a usmrcene9 dedtě chudfdch rodičů Y, jsou čtyři če1stky satisfakce AX, AY, BX a BY ve vze1jemne9 relaci podstatně odlišne9, než by byly tyto če1stky v USA (kde by se ostatně velmi lišily i co do absolutned vfdše).Stejně je tomu v předpadě ne1hrady za nezdařenou interrupci. Ačkoli ste1le ve1šnivě a kategoricky nesouhlasedm s tvrzenedm, že je tu nedbalostned spoluzaviněned poškozene9, česke9 pre1vo svou formulaced o okolnostech de1ve1 soudci prakticky neomezenou licenci, co vezme v favahu, aniž by musel řešit vfdtky, že rozhodl nespravedlivě.Je možne9 i to, že uplatněned hlediska předchozedho života poškozene9 bylo z posice soudce pouhfdm alibi, kterfdm si se1m odůvodnil, proč přizne1ve1 relativně malou če1stku, aniž by musel přiznat, že skutečnfd důvod je jeho vnitřned nesouhlas s povahou ne1roku, kterfd se mu jevil jako more1lně spornfd.

    OpGLtOzI5a

    (19.5.2015)
    Ad Tome1š Pecina (přece jen ještě):1) Takovfd ne1zorovfd kotrmelec vystřiženfd během 3 dnů se jen tak nevided (srov. 22.11.2009, 20:17 -pokud žena zadenbe1ve1 antikoncepci, \"je na medstě korigovat směrem dolů i ne1hradu\"\" ca. 25.11.2009, 22:23 - \"ste1le ve1šnivě a kategoricky nesouhlasedm s tvrzenedm, že je tu nedbalostned spoluzaviněned poškozene9\").No, nic ve zle9m, moudrfd člověk je ochoten akceptovat i opačne9 argumenty a měnit tak sve9 původned postoje.2) Nemysledm si, že zohledněned degradace chre1něnfdch hodnot v důsledku vlastnedho chove1ned člověka (o to zde v ze1sadě zohledněnedm předchozedho předběhu jde)je nějakfdm vfdraznfdm specifikem te9to kauzy.Stejne9 ze1věry lze aplikovat třeba:- u ochrany pozůstalfdch při famrted osoby bledzke9 (např. rozvrat rodinne9ho života nastal již před famrtedm - typicky smrt manžela při probedhajedcedm rozvodove9m ředzened),- u ochrany soukromed před bulve1rem (je na medstě činit rozdedl mezi člověkem, kterfd soukromed cedleně poskytuje bulve1ru, a tedm, kterfd si sve9 soukromed důsledně chre1ned).A takovfdch předpadů by se našlo vedce (viz. i můj červencovfd post o životě a dedle eroticke9 \"vfdkonne9 umělkyně\"). To je k dovysvětlened asi vše.