Nezákonná sterilizácia - 2. časť rohodnutia | Medicínske právo
              

Judikatúra


Nezákonná sterilizácia - 2. časť rohodnutia


 | 23.11.2009 | komentárov: 0



III. ÚS 194/06-46

Pokiaľ ide o právne posúdenie, či bol postup zdravotníckeho personálu pri vykonaní sterilizácií u sťažovateliek v súlade s právnym poriadkom platným v čase ich uskutočnenia, konštatuje uznesenie vyšetrovateľky úradu justičnej polície záväznosť Smernice Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky o vykonávaní sterilizácie č. Z - 4582/1972 - B/1 zo 14. apríla 1972 (ďalej len „smernica ministerstva zdravotníctva zo 14. apríla 1972“) uverejnenej pod číslom 9 vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 8 - 9/1972 (v čiastke 4 - 5) registrovanej v čiastke 13/1972 Zbierky zákonov. Rozhodnutie vyšetrovateľky úradu justičnej polície v tejto súvislosti uvádza: „Rozhodujúca pre meritórne rozhodnutie v trestnom konaní z hľadiska subjektívnych súvislostí je jej nezvratná platnosť (rozumej smernice ministerstva zdravotníctva zo 14. apríla 1972) a záväznosť pre < lekárov > vykonávajúcich sterilizácie, najmä pritom či < lekári >, pri výkone sterilizácií postupovali v zmysle tejto smernice a či sa ich úmysel, a ním motivované konanie od zámeru, sledovaného týmto predpisom neodklonil. Takýto odklon, či priamo vedomé porušenie smernice v žiadnom konkrétnom prípade zistené nebolo.“ V rozhodnutí krajskej prokuratúry z 28. septembra 2005 sa v tejto súvislosti uvádza: „Výkon sterilizácie zo zdravotných dôvodov upravuje ustanovenie § 27 zák. č. 20/1966 Zb. uverejnený vo Vestníku MZ SR č. 8-9/1972. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že všetky vykonané sterilizácie svedkýň boli vykonané v súlade so zákonnými dôvodmi uvedenými vo Vestníku č. 9/1972, teda zdravotných dôvodov, so súhlasom < pacientiek a na základe rozhodnutí sterilizačných komisií.“

     Ani v rozhodnutí vyšetrovateľky úradu justičnej polície, ani v rozhodnutí krajskej prokuratúry z 28. septembra 2005 však nie sú uvedené konkrétne ustanovenia smernice ministerstva zdravotníctva zo 14. apríla 1972, resp. iného relevantného právneho predpisu, ktorý orgány činné v trestnom konaní v danej veci aplikovali na zistený skutkový stav, ani právne úvahy, na podklade ktorých dospeli k právnemu záveru, že postup zdravotníckeho personálu pri uskutočnení sterilizácie u sťažovateliek bol právne konformný (odôvodnenie rozhodnutia krajskej prokuratúry z 28. septembra 2005 pri tom odkazuje na § 27 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení neskorších predpisov zrušený § 81 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, s účinnosťou k 1. januáru 1995, teda ešte pred vykonaním sterilizácií sťažovateľkám). V tomto smere nie sú rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní ústavne konformné, pretože ich odôvodnenie neuvádza preskúmateľné dôvody, na ktorých sú založené právne závery orgánov činných v trestnom konaní.

     Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že vo vyšetrovaní predchádzajúcom napádanému rozhodnutiu krajskej prokuratúry z 28. septembra 2005 neboli vyčerpané všetky možnosti na čo najdôkladnejšie zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie a uznesenie vyšetrovateľky úradu justičnej polície z 24. októbra 2003 o zastavení trestného stíhania nie je založené na ústavne konformných (dostatočných a preskúmateľných) dôvodoch. Krajská prokuratúra v konaní o sťažnosti proti rozhodnutiu vyšetrovateľky úradu justičnej polície z 24. októbra 2003 nedostatky vyšetrovania nielenže nenapravila, ale ich svojím rozhodnutím právoplatne potvrdila.

     Sterilizačné zákroky, ktoré boli sťažovateľkám vykonané, by v prípade ich nezákonnosti mohli predstavovať porušenie hmotnoprávnej stránky ich práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ako aj práva nebyť podrobený neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu.

     Procesnej stránke uvedených základných práv zaručených v čl. 16 ods. 2 a v čl. 19 ods. 2 ústavy, ako aj práv v čl. 3 a v čl. 8 dohovoru zodpovedá povinnosť štátu zabezpečiť účinné úradné vyšetrenie trestných oznámení sťažovateliek, resp. ich tvrdení uvedených pri výsluchu v trestnom konaní. Táto povinnosť sa nepochybne týkala aj krajskej prokuratúry vzhľadom na jej postavenie orgánu vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní vrátane dôsledného zachovávania práv zaručených ústavou (§ 2 ods. 4 a § 174 Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005).

     Sťažovateľky mali arguable claim, že vo vzťahu k nim mohlo dôjsť k protiprávnemu vykonaniu sterilizácií, a teda k neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu zasahujúcemu ich súkromie a rodinný život. Krajská prokuratúra však potvrdila rozhodnutie vyšetrovateľky úradu justičnej polície o zastavení trestného stíhania bez toho, aby zabezpečila odstránenie nedostatkov vyšetrovania v záujme dôsledného vyšetrenia všetkých relevantných okolností prípadu a náležitého posúdenia veci.

     Ústavný súd preto dospel k záveru, že uznesením krajskej prokuratúry sp. zn. 1 Kv 18/03 z 28. septembra 2005 o zamietnutí sťažnosti proti rozhodnutiu vyšetrovateľky úradu justičnej polície z 24. októbra 2003 bola porušená procesná stránka základných práv sťažovateliek podľa čl. 16 ods. 2 a čl. 19 ods. 2 ústavy, ako aj procesné garancie vyplývajúce z ich práv podľa čl. 3 a čl. 8 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

     Vyslovenie porušenia procesnej stránky označených práv sťažovateliek zaručených v ústave a dohovore neznamená nevyhnutne aj porušenie ich hmotnej stránky. Reálnosť takéhoto porušenia bude zrejmá až po zabezpečení náležitého vyšetrenia, zodpovedajúceho požiadavkám tvoriacim procesnú stránku uvedených práv. V tomto smere nenahrádza rozhodnutie ústavného súdu závery príslušných orgánov činných v trestnom konaní, v ktorých právomoci je zaoberať sa otázkou, či vo veci sťažovateliek došlo k vzniku trestnej zodpovednosti.

     3.5 Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

     Ústavný súd vyslovil porušenie základného práva, preto zrušil napadnuté rozhodnutie krajskej prokuratúry a prikázal jej vo veci konať (bod 2 výroku nálezu).

     Povinnosťou krajskej prokuratúry bude predovšetkým zabezpečiť odstránenie vytýkaných nedostatkov v konaní, ako aj dôslednú ochranu práv sťažovateliek podľa ústavy a dohovoru, ktoré s týmto konaním súvisia.

     3.6 Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

     Sťažovateľky v petite sťažnosti žiadali priznanie primeraného finančného zadosťučinenia (sťažovateľka v 1. rade a sťažovateľka v 3. rade po 2 000 000 Sk a sťažovateľka v 2. rade 1 000 000 Sk), ktoré odôvodnili tým, že sterilizačný zákrok vykonaný bez ich súhlasu bol podstatným zásahom do ich telesnej integrity a spôsobil im neodvrátiteľnú citovú ujmu a nemožnosť uplatniť sa v rodinnom živote a dokonca vo sfére reprodukčnej funkcie rodiny.

     Ústavný súd považoval za primerané priznať každej zo sťažovateliek sumu 50 000 Sk (body 3 až 5 výroku nálezu), zohľadňujúc povahu porušenia práv sťažovateliek (porušenie ich procesnej stránky), ktoré ešte možno napraviť v ďalšom priebehu trestného konania, kde sa preukáže, či došlo aj k priamemu porušeniu ich hmotných práv trestným činom. Nápravu porušenia ústavnosti v danom prípade preto predstavuje výrok ústavného súdu deklarujúci porušenie základných práv sťažovateliek a predovšetkým zrušenie rozhodnutia krajskej prokuratúry sp. zn. 1 Kv 18/03 z 28. septembra 2005 a vrátenie veci krajskej prokuratúre na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti preto ústavný súd návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 7 výroku nálezu).

     3.7 Pokiaľ ide o ďalšie namietané porušenie základných práv a slobôd sťažovateliek zaručených v čl. 12 ods. 2 a v čl. 41 ods. 1 ústavy, ako aj práv v čl. 13 a v čl. 14 dohovoru, dospel ústavný súd pri prerokovaní sťažnosti k záveru, že podstata sťažnosťou nastoleného ústavného problému spadá do pôsobnosti čl. 16 ods. 2 a čl. 19 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 3 a čl. 8 dohovoru. Rozhodnutím ústavného súdu bol tento problém vyriešený. Ústavný súd preto sťažnosti v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základných práv a slobôd sťažovateliek zaručených v čl. 12 ods. 2 a v čl. 41 ods. 1 ústavy, ako aj v čl. 13 a v čl. 14 dohovoru nevyhovel (bod 7 výroku nálezu).

     3.8 Sťažovateľky žiadali, aby im boli uhradené trovy konania, ktoré na základe výzvy ústavného súdu ich právna zástupkyňa vyčíslila sumou 12 903 Sk. Trovy právneho zastúpenia právna zástupkyňa špecifikovala ako odmenu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, podanie ústavnej sťažnosti) vykonané pre tri klientky v roku 2005 (teda 3 x po 2 x 2 501 Sk znížené o 20 %) a režijný paušál (3 x po 2 x 150 Sk).

     Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

     Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateliek ústavný súd vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 1 a 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) s tým, že predmetom konania pred ústavným súdom o sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavy je ochrana základných ľudských práv a slobôd. Predmet tohto konania je v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením, ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, alebo s hodnotou predmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (I. ÚS 129/03, III. ÚS 34/03).

     Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2005 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 501 Sk a hodnota režijného paušálu 150 Sk. Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. sa základná sadzba tarifnej odmeny môže znížiť o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

     Výška sťažovateľkami uplatnenej náhrady trov konania pred ústavným súdom zodpovedá výške nároku, ktorý sťažovateľky mohli uplatniť podľa označených ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z., preto ústavný súd v súlade s ustanovením § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde priznal sťažovateľkám náhradu trov konania v požadovanej výške 12 903 Sk (bod 6 výroku nálezu).

     Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

     Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2006


 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


  • Asistovaná reprodukcia
  • Domáci pôrod
  • Vydanie biologického materiálu po smrti osoby jej príbuzným
  • Transplantácia kmeňových buniek v zahraničí a náhrada nákladov
  • Nesplnenie očkovacej povinnosti ako dôvod neprijatia do predškolského zariadenia
  • Všetky články...
  •  


    Diskusia


    Vaše meno
    Vaša reakcia
    Secure code
    Opíšte prosím text obrázku


    -- žiadne príspevky --