Nezávislosť existencie dôvodov pre zvýšenia bolestného a zvýšenie SSU | Medicínske právo
              

Judikatúra


Nezávislosť existencie dôvodov pre zvýšenia bolestného a zvýšenie SSU


 | 3.2.2010 | komentárov: 0

Existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov nezakladá zároveň aj existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.02.2002, sp.zn. 5 Cdo 117/2000.
 
    Žalobou podanou na Okresnom súde Žiar nad Hronom 21. januára 1999 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody spôsobenej mu pracovným úrazom, ku ktorému došlo 3. novembra 1997. V rámci uplatneného nároku sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1 168 160,- Sk predstavujúcu 70-násobok náhrady zodpovedajúcej základnému počtu bodov hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. V priebehu konania po podaní znaleckého posudku, v ktorom súdny znalec podal nové hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, zmenil žalobu tak, že zvýšil žalovanú sumu na 7 208 250,- Sk (správne 70-násobku náhrady vychádzajúcej zo základného počtu bodov nového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zodpovedala suma 3 604 125,- Sk). V žalobe uviedol, že nenapraviteľné následky utrpeného úrazu, obmedzenie pri jeho uplatnení v spoločenskom, súkromnom i pracovnom živote napriek mladému veku a pretrvávajúce ťažké psychické útrapy odôvodňujú priznať mu mimoriadne zvýšenie odškodnenia v žalovanej sume.

    Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo 17. marca 2000, č.k. 12 C 77/99-79, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 004 775, Sk do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň rozhodol aj o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a na účet súdu náhradu trov štátu a súdny poplatok. Uplatnený nárok považoval za opodstatnený do výšky 20-násobku sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia (6 487,50 Sk a 45 000,- Sk vychádzajúc z počtu bodov bolestného 216,25 a sťaženia spoločenského uplatnenia 1 500 a z výšky odškodnenia za jeden bod 30,- Sk v zmysle § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška č. 32/1965 Zb.") podľa stavu v čase spôsobenia a zistenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia) po odrátaní sumy 24 975,- Sk, vyplatenej žalobcovi z titulu tohto odškodnenia (12 975,- Sk náhrada za bolesť a 12 000 náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia) vedľajšou účastníčkou, t.j. do sumy 1 004 775,- Sk. Poukázal pritom na trvalé následky úrazu, ktoré obmedzujú a do určitej miery aj vylučujú žalobcu z účasti na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, kultúrnom a rodinnom živote, a znemožňujú mu výkon povolania. Zamietnutie žaloby vo zvyšku odôvodnil primeranosťou zvýšenia odškodnenia na 20-násobok s prihliadnutím na to, že u žalobcu nejde o vrcholového športovca, ani o kultúrne či politicky angažovanú osobu.

    Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na odvolanie oboch účastníkov rozsudkom z 22. júna 2000, sp.zn. 16 Co 1407/00, rozsudok okresného súdu vo výrokoch vo veci samej zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 810 000,- Sk v lehote do troch dní a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň zmenil tento rozsudok aj vo výrokoch o poplatkovej povinnosti žalovaného a o trovách konania žalobcu a vyslovil, že vo výroku o trovách štátu zostáva nedotknutý. Napokon rozhodol aj o trovách odvolacieho konania. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa o opodstatnenosti nároku na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia do výšky 20-násobku sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov sťaženia spoločenského uplatnenia po odrátaní sumy 12 000,- Sk, vyplatenej žalobcovi vedľajšou účastníčkou z titulu tohto odškodnenia ešte pred vydaním prvostupňového rozsudku, a po odrátaní sumy 78 000,- Sk, vyplatenej mu z rovnakého dôvodu po vydaní tohto rozsudku, t.j. do sumy 810 000,- Sk. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol však toho názoru, že náhradu za bolesť treba odlišovať od náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, že pri jej zvyšovaní sa vychádza z iných kritérií a že jej zvyšovanie nad rámec ohodnotenia stanoveného lekárom prichádza do úvahy iba v ojedinelých prípadoch, ak ide napríklad o zvlášť mučivé stavy, ktoré však u žalobcu neboli zistené. Zvýšenie odškodnenia za bolesť nad dvojnásobok základnej sadzby bodového hodnotenia, ktoré v sume 12 975,- Sk (zodpovedajúcej tomuto dvojnásobku) už bolo žalobcovi uhradené, preto nepovažoval za dôvodné.

    Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie odvolacieho súdu v časti, v ktorej bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa a zamietnutý jeho návrh na odškodnenie bolesti do výšky 20-násobku sumy zodpovedajúcej základnej sadzbe bodového hodnotenia, považoval za nesprávne. Nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho súdu o nemožnosti paušálneho zvýšenia náhrady za bolesť spolu s náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Poukazoval na iné rozsudky súdov, v ktorých bolo odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšené na príslušný násobok jednotne, teda spolu.

    Žalovaný, ani vedľajšia účastníčka sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrili.

    Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom [§ 238 ods. 3 písm. b) O.s.p.], bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

    Z odôvodnenia:

    Z porovnania rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 810 000,- Sk, a ktorým bol zamietnutý návrh na priznanie tejto náhrady nad sumu 888 000,- Sk a tiež vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na náhradu za bolesť nad sumu 116 775,- Sk (rozsudkom prvostupňového súdu bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 888 000,- Sk a náhradu za bolesť 116 775,- Sk, čo je spolu 1 004 755,- Sk). Ďalej je zrejmé, že rozsudkom odvolacieho súdu bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku vo veci samej, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu 810 000,- Sk do sumy 888 000,- Sk a náhrada za bolesť v sume 116 775,- Sk tak, že nárok žalobcu bol v tejto časti zamietnutý. Pretože žalobca napadol dovolaním len zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba v časti o zaplatenie náhrady za bolesť v sume 116 775,- Sk (do výšky 20-násobku sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov hodnotenia bolestného po odrátaní už vyplatenej sumy 12 975,- Sk), preskúmaval dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu len v tomto napadnutom výroku. Inak dovolanie proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený prvostupňový rozsudok v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh žalobcu na zaplatenie náhrady za bolesť i nad sumu 116 775,- Sk, by ani nebolo prípustné pre nesplnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 238 O.s.p.

    Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva. že z úradnej povinnosti posudzuje dovolací súd len vady vymenované v § 237 O.s.p. a iné vady konania, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; inak je dovolací súd viazaný uplatneným dovolacím dôvodom vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil. Pretože vady vymenované v § 237 O.s.p. a iné vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neboli dovolaním namietané a zo súdneho spisu nevyplývajú, skúmal dovolací súd správnosť napadnutého rozsudku len vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu, ktorým bolo právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke nemožnosti paušálneho zvýšenia náhrady za bolesť spolu s náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.

    Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, i keď sú upravené spoločne v § 193 ods. 1 písm. b) *) a v § 196 **) Zákonníka práce a podrobne vo vyhláške č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré sa odškodňujú jednorazovo. Vyhláška č. 32/1965 Zb. zvlášť upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť, a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Ak bola poškodenému poskytnutá ako odškodnenie peňažná suma z dôvodu bolestného, pričom dodatočne budú splnené - vzhľadom na zhoršenie zdravotného stavu - aj podmienky pre priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (alebo naopak), nie je vylúčené priznanie tohto ďalšieho nároku. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu (následnú), ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z uvedeného možno vyvodiť, že aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. treba posudzovať jednotlivo, pri každom nároku zvlášť. Existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa uvedeného ustanovenia neznamená zároveň aj existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak. Právne posúdenie veci odvolacím súdom v tejto otázke bolo preto správne.

    Dovolací súd považuje za potrebné len dodať, že dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb., najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov.
    So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu v napadnutej časti ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 veta pred bodkočiarkou O.s.p.).
    Úspešnému žalovanému a vedľajšej účastníčke náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo im v súvislosti s ním žiadne nevznikli (§ 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p.).

*) teraz § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. **) teraz § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


  • Dostatočné zistenie skutočného stavu veci
  • Určenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
  • Premlčanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia - 2. časť
  • Premlčanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia - 1. časť
  • Škoda spôsobená povahou prístroja
  • Všetky články...
  •  


    Diskusia


    Vaše meno
    Vaša reakcia
    Secure code
    Opíšte prosím text obrázku


    -- žiadne príspevky --