Posúdenie prekážky rozhodnutej veci s prihliadnutím na odôvodnenie rozhodnutia | Medicínske právo
              

Judikatúra


Opatrenia štátu na zabezpečenie pokojného priebehu dovolených demonštrácii


 | 10.12.2009 | komentárov: 4



ESLP - PLATFORMA „ÄRZTE FÜR DAS LEBEN“ proti RAKÚSKU
Hoci majú zmluvné štáty povinnosť prijať primerané a vhodné opatrenia na zabezpečenie pokojného priebehu dovolených demonštrácií, nie je možné, aby ho zaručovali úplne a majú širokú pôsobnosť pri výbere prostriedkov, ktoré sa použijú . V tomto smere zo záväzku, ktorý na seba preberajú v zmysle článku 11 Dohovoru vyplýva povinnosť prijať opatrenia, a nie dosiahnuť výsledky.
Sťažujúce sa združenie uviedlo, že polícia v prípade oboch sporných demonštrácií zostala úplne pasívna. Vláda a Komisia s tým nesúhlasili; podľa nich ak nedošlo k vážnym násilným činom, nebol by okamžitý zásah oprávnený a nevyhnutne by vyvolal fyzické násilie.
Súd nemusí posudzovať, či postup poriadkových síl bol za daných okolností vhodný a účinný, iba preskúma či sťažnosť, že príslušné orgány neprijali potrebné opatrenia, je preukázateľná.


PLATFORMA „ÄRZTE FÜR DAS LEBEN“ proti RAKÚSKU

Rozsudok z 21. júna 1988

NEOFICIÁLNE ZHRNUTIE A OKOLNOSTI PRÍPADU

A.    Základné skutočnosti

    V decembri 1980 sa združenie lekárov bojujúcich proti legalizácii umelého prerušenia tehotenstva – platforma „Ärzte für das Leben“ rozhodlo zorganizovať demonštráciu v Stadl-Paura. V súlade so zákonom o zhromažďovaní bola demonštrácia vopred oznámená a príslušné inštitúcie podnikli kroky, aby pozdĺž vytýčenej trasy boli rozostavené policajné sily.

    Organizátori sa obávali protidemonštrácie zástancov umelého prerušenia tehotenstva, a preto sa krátko pred začatím pochodu rozhodli zmeniť plánovanú trasu. Príslušníci polície proti tomu nenamietali a neodmietli poskytnúť ochranu. Demonštráciu však prerušili protidemonštranti, ktorí kričali a hádzali na účastníkov vajcia a trsy trávy. Zásah polície sa obmedzil iba na rozdelenie proti sebe stojacich strán, keď sa podráždenosť davu schyľovala prerásť do fyzického násilia.

    Sťažujúce sa združenie podalo sťažnosť na ústavný súd, v ktorej tvrdilo, že pasivita príslušných orgánov umožnila porušenie slobody zhromažďovania a slobody prejavovať náboženské vyznanie, ktorých dodržiavanie zaručuje rakúska ústava. Rozhodnutím z 1. marca 1982 bola sťažnosť vyhlásená za neprijateľnú z dôvodu, že nesmerovala ani proti „rozhodnutiu“, ani proti aktom priameho administratívneho nátlaku v zmysle článku 144 ústavy. Podobne ani sťažnosť pre porušenie disciplíny vznesená sťažujúcim sa združením proti príslušníkom polície neviedla k žiadnym disciplinárnym opatreniam proti nim. Trestné stíhanie vedené oficiálne proti viacerým protidemonštrantom bolo prokurátorom krátko nato zastavené.

    Dňa 1. mája 1982 usporiadala platforma na námestí pred katedrálou v Salzburgu druhú demonštráciu. Aj tú prerušili protidemonštranti, ktorých polícia až na záver rozohnala. Po týchto incidentoch nebolo začaté žiadne konanie.

B.     Konanie pred Európskou komisiou pre ľudské práva

Dňa 17. októbra 1985 Európska komisia pre ľudské práva (ďalej len „Komisia“) vyhlásila sťažnosť združenia založenú na článku 13 Dohovoru za prijateľnú, ostatné sťažnosti zamietla.

V správe z 12. marca 1987 Komisia vyslovila jednohlasný názor, že bol porušený článok 13. Dňa 14. mája 1987 predložila prípad Európskemu súdu pre ľudské práva (ďalej len „Súd“).

VÝŇATOK Z ROZSUDKU

PRÁVNY STAV

24.     Sťažujúce sa združenie tvrdilo, že v Rakúsku nemalo k dispozícii žiadny účinný prostriedok na podanie sťažnosti  pre porušenie článku 11. Dovolávalo sa článku 13, ktorý ustanovuje:

    „Každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.“

25.    Vláda predovšetkým namietala, že článok 13 je aplikovateľný iba v prípade, že bolo porušené hmotnoprávne ustanovenie Dohovoru. Ako dôkaz citovali francúzsky text obsahujúci slová „ont éte violes“ („boli porušené“), ktoré sú podľa nich jasnejšie ako zodpovedajúci anglický výraz („are violated“).

    Súd túto námietku neprijal. Podľa jeho judikatúry článok 13 zabezpečuje účinný právny prostriedok nápravy pred národným „orgánom“ pre každého, kto sa na základe preukázateľných dôvodov domnieva, že jeho práva a slobody chránené Dohovorom boli porušené. Akoukoľvek inou interpretáciou by článok stratil zmysel (pozri celkom nedávno vynesený rozsudok Boyle a Rice z 27. apríla 1988, séria A, č. 131, str. 23, ods. 52).

26.     Hoci Komisia vyhlásila sťažnosť podanú na základe článku 11 za neprijateľnú ako zjavne neopodstatnenú, považovala ju za preukázateľnú pre účely článku 13. Vláda považovala za rozporuplné vyhlásiť jednu a tú istú sťažnosť za zjavne neopodstatnenú na základe hmotnoprávneho ustanovenia a zároveň za preukázateľnú podľa článku 13.

27.     Súd nemá v úmysle podávať abstraktnú definíciu pojmu „preukázateľnosť“. Na overenie toho, či je v danom prípade aplikovateľný článok 13, mu postačuje preskúmať vo svetle faktov, ako aj nastolených právnych problémov, či sťažnosť, že neboli splnené požiadavky článku 11 je preukázateľná napriek tomu, že ju Komisia zamietla ako zjavne neopodstatnenú. Rozhodnutie Komisie o prijateľnosti môže poskytnúť Súdu užitočné informácie týkajúce sa preukázateľnosti danej sťažnosti (pozri už spomínaný rozsudok Boyle a Rice, séria A, č. 131, str. 23–24, ods. 54–55).

28.     Platforma sa pred Komisiou sťažovala, že rakúske orgány ignorovali skutočný význam slobody zhromažďovania, lebo nepodnikli konkrétne kroky na zaistenie bezproblémového priebehu jej demonštrácií.

29.     Podľa vlády z článku 11 nevyplýva žiaden pozitívny záväzok ochraňovať demonštrácie. Sloboda pokojného zhromažďovania – zakotvená v článku 12 rakúskeho Základného zákona z roku 1867 – smeruje hlavne k ochrane jednotlivca proti priamym zásahom zo strany štátu. Na rozdiel od niektorých iných ustanovení Dohovoru a rakúskej ústavy sa článok 11 nevzťahuje na vzťahy medzi jednotlivcami. Výber prostriedkov, ktoré sa použijú v danej situácii, v každom prípade závisí od uváženia štátu.

30.    V svojom rozhodnutí o prijateľnosti zo 17. októbra 1985 sa Komisia podrobne zaoberala otázkou, či článok 11 nepriamo vyžaduje od štátu, aby ochraňoval účastníkov demonštrácie pred tými, ktorí majú v úmysle prekážať im alebo rušiť priebeh demonštrácií. Komisia na túto otázku odpovedala kladne.

31.    Súd nemusí vypracovať všeobecnú teóriu o pozitívnych záväzkoch vyplývajúcich z Dohovoru, ale pred rozhodnutím o preukázateľnosti sťažnosti združenia musí podať výklad článku 11.

32.    Demonštrácia môže vadiť osobám alebo môže pohoršiť osoby zastávajúce opačné názory alebo požiadavky, ako sú tie, ktoré sa snaží podporiť. Napriek tomu musí byť jej účastníkom umožnené uskutočniť ju bez obáv, že budú vystavení fyzickému násiliu oponentov. Takéto obavy by mohli mať za následok odradenie združení a iných skupín obhajujúcich spoločné názory a záujmy od otvoreného vyjadrovania sa o silne kontroverzných témach spoločenského života. V demokratickej spoločnosti sa nesmie právo na protidemonštráciu rozšíriť až na znemožnenie výkonu práva demonštrovať.

    Skutočná a účinná sloboda pokojného zhromažďovania sa teda neobmedzuje iba na holú povinnosť štátu nezasahovať; čisto negatívne poňatie by nebolo v súlade s predmetom a účelom článku 11. Podobne ako článok 8, aj článok 11 si niekedy vyžaduje prijatie pozitívnych opatrení, ak je to potrebné, aj v oblasti vzťahov medzi jednotlivcami (pozri mutatis mutandis rozsudok X a Y proti Holandsku z 26. marca 1985, séria A, č. 91, str. 11, ods. 23).

33.    Súd súhlasiac s vládou a Komisiou konštatuje, že rakúske právo sa zaväzuje ochraňovať demonštrácie takýmto pozitívnym konaním. Napríklad podľa článkov 284 a 285 trestného zákona sa za trestný čin považuje rozohnanie, narušovanie alebo znemožňovanie priebehu zhromaždenia, ktoré nebolo zakázané; § 6, 13 a 14 ods. 2 zákona o zhromažďovaní, ktoré v určitých prípadoch oprávňujú príslušné orgány zhromaždenie zakázať, ukončiť alebo násilne rozpustiť, sa vzťahujú aj na protidemonštrácie (pozri odseky 54 a 40 správy Komisie).

34.    Hoci majú zmluvné štáty povinnosť prijať primerané a vhodné opatrenia na zabezpečenie pokojného priebehu dovolených demonštrácií, nie je možné, aby ho zaručovali úplne a majú širokú pôsobnosť pri výbere prostriedkov, ktoré sa použijú (pozri mutatis mutandis rozsudok Abdulaziz, Cabales a Balkandali z 28. mája 1985, séria A, č. 94, str. 33–34, ods. 67 a rozsudok Rees zo 17. októbra 1986, séria A, č. 106, str. 14–15, ods. 35–37). V tomto smere zo záväzku, ktorý na seba preberajú v zmysle článku 11 Dohovoru vyplýva povinnosť prijať opatrenia, a nie dosiahnuť výsledky.

35.    Sťažujúce sa združenie uviedlo, že polícia v prípade oboch sporných demonštrácií zostala úplne pasívna. Vláda a Komisia s tým nesúhlasili; podľa nich ak nedošlo k vážnym násilným činom, nebol by okamžitý zásah oprávnený a nevyhnutne by vyvolal fyzické násilie.

36.    Súd nemusí posudzovať, či postup poriadkových síl bol za daných okolností vhodný a účinný, iba preskúma či sťažnosť, že príslušné orgány neprijali potrebné opatrenia, je preukázateľná.

Pokiaľ ide o incident v Stadl-Paura z 28. decembra 1980 (pozri odseky 9–13 rozsudku), treba v prvom rade uviesť, že obe demonštrácie plánované zástancami umelého prerušenia tehotenstva, ktoré sa miestne a časovo zhodovali s tou, ktorú 30. novembra oznámila platforma, boli zakázané. Pozdĺž pôvodne stanovenej trasy bolo navyše rozmiestnených mnoho príslušníkov polície, uniformovaných aj v civile. Predstavitelia polície neodopreli sťažujúcemu sa združeniu poskytnúť ochranu ani vtedy, keď sa rozhodli napriek ich námietkam zmeniť trasu. Konečne, nedošlo k žiadnym materiálnym škodám, ani vážnym zrážkam. Protidemonštranti skandovali heslá, mávali transparentmi a hádzali vajcia a trsy trávy, čo nebránilo tomu, aby sa procesia a bohoslužba pod holým nebom nekonali až do konca. Špeciálne protidemonštračné jednotky zaujali postavenie medzi oboma skupinami v okamihu, keď hrozilo, že podráždenosť davu prerastie do násilia.

38.    V prípade demonštrácie v Salzburgu v roku 1982 (pozri odsek 19 rozsudku) si organizátori vybrali za dátum 1. máj, deň, keď sa tradične koná socialistický pochod. Ten musel byť na námestí pred katedrálou zrušený, pretože sťažujúce sa združenie podalo oznámenie o demonštrácii skôr. Na miesto bola navyše vyslaná stovka príslušníkov polície, aby oddelili účastníkov demonštrácie od ich odporcov a odvrátili nebezpečenstvo priamej agresie; príslušníci polície vyprázdnili námestie, aby zabránili akémukoľvek rušeniu bohoslužby.

39.     Z uvedeného jasne vyplýva, že rakúske orgány nezlyhali pri prijímaní primeraných a vhodných opatrení.

Nemožno teda hovoriť o preukázateľnom tvrdení, že článok 11 bol porušený. Článok 13 preto v tomto prípade nemožno aplikovať.

Z TÝCHTO DÔVODOV SÚD JEDNOHLASNE

Rozhodol, že článok 13 nebol porušený.

Vyhotovené vo francúzštine a v angličtine a vyhlásené na verejnom pojednávaní v Budove ľudských práv v Štrasburgu 21. júna 1988.

        Rolv RYSSDAL
    predseda

Marc–André EISSEN
    tajomník

Publikované Informačnou kanceláriou Rady Európy v Bratislave: Výber z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva.




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


  • Slovensko pre Európskym súdom pre ľudské práva. Prípad Kuc vs. Slovensko. Osoba trpiaca duševnou poruchou obvinená zo závažných trestných činov. Patrí takáto osoba do väzby alebo do nemocnice ? Aká je v takomto prípade primeraná dĺžka väzby ?
  • Prípad MARDOSAI vs. LITVA pred Európskym súdom pre ľudské práva. Lekárska nedbanlivosť a smrť novorodenca. Posúdenie článku 2 Dohovoru. Stačí uplatnenie občianskoprávnej zodpovednosti? Ako je to s použitím trestnoprávnych prostriedkov nápravy ?
  • Nariadenie podstúpiť biologické testovanie, ktorého výsledok má byť zahrnutý do národnej počítačovej DNA databázy ako neprimeraný zásah do práva na rešpektovanie súkromného života
  • Nezákonný policajný zásah a zhabanie vecí osobe, ktorá vyrábala a predávala neautorizované lieky a farmaceutické výrobky
  • Diskriminácia a porušenie práva na voľný vstup a pobyt cudzincov z dôvodu ich zdravotného stavu
  • Všetky články...
  •  


    Diskusia


    Vaše meno
    Vaša reakcia
    Secure code
    Opíšte prosím text obrázku


    ewfRaXXQeZ

    (19.5.2015)
    hatte auch mal so einen! .Verbrauch wie die Sau! aber relativ wenig Leistung fahre jetzt BMW 535D und bin voll und ganz zurfeedin!

    FWLYHBVmVKR

    (10.5.2015)
    Der Sound ist so super bei dem V6!Leider ist ein gechippter 1,8T schon sceenllhr als ein Serienme4dfiger V6 Sonst we4rs bei mir wohl ein auch V6 geworden. http://zalqkkt.com [url=http://ugjwpvbox.com]ugjwpvbox[/url] [link=http://risrcyhbann.com]risrcyhbann[/link]

    EqwJpQVW

    (7.5.2015)
    I have a BMC air filter, and some chip tunnig don\'t know what kind, previous owner did it. 0-100 is about 9s . I think this chip tunnig lowers HP not boosts Have to change to stock

    px71UuWbEEAy

    (5.5.2015)
    Sağ olun Recep bey desteğinizden dolayı ie7ten teşekfcr ederim.Bence bir koatreopif kurup kf6yfcmfczde fcretilen tfctfcn, peynir, et ve canlı hayvanları İstanbul\'da satmamız gerekir. Bu konu fczerinde herkes dfcşfcnsfcn gf6rfcşelim.