Postúpenie pohľadávky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti voči zdravotnej poisťovni | Medicínske právo
              

Judikatúra


Postúpenie pohľadávky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti voči zdravotnej poisťovni


 | 7.9.2009 | komentárov: 0



86/2004 R
Zo zmluvy o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti je zdravotná poisťovňa v postavení dlžníka a zdravotnícke zariadenie v postavení veriteľa, ktorému nič nebráni, aby svoju pohľadávku postúpil novému veriteľovi, ktorým môže byť aj iný subjekt než zdravotnícke zariadenie.

 
Postúpením pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje; zmena veriteľa nemá vplyv na obsah pohľadávky.
 
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2003, sp.zn. 2 Cdo 36/03)

 
            Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 7. februára 2002, č.k. 22 C 67/99-75, zastavil konanie v časti o zaplatení istiny 219 902,90 Sk, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni poplatok z omeškania vo výške 0,1% za každý deň omeškania z istín bližšie uvedených vo výroku rozsudku a žalobu vo zvyšku zamietol. Žalovanej napokon uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni aj náhradu trov konania. Zastavenie časti konania súd prvého stupňa odôvodnil späťvzatím žaloby a zamietnutie zvyšku žaloby jej neopodstatnenosťou. Žalobe v časti o zaplatenie poplatku z omeškania vyhovel majúc za to, že žalovaná nedodržala lehotu splatnosti úhrady za zdravotnú starostlivosť poskytnutú jej poistencom. Obranu žalovanej, že pôvodná veriteľka nemohla platne postúpiť svoju pohľadávku žalobkyni, súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodnú. Zastával názor, že postúpeniu pohľadávky nebránilo ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka, pretože zmenou veriteľa nedošlo k zmene obsahu pohľadávky.
 
            Krajský súd v Bratislave, konajúci o odvolaní žalovanej proti výroku o povinnosti plniť, rozsudkom z 30. októbra 2002, sp.zn. 13 Co 261/02, zmenil napadnutú časť rozsudku súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
 
            Zmeňujúci rozsudok odvolací súd odôvodnil tým, že pohľadávky z poskytovania zdravotnej starostlivosti, o akú pohľadávku v danej veci ide, a teda ani ich príslušenstvo, nie sú spôsobilým predmetom cesie. Uviedol, že financovanie zdravotného poistenia tvorí špecifický uzavretý systém toku peňažných prostriedkov. Je upravený osobitnými zákonmi a je zabezpečovaný a usmerňovaný štátom. Zdravotné poisťovne sú povinné uhrádzať náklady poskytnutej zdravotnej starostlivosti len zdravotníckym zariadeniam, t.j. zariadeniam oprávneným podľa zákona poskytovať zdravotnú starostlivosť. Len tieto zariadenia sú oprávnené vymáhať svoje pohľadávky vzniknuté z titulu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Postúpením pohľadávok, ktoré vznikajú v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, inému subjektu zmenil by sa obsah týchto pohľadávok a mohlo by byť sťažené ich uplatnenie "bez toho, aby tu bola ponechaná možnosť dlžníkovi - poisťovni ohľadne dohody, či určenia, že určité pohľadávky nie je možné postupovať". Prostriedky určené na zdravotnú starostlivosť by sa postúpením pohľadávky mohli dostať do iných sfér podnikania, "čím by sa zmaril účel postúpenia".
 
            Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, pretože napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 241 ods. 2 písm. d) O.s.p. v znení platnom do 31. augusta 2003]. Uviedla, že je veľkodistributérkou liekov a ako taká patrí do sústavy zdravotníckych zariadení, a teda aj do systému financovania zdravotnej starostlivosti. Keďže osobitné predpisy v oblasti zdravotníctva neupravujú, resp. nezakazujú postúpenie pohľadávky, pri postúpení pohľadávok zdravotníckych zariadení voči zdravotným poisťovniam treba postupovať podľa všeobecnej právnej úpravy, t.j. podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov žalobkyňa považovala záver odvolacieho súdu, že postúpením by sa pohľadávky mohli dostať do iných sfér podnikania, za nenáležitý, účelový a právne nepodložený. Dodala, že pohľadávky prevzala predovšetkým z humánnych a morálnych dôvodov, aby takouto formou umožnila lekárni splniť svoje záväzky voči nej.
 
            Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že argumentácia žalobkyne nie je správna, pretože nepatrí do sústavy zdravotníckych zariadení. Dodala, že do 1. júla 1999 mohli zdravotné poisťovne uhrádzať náklady na zdravotnú starostlivosť poskytnutú ich poistencom len zdravotníckym zariadeniam. Finančné prostriedky poskytované zdravotníckym zariadeniam boli teda účelovo viazané zákonom. Vstupom podnikateľského subjektu, akým žalobkyňa nepochybne je, do systému zdravotného poistenia by zamedzilo behu poistného plnenia v uzavretom systéme medzi poistencom, zdravotnou poisťovňou a zdravotníckym zariadením, ktoré zdravotnú starostlivosť poskytlo. Z týchto dôvodov žalovaná mala za to, že zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavreté pred 1. júlom 1999, a aj po tomto čase ohľadne pohľadávok splatných pred uvedeným dňom, sú neplatné. Tiež poukázala na skutočnosť, že kým zákon č. 273/1994 Z.z. medzi zdravotníckym zariadením a zdravotnou poisťovňou ustanovuje pre splatnosť úhrady za poskytnutú starostlivosť 30-dňovú lehotu a nedodržanie lehoty splatnosti sankcionuje poplatkom z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, vzťahy medzi distribútorom liekov a zdravotníckym zariadením sa zväčša spravujú Obchodným zákonníkom, ktorý lehotu splatnosti upravuje v rozmedzí 90 až 130 dní. Žalovaná napokon uviedla, že postúpenie vzájomných pohľadávok zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní na iné osoby umožnil až zákon č. 151/1999 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 273/1994 Z.z., aj to len s účinnosťou od 1. júla 1999 a iba pohľadávok vzniknutých od uvedeného dňa.
 
            Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie (bez nariadenia dovolacieho pojednávania podľa § 243a ods. 1, časť vety za bodkočiarkou O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie je podané dôvodne.
 
            Z odôvodnenia:
 
            Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom; nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka; postúpenie však nemôže odporovať dohode s dlžníkom. Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení. Ponechávajú sa mu všetky námietky, ktoré mal proti pohľadávke v čase jej postúpenia (napr. námietka premlčania, kompenzačná námietka a pod.). Pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi (pôvodnému veriteľovi), môže dlžník použiť na započítanie aj voči postupníkovi (novému veriteľovi) vtedy, ak ide o pohľadávky, ktoré sú spôsobilé na započítanie, mal ich v čase keď sa stalo voči nemu postúpenie účinným a oznámil ich bez zbytočného odkladu postupníkovi. Dlžník môže použiť na započítanie svoje pohľadávky aj v prípade, že tieto sa stali splatnými až potom, ako mu postupca oznámil alebo postupník preukázal postúpenie pohľadávky. Pritom dlžník môže voči postupníkovi uplatniť aj tie námietky, ktoré vyplývajú len z ich vzájomného pomeru. Postúpená môže byť existujúca pohľadávka. Je však dovolené postúpiť aj pohľadávku premlčanú, a tiež pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá, identifikovateľná.
 
            Podmienkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, okrem iných, je spôsobilý predmet postúpenia, t.j. aby išlo o postupiteľnú pohľadávku. Postúpiť totiž nemožno pohľadávky:
 
            1. ktoré zanikajú najneskôr smrťou veriteľa,
 
            2. ktorých obsah by sa zmenil zmenou veriteľa,
 
            3. ktoré nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia,
 
            4. postúpenie ktorých odporuje dohode veriteľa a dlžníka a
 
            5. postúpenie ktorých vylučuje zákon (napr. § 604 Občianskeho zákonníka).
 
            Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že nebolo sporné, že v danej veci nešlo o pohľadávky uvedené vyššie pod bodmi 1., 3. a 4. Podľa dovolacieho súdu nešlo ani o prípad uvedený pod bodom 5.; postúpenie pohľadávky PharmDr. I.F., Žilina voči žalovanej inej osobe zákon výslovne nevylučoval. Zákon č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len "zákon o zdravotnom poistení") v znení platnom v čase uzavretia dohôd o postúpení pohľadávok (19. marca 1999 a 26. marca 1999) nezakazoval postúpenie pohľadávok, ktoré vznikali zdravotníckym zariadeniam voči zdravotným poisťovniam v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti; nerobí tak ani v znení zákona č. 151/1999 Z.z. účinného od 1. júla 1999, ktorým sa menil a dopĺňal zákon o zdravotnom poistení. Uvedený zákon v novom ustanovení § 76f ods. 3 iba určil, že pohľadávky uvedené v § 38a ods. 1 (vzájomné pohľadávky, ktoré vzniknú zdravotníckym zariadeniam a zdravotným poisťovniam v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti - poznámka dovolacieho súdu), ktoré vznikli do 1. júla 1999, nemožno postúpiť inej osobe, ak sa tak nedohodlo podľa § 38a ods. 2 cit. zákona. Podľa tohto ustanovenia pohľadávky uvedené v odseku 1 nemožno postúpiť inej osobe, ak sa zdravotná poisťovňa a zdravotnícke zariadenie na tom v zmluve podľa § 38 dohodnú. V poznámke pod čiarou 17f) k tomuto ustanoveniu je poukaz na § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovujúce, že nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. Účastníci netvrdili, že by medzi postupkyňou a žalovanou bola uzavretá dohoda zakazujúca postúpenie pohľadávky.
 
            Vzhľadom na uvedené dovolaciemu súdu zostalo posúdiť, či v danej veci nejde o prípad postúpenia pohľadávok, ktoré vznikli v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, inej osobe stojacej mimo systém zdravotného poistenia [podľa § 24 ods. 2 písm. d) zákona č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti zariadenia na veľkodistribúciu liekov a zdravotníckych pomôcok nepatria do sústavy zdravotníckych zariadení; v zdravotníctve plnia len osobitné úlohy] sa mení obsah pohľadávok. Dospel pritom k záveru, že odvolací súd túto otázku neposúdil správne.
 
            Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa a nie aby nastala zmena aj v obsahu postúpenej pohľadávky, ktorá by mohla zhoršiť postavenie dlžníka. Ustanovenie § 525 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka preto zakazuje postúpenie pohľadávky, ktorej obsah by sa postúpením zmenil. Obsahom pohľadávky je povinnosť dlžníka niečo plniť, niečo konať, zdržať sa nejakého konania, opomenúť niečo alebo niečo trpieť a oprávnenie veriteľa splnenie povinnosti požadovať. Z dôvodu zmeny obsahu pohľadávky sú z postúpenia vylúčené len tie pohľadávky, ktoré sú tak späté s osobou pôvodného veriteľa, že ich plnenie (výkon) je buď vôbec nemožné alebo je ich plnenie nemožné bez zmeny ich obsahu. Predovšetkým tu ide o pohľadávky, pri ktorých je právny vzťah založený na vzájomnej dôvere pôvodného veriteľa a dlžníka alebo pri ktorých ide o právny vzťah vyplývajúci z povahy plnenia. Dlžníkovi, ktorý inak nemá nijaký vplyv na postúpenie pohľadávky, sa tak poskytuje zákonná ochrana pred zhoršením jeho situácie v záväzkovom právnom vzťahu. Peňažná pohľadávka voči dlžníkovi nie je spojená s osobou pôvodného veriteľa. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Na tomto závere nemôže meniť ani to, že ide o pohľadávku zo záväzkového právneho vzťahu medzi zdravotníckym zariadením a zdravotnou poisťovňou v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Konštatovanie odvolacieho súdu, že ide o špecifický uzavretý systém financovania zdravotného poistenia, z čoho vyplýva, že zdravotná poisťovňa je povinná uhrádzať náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť len zdravotníckemu zariadeniu, vyššie uvedený záver o nemennosti obsahu postúpenej peňažnej pohľadávky nemôže ovplyvniť. Naostatok, podľa dovolacieho súdu, konštatovanie odvolacieho súdu, že ide o uzavretý systém finančných vzťahov, sa nejaví celkom presným. Tok peňažných prostriedkov, získaných zdravotnou poisťovňou od poistencov a následne poskytnutých zdravotnou poisťovňou zdravotníckemu zariadeniu, nie je celkom uzavretý. Úhrada poskytnutá zdravotnou poisťovňou zdravotníckemu zariadeniu (v danej veci podnikateľke) zväčša opúšťa sféru zdravotného poistenia; je použitá na nákup nových liekov, zdravotníckych potrieb a pomôcok od ďalších zariadení v zdravotníctve, na prevádzku zdravotníckeho zariadenia a pod.
 
            Z ustanovení zákona o zdravotnom poistení nemožno vyvodiť, ako to robí odvolací súd, že zdravotná poisťovňa môže poskytnúť úhradu len zdravotníckemu zariadeniu. Pokiaľ v ustanoveniach uvedeného zákona sa uvádza, že zdravotná poisťovňa poskytuje úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zdravotníckemu zariadeniu, možno z uvedených ustanovení nanajvýš vyvodiť to, že zdravotná poisťovňa je povinná splniť povinnosť vyplývajúcu z obsahu záväzkového právneho vzťahu voči zdravotníckym zariadeniam, s ktorými uzatvorila zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (pri nevyhnutnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti v naliehavých prípadoch aj voči iným zdravotníckym zariadeniam). Zdravotná poisťovňa je v tomto vzťahu v postavení dlžníka a zdravotnícke zariadenia v postavení veriteľa, ktorému nič nebráni, aby svoju pohľadávku postúpil novému veriteľovi.
 
            Vzhľadom na uvedené, podľa dovolacieho súdu, nie je preto možné prisvedčiť záveru odvolacieho súdu, že postúpením pohľadávok inému než zdravotníckemu zariadeniu by sa zmenil obsah týchto pohľadávok.
 
            Za nenáležité považuje dovolací súd záver odvolacieho súdu, že postúpením pohľadávok vzniknutých v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti by sa ťažilo uplatnenie týchto pohľadávok "bez toho, aby tu bola ponechaná možnosť dlžníkovi - poisťovni ohľadne dohody, či určenia, že určité pohľadávky nie je možné postupovať". Dlžník sa môže dohodnúť o zákaze (ďalšieho) postúpenia pohľadávky tak s pôvodným veriteľom, ako aj novým veriteľom. Právom dlžníka nie jednostranne určovať, či a ktoré pohľadávky môže veriteľ postúpiť inému subjektu.
 
            Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa (postupníčka) sa dôvodne domáhala splnenia príslušenstva platne postúpenej pohľadávky; pravda ak nešlo o prípad podľa § 529 Občianskeho zákonníka (dlžníkovi sa ponechávajú všetky námietky, ktoré mal voči pohľadávke v čase jej postúpenia).
 
            Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, veta za bodkočiarkou a ods. 2, prvá veta O.s.p.).
 
            V novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému bola vec vrátená, znova o trovách pôvodného konania a tiež trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).



 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


  • Neposkytnutie informácii a podvod
  • Vykonávanie lekárskeho povolania a členstvo v lekárskej komore
  • Odmietnutie vydania opisu zo zdravotnej dokumentácie
  • Zodpovednosť za vynaloženú liečbu pacienta
  • Predĺženie nemocnice
  • Všetky články...
  •  


    Diskusia


    Vaše meno
    Vaša reakcia
    Secure code
    Opíšte prosím text obrázku


    -- žiadne príspevky --