Žiadosť o vydanie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti | Medicínske právo
              

Judikatúra


Žiadosť o vydanie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti


 | 7.9.2009 | komentárov: 0



R 78/2001
Výkon činnosti neštátneho zdravotného zariadenia v sebe zahŕňa nielen vykonávanie liečebných úkonov, ale aj rad iných činností bezprostredne súvisiacich alebo napomáhajúcich zabezpečovať tieto úkony.

Ak podľa názoru žalovaného poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení iného poskytovateľa je v rozpore so zákonom, je potrebné, aby svoju právnu úvahu vyjadril v rozhodnutí s poukazom na konkrétne ustanovenia zákona.
 
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. januára 2000, sp.zn. 5 Sž 130/99)
 
            Žalobca sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie Krajského úradu v K. z 3. decembra 1998 o zamietnutí žiadosti žalobcu o vydanie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore anestéziológia a resuscitácia.
 
            Žalobca tvrdil, že rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach, lebo vyžaduje od žalobcu preukázanie takých skutočností, ktorých splnenie zákon nevyžaduje - a to vydokladovanie nájomného vzťahu ku všetkým zdravotníckym zariadeniam, v ktorých by mohol svoju zdravotnícku starostlivosť poskytovať. Žalobca ďalej pri osobnom výsluchu, ako účastník konania, pred súdom tvrdil, že v priebehu administratívneho konania s ním príslušné orgány bezprostredne nerokovali a nebol ako účastník vypočutý, nemal možnosť sa vyjadriť k podkladom ich zamietajúceho rozhodnutia. Podľa žaloby je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné, odvolací správny orgán sa nevyporiadal s dôvodmi jeho odvolania a ani neuvádza, akými právnymi úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a na základe akých právnych predpisov rozhodol. Podľa žalobcu žalovaný nad rámec svojich právomocí preskúmal obsah zmluvy o nájme nebytových priestorov.
 
            Žalovaný žiadal v písomnom vyjadrení zamietnutie žaloby. Vyslovil nesúhlas s tvrdením žalobcu, že neodôvodnil, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a akými právnymi úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Podľa názoru žalovaného žalobca nesprávne označil, resp. neoznačil miesta výkonu zdravotníckej starostlivosti a na tento nedostatok bol v priebehu konania upozornený. Doklad o nájme priestorov, kde sa má zdravotnícka starostlivosť poskytovať, je jednou z podmienok k vydaniu povolenia a súčasne platné znenie zákona č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 277/1994 Z.z.") neumožňuje vydať povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez miesta výkonu tejto činnosti. Ústneho pojednávania sa zástupca žalovaného nezúčastnil.
 
            Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd príslušný podľa § 246 ods. 2 O.s.p., preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
 
            Z odôvodnenia:
 
            Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) [ďalej len "zákon č. 71/1967 Zb."] správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s občanmi a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy vždy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Podľa § 3 ods. 4 citovaného zákona rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán je povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
 
            Uvedenými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. sa žalovaný, ani prvostupňový správny orgán, neriadili. Napriek dĺžke konania žalobca ako účastník nebol vypočutý, správne orgány nekonali v súčinnosti s ním, z obsahu spisu nie je zrejmý ani jeden úkon, z ktorého by uvedená skutočnosť, včítane splnenia povinnosti správneho orgánu podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., vyplývala. Podľa § 33 ods. 11 zákona č. 277/1994 Z.z. sa pri vydávaní rozhodnutí o povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti postupuje podľa predpisov o správnom konaní. Podľa názoru súdu uvedené nedostatky konania sú tak závažné, že samé osebe mohli spôsobiť vydanie nezákonného rozhodnutia a súd podľa § 250i ods. 3 O.s.p. k nim musel prihliadnuť.
 
            Podľa názoru žalovaného žalobca v rozpore s ustanovením § 32 ods. 2 písm. c) zákona č. 277/1994 Z.z. nesprávne označil miesto výkonu činnosti neštátneho zdravotníckeho zariadenia na Krivej ulici č. 18 v K., keď tieto priestory boli prenajaté na kancelárske účely.
 
            Podľa § 32 ods. 2 písm. c) zákona č. 277/1994 Z.z. žiadosť o vydanie povolenia musí obsahovať miesto výkonu činnosti neštátneho zdravotného zariadenia a podľa § 32 ods. 3 písm. h) citovaného zákona je potrebné k žiadosti doložiť doklad o vlastníctve alebo nájme priestorov, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať.
 
            Doklad o nájme priestorov na Krivej ul. č. 18 žalobca predložil. Z obsahu zmluvy vyplýva, že boli prenechané nebytové priestory na kancelárske účely.
 
            Ako to vyplýva z rozhodnutia Krajského úradu v K. z 3. decembra 1998, žalobca hodlá poskytovať služby iným odborným lekárom vykonávajúcim prax v neštátnych zdravotníckych zariadeniach formou asistencie pri operačných alebo bolestivých ošetreniach pacientov, a to v priestoroch objednávajúceho lekára. Prvostupňový orgán tiež konštatuje z rozhodnutia okresného štátneho hygienika, ktorý žalobca predložil, že prenajaté priestory na Krivej ul. č. 8 budú slúžiť administratíve a uloženiu používaných nástrojov a prístrojov. Charakter zdravotníckej starostlivosti, ktorú by mal žalobca poskytovať - mobilná anesteziologická ambulancia - podľa správnych orgánov vyžaduje, aby predložil doklad o vlastníctve alebo nájme všetkých priestorov, v ktorých bude predmetnú zdravotnú starostlivosť poskytovať. Keďže takéto doklady ani po výzve nepredložil, jeho žiadosť prvostupňový orgán zamietol pre nepredloženie náležitostí žiadosti.
 
            Rozhodnutie odvolacieho orgánu vychádza z toho, že žalobca nesprávne označil miesto výkonu činnosti v priestoroch na Krivej ul. č. 18, ktoré boli prenajaté na kancelárske účely (o čom svedčí aj výška nájomného), a teda ani tu nevznikol nájomný vzťah k priestorom, v ktorých sa má zdravotná starostlivosť poskytovať. Nezdokladoval ani "objednávajúceho lekára" ani "priestory objednávajúceho lekára", neskonkretizoval, ani nezdokladoval vznik nájomného vzťahu k nim.
 
            Podľa názoru súdu žalovaný bez toho, aby hodnotil predložené dôkazy vo vzájomných súvislostiach a každý jednotlivo (z rozhodnutí vyplýva len hodnotenie nájomnej zmluvy), nemohol dospieť k záveru, že žalobca nezdokladoval svoju žiadosť o povolenie neštátneho zdravotného zariadenia.
 
            Žalovaný, podľa názoru súdu, prehliadol skutočnosť, že rozhodnutím prvostupňového orgánu o zamietnutí žiadosti, bolo fakticky rozhodnuté vo veci samej, hoci len z dôvodu "nepredloženia dokladov". Prvostupňový orgán sa nevyporiadal s hodnotením predloženej nájomnej zmluvy z hľadiska splnenia podmienky vyžadovanej v § 32 ods. 2 písm. c) a ods. 3 písm. h) zákona č. 277/1994 Z.z. Z tohto hľadiska ju nezhodnotil ani odvolací orgán, najmä neuviedol, akými úvahami sa riadil a z akých skutkových zistení vychádzal (keďže žalobca vypočutý nebol), že nejde o priestory, v ktorých má byť zdravotná starostlivosť poskytovaná, resp. že sa v nich nebude vykonávať činnosť neštátneho zdravotného zariadenia. Je nepochybné, že výkon činnosti neštátneho zdravotného zariadenia v sebe zahŕňa nielen vykonávanie liečebných úkonov, ale aj rad iných činností bezprostredne súvisiacich alebo napomáhajúcich tieto úkony. Žalovaný však nevymedzil obsah pojmu "miesto poskytovania zdravotnej starostlivosti" ani obsah pojmu "miesto výkonu činnosti neštátneho zdravotného zariadenia", ale bez ďalšieho konštatoval nesprávne označenie tohto miesta v žiadosti žalobcu.
 
            Podľa názoru súdu, ak žalovaný dospel k názoru, že poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v zdravotníckom zariadení iného poskytovateľa (objednávajúceho zariadenia alebo lekára) je v rozpore so zákonom (ako o tom svedčí jeho vyjadrenie o pripravovanej legislatívnej úprave), bolo potrebné, aby svoju právnu úvahu vyjadril v rozhodnutí s poukazom na konkrétne ustanovenia zákona.
 
            Vzhľadom na vyššie uvedené súd podľa § 250j ods. 2 O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného pre nedostatočné zistenie stavu veci a nedostatok dôvodov rozhodnutia, ktorého dôsledkom je jeho nepreskúmateľnosť.



 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


  • Neposkytnutie informácii a podvod
  • Vykonávanie lekárskeho povolania a členstvo v lekárskej komore
  • Odmietnutie vydania opisu zo zdravotnej dokumentácie
  • Zodpovednosť za vynaloženú liečbu pacienta
  • Predĺženie nemocnice
  • Všetky články...
  •  


    Diskusia


    Vaše meno
    Vaša reakcia
    Secure code
    Opíšte prosím text obrázku


    -- žiadne príspevky --