Predaj liekov nie je poskytovaním zdravotnej starostlivosti | Medicínske právo
              

Judikatúra


Predaj liekov nie je poskytovaním zdravotnej starostlivosti


 | 7.9.2009 | komentárov: 0



R 74/2001
Predaj liekov lekárňam nie je poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Konanie, v ktorom distribútor liekov uplatňuje právo na zaplatenie ceny liekov dodaných lekárni, nie je konaním vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti a nie je oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.


(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2000, sp.zn. 4 Obo 270/99)
 
            Krajský súd v N, ako súd prvého stupňa, uznesením zastavil konanie o žalobe, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 1 793 415,75 Sk ceny liekov, ktoré dodal žalovanému ako prevádzkovateľovi lekární. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca, napriek výzve, nezaplatil ani v dodatočnej lehote 71 736 Sk súdneho poplatku. Poukázal na ustanovenie § 10 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 71/1992 Zb."). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania [§ 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.].
 
            Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. je od poplatkov oslobodené konanie vo veciach zdravotného, nemocenského, dôchodkového poistenia, sociálneho zabezpečenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 277/1994 Z.z." - úplné znenie zákona vyhlásené pod č. 303/1998 Z.z.), je zdravotnou starostlivosťou, okrem iného, aj lekárenská starostlivosť. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 140/1998 o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z.z. o reklame v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 140/1998 Z.z.") lekárenská starostlivosť zahrňuje, okrem iného, aj výdaj a predaj liekov a zdravotníckych pomôcok. Podľa § 23 zákona č. 277/1994 Z.z. sa zdravotná starostlivosť poskytuje v zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú vymedzené v § 24 ods. 1 a ods. 2 citovaného zákona. Žalobca je podnikom na zásobovanie liekmi a zdravotníckymi potrebami v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 277/1994 Z.z. Žalovaný má oprávnenie poskytovať lekárenskú starostlivosť v odbore lekárenstvo vo verejnej lekárni v zmysle § 24 ods. 1 písm. t) citovaného zákona. Obaja účastníci sú tak poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti. Žalobca v konaní uplatňuje právo na zaplatenie ceny liekov, ktoré dodal žalovanému. Toto právo vzniklo v priamej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a na tom nič nemení skutočnosť, že tento vzťah je zároveň vzťahom obchodným. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa s tým, že vo veci má súd konať bez toho, aby od žalobcu vyžadoval povinnosť zaplatiť súdny poplatok.
 
            Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
 
            Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c) O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
 
            Z odôvodnenia:
 
            Ak sa poplatok, splatný podaním návrhu na začatie konania, nezaplatí celkom, a to ani dodatočne v lehote, ktorú súd vo výzve určil, okrem vymenovaných prípadov, súd konanie zastaví (§ 10 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.). Uvedený postup súdu je možný len vtedy, ak žalobca má povinnosť súdny poplatok zaplatiť. Zastavenie konania pre nezaplatenie poplatku preto neprichádza do úvahy, ak je konanie od poplatku oslobodené. Žalobca sa dovoláva oslobodenia podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého je od poplatkov oslobodené konanie vo veciach zdravotného, nemocenského, dôchodkového poistenia, sociálneho zabezpečenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti. Tvrdí, že ide o konanie vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti.
 
            Zákon č. 71/1992 Zb. bližšie nestanovuje, aké vzťahy sa z poplatkového hľadiska považujú za vzťahy vznikajúce pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Obsah zdravotnej starostlivosti stanovuje § 2 ods. 1, ods. 2 zákona č. 277/1994 Z.z. Podľa uvedených zákonných ustanovení zdravotnou starostlivosťou je starostlivosť o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia ľudí. Poskytuje sa v zdraví aj v chorobe, v materstve a pri iných stavoch vyžadujúcich zdravotnú pomoc. Zdravotná starostlivosť zahŕňa všetku ambulantnú aj ústavnú starostlivosť vrátane kúpeľnej starostlivosti, závodnej preventívnej starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a lekárskej posudkovej činnosti vykonávanej ošetrujúcim lekárom a ošetrovateľskej starostlivosti. Z uvedeného vymedzenia zdravotnej starostlivosti, ale aj z obsahu ďalších ustanovení citovaného zákona (§ 4, § 5, § 6) je zrejmé, že zdravotnou starostlivosťou je činnosť poskytovaná osobám, ktorých ochrane, zachovania alebo navrátenia zdravia má slúžiť, teda ľuďom, a to bez ohľadu na to, či sa poskytuje bezplatne alebo za úhradu. Zdravotnú starostlivosť podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona poskytujú štátne zdravotnícke zariadenia a neštátne zdravotnícke zariadenia. Sústavu zdravotníckych zariadení tvoria zariadenia vymenované v § 24 ods. 1 citovaného zákona. Do sústavy zdravotníckych zariadení poskytujúcich zdravotnú starostlivosť patria aj verejné lekárne, pobočky verejných lekární a výdajne zdravotníckych pomôcok [§ 24 ods. 1 písm. t) zákona č. 277/1994 Z.z.].
 
            Lekárne tým, že ľuďom vydávajú alebo predávajú lieky, poskytujú im zdravotnú starostlivosť. Žalobca ako distribútor dodáva (predáva) lieky a zdravotnícke potreby lekárňam. Lieky nevydáva ani nepredáva priamo prijímateľom zdravotníckej starostlivosti (ak aj vydáva alebo predáva, právo ktoré v konaní uplatňuje nevyplýva z takejto činnosti). Dodávaním liekov lekárňam nevzniká vzťah medzi žalobcom a osobami, ktorým sa zdravotná starostlivosť poskytuje, ale vzťah medzi ním a lekárňou, ktorá zdravotnú starostlivosť poskytuje. Predaj liekov lekárňam preto nie je možné považovať za poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
 
            Záver, že za zdravotnú starostlivosť treba považovať aj distribúciu (predaj) liekov lekárňam nemožno vyvodiť ani zo zákonných ustanovení, na ktoré žalobca poukazuje [§ 24 ods. 2 písm. d) zákona č. 277/1994 Z.z. a § 34 ods. 1 zákona č. 140/1998 Z.z.]. Sústavu zdravotníckych zariadení tvoria len zariadenia vymenované v § 24 ods. 1 zákona č. 277/1994 Z.z. Zariadenia na veľkodistribúciu liekov a zdravotníckych pomôcok do tejto sústavy nepatria. Sú zaradené medzi ďalšie zariadenia vymenované v § 24 ods. 2 citovaného zákona, ktoré síce plnia osobitné úlohy v zdravotníctve, nepatria však do sústavy zariadení poskytujúcich zdravotnú starostlivosť.
 
            Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 140/1998 Z.z. lekárenská starostlivosť zahŕňa, okrem iného, aj výdaj a predaj liekov (len podľa znenia zákona účinného do 31. marca 2000, lebo zákonom č. 119/2000 Z.z. bolo z § 34 ods. 1 slovo "predaj" vypustené). Ustanovenie § 34 ods. 2 však zároveň stanovuje, že lekárenská starostlivosť sa v rozsahu stanovenom uvedeným zákonom poskytuje v nemocničných lekárňach, vo verejných lekárňach, vrátane ich pobočiek, vo výdajniach zdravotníckych pomôcok a vo verejných lekárňach zriadených ako výučbové základne. Znamená to, že predaj liekov je lekárenskou starostlivosťou, a tým aj zdravotníckou starostlivosťou podľa § 2 zákona č. 277/1994 Z.z. len vtedy, ak ho vykonáva niektoré z takto vymenovaných zariadení, navyše len ak sa lieky predávajú prijímateľom zdravotníckej starostlivosti. Žalobca takýmto zariadením nie je a dodávaním liekov žalovanému neposkytoval zdravotnú starostlivosť.
 
            Z uvedeného vyplýva, že konanie, v ktorom distribútor liekov uplatňuje právo na zaplatenie ceny liekov dodaných lekárni, nie je konaním vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti. Takéto konanie nie je od súdneho poplatku oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb.
 
            Súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku a keď žalobca poplatok nezaplatil ani dodatočne v súdom stanovenej lehote, správne konanie podľa § 10 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. zastavil. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutie podľa § 219 O.s.p. potvrdil.


 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


  • Účasť na samovražde
  • Falšovanie lekárskych predpisov
  • Preskúmanie rozhodnutia o ukončení dočasnej práceneschopnosti
  • Súdne preskúmanie lekárskej správy
  • Preskúmanie lekárskeho posudku súdom
  • Všetky články...
  •  


    Diskusia


    Vaše meno
    Vaša reakcia
    Secure code
    Opíšte prosím text obrázku


    -- žiadne príspevky --