Porušenie očkovacej povinnosti | Medicínske právo
              

Judikatúra


Porušenie očkovacej povinnosti


 | 23.7.2014 | komentárov: 3

„Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z rozsudku vo veci Solmakhin proti Ukrajine možno vyvodiť v súvislosti s povinným očkovaním maloletých detí záver, že právo na rešpektovanie súkromného života (článok 8 ods. 1 Dohovoru ) nemožno považovať za absolútne. Fyzická integrita človeka je obsiahnutá v koncepte ,,súkromného života“, pričom povinný lekársky zásah, ak je čo i len minimálnej dôležitosti, činí zásah do tohto práva. Povinné očkovanie potom ako nedobrovoľná lekárska starostlivosť rovnako činí zásah do práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré zahŕňa osobnú, fyzickú a mentálnu integritu garantovanú článkom 8 ods. 1 Dohovoru. Takýto zásah preto neznamená automaticky porušenie práva, ak je vykonaný v súlade so zákonom, ak sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia a je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti (článok 8 ods. 2 Dohovoru ).“



Najvyšší súd 
Slovenskej republiky

2 Szd/1/2013



R O Z S U D O K
V M E N E  S L O V E N S K E J  R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobkyne : Ž. Š., nar. X., bytom v T., K., zastúpenej spoločnosťou Právne centrum, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žilinská 8, proti žalovanému Úrad verejného zdravotníctva, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 52, P.O.Box 45, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OLP/4239/2011 zo dňa 27. júna 2011 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/24/2011-68 zo dňa 11. februára 2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/24/2011-49 zo dňa 27. marca 2012, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S 24/2011-49 zo dňa 27. marca 2012 v spojení s opravným uznesením krajského súdu v Trnave č. k. 20S/24/2011-68 zo dňa 11. februára 2013, p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 161,75 eur v lehote 15 dní a to na účet jej právneho zástupcu Právne centrum, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žilinská 8, zast. konateľkou - advokátkou JUDr. Katarínou Bystrickou, na č. účtu.: X., vedený v T.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom Trnava č. 2011/00752/OE–Kod, Rap (3) zo dňa 28. marca 2011 podľa § 250 j ods. 2 písm. d/ OSP, ktorým rozhodnutím Ž. Š. a I.. J. Š. boli uznaní vinnými zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. k/ zákona č. 355/2007 Z. z. i podľa vyhlášky č. 585/2008 Z. z. v znení vyhlášky č. 273/2010 Z. z., keď nezabezpečili plnenie povinnosti a odmietli podrobiť povinnému očkovaniu svoju dcéru L. Š., nar. X. proti tuberkulóze a proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, hemofilovým invazívnym nákazám a pneumokokovým invazívnym ochoreniam, čím spáchali priestupok, za čo im bola uložená správnym orgánom podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v spojení s § 56 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. pokuta vo výške 331 eur.

Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil so žalovaným v časti, podľa ktorej žalobkyňa ako rodič maloletej tým, že nezabezpečila plnenie povinností uložených podľa § 51 ods. 1 písm. d/ a ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. v spojení s § 5 ods. 3 a § 6 ods. 1, 2 vyhlášky č. 585/2008 Z. z. a odmietla dať zaočkovať maloletú dcéru L., dopustila sa ako zákonný zástupca dieťaťa podľa § 56 ods. 1 písm. k/ zákona č. 355/2007 Z. z. priestupku, za ktorý možno uložiť pokutu a v tejto časti považuje krajský súd rozhodnutie správneho orgánu za správne. Krajský súd taktiež poukázal na to, že správne orgány dostatočne odôvodnili všetky námietky, ktoré vzniesla žalobkyňa proti rozhodnutiam správnych orgánov a stotožnil sa i s tvrdením žalovaného, podľa ktorého ani zákonní zástupcovia maloletej L., nemôžu s poukazom na svoje presvedčenie porušovať právne povinnosti, ktoré im zákon ukladá práve v súvislosti s tým, že by zbavili svoje dieťa práva na ochranu jeho zdravia.

Krajský súd sa však nestotožnil s odôvodnením správneho rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt vo výške 331 eur, ktorú zákon uvádza ako pokuta v súhrnnej výške. Správny orgán totiž výšku pokuty odôvodnil iba konštatovaním, že vzal do úvahy všetky rozhodné skutočnosti, ako aj možné zdravotné následky a zohľadnil ohrozenie zdravia dieťaťa, ako aj mieru rizika ohrozenia verejného zdravia prenosnými ochoreniami, proti ktorým účastníci konania odmietli očkovanie. Predmetné odôvodnenie vo vzťahu k výške uloženej pokuty ani Úrad verejného zdravotníctva SR ako odvolací orgán podrobnejšie a najmä konkrétnejšie neodôvodnil. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku a konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu i v časti odôvodnenia pokuty čo do jej výšky je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože iba odkaz na všeobecné závery nie je postačujúci k tomu, aby bolo možné takéto rozhodnutie správneho orgánu považovať za správne. Odôvodnenie i v tejto časti musí byť určité, musí z neho vyplývať, z akého dôvodu správny orgán uložil pokutu v súhrnnej výške a akými úvahami sa pri určení maximálnej výšky vzhľadom na konkrétne okolnosti riadil. V závere krajský súd v súvislosti s výškou pokuty poukázal i na novelizované znenie § 6 zákona č. 585/2008 Z. z., ktorým bola vypustená povinnosť očkovať novorodencov proti tuberkulóze.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalovaný Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní zmenil rozsudok Krajského súdu v Trnave tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne a žalobcovi neprizná náhradu trov konania. Čo sa týka argumentácie krajského súdu, že sa nemôže stotožniť s odôvodnením rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt vo výške 331 eur, ktorú zákon uvádza ako pokutu v súhrnnej výške, tak v tejto súvislosti žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením krajského súdu, že by v tejto časti rozhodnutie správneho orgánu bolo nepreskúmateľné a žalovaný poukázal na to, že účastníci konania odmietli spolu 3 dávky povinného očkovania, ktoré malo byť vykonané v priebehu jedného roku. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na príslušnú právnu úpravu a uviedol, že očkujú sa všetci zdraví novorodenci medzi 4. dňom až do konca 6. týždňa života s minimálnou hmotnosťou 2200 gramov pri dobrom klinickom stave a bez ďalšej rizikovosti. Z toho vyplýva, že maloletá mala byť očkovaná medzi 29. júnom 2010 a 6. augustom 2010. Ak dieťa nebolo očkované proti tuberkulóze do konca 6. týždňa života, očkuje sa po ukončení príslušných očkovaní, ktoré sa mali vykonať v 1. roku života; určené lehoty pre toto očkovanie u maloletej k dátumu uloženia pokuty uplynuli márne. Povinnosť zabezpečiť očkovanie maloletej vakcínou proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám a pneumokokovým invazívnym ochoreniam vyplýva z § 51 ods. 1 písm. d/ v spojení s ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. v spojení s § 5 ods. 3 a prílohou č.2, časť A, bod 2 písm. a/ vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z. z. v znení vyhlášky MZ SR č. 273/2010 Z. z. Očkovanie proti uvedeným ochoreniam je potrebné vykonať tromi dávkami a v 3., 5. a v 11. mesiaci života. Z toho vyplýva, že maloletá mala byť očkovaná 1. dávkou od 26. augusta 2010 do 26. septembra 2010, 2. dávkou od 26. októbra 2010 do 26. novembra 2010 a tieto určené lehoty pre tieto očkovania u maloletej k dátumu uloženia pokuty uplynuli márne, pričom za všetky uvedené očkovania bola uložená pokuta v súhrnnej výške 331 eur a to práve pre márne uplynutie lehôt pre uvedené povinné očkovania.

Pokiaľ krajský súd v závere svojho rozsudku poukázal na novelizované znenie § 6 vyhlášky č. 585/2008 Z. z., ktorým mala byť vypustená povinnosť očkovať novorodencov proti tuberkulóze, tak žalovaný považuje tento názor krajského súdu za rozporný s vtedy platnou vyhláškou. Žalovaný uviedol, že vyhláška MZ SR č. 585/2008 Z. z. nadobudla účinnosť od 1. januára 2009 a bola zmenená vyhláškou MZ SR č. 273/2010 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť od 1. júla 2010. Očkovanie novorodencov proti tuberkulóze v čase vydania rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Trnava bolo povinné a ustanovené v uvedenej vyhláške. Povinné očkovanie novorodencov proti tuberkulóze bolo zrušené až vyhláškou č. 544/2011 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2012. V čase nadobudnutia účinnosti vyhlášky MZ SR č. 544/2011 Z. z., ktorá zrušila povinné očkovanie proti tuberkulóze, bolo rozhodnutie žalovaného ako aj Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trnave niekoľko mesiacov právoplatné a preto uvedenú zmenu vyhlášky nemohol úrad vo svojom rozhodnutí zohľadniť.

Žalobkyňa sa písomne ku odvolaniu žalovaného vyjadrila a žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave ako súladný so zákonom potvrdil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 161,75 eur. Rozhodnutie krajského súdu považuje za správne, pretože žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil v dôvodoch svojho rozhodnutia akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, neodôvodnil výšku uloženej pokuty, odkázal len na všeobecné závery, jeho rozhodnutie v časti odôvodnenia uloženej pokuty je neurčité a vôbec nezdôvodnil stanovenie maximálnej výšky pokuty s ohľadom na skutkovú situáciu a pomery účastníkov. Žalovaný podľa názoru žalobkyne nepochopil názor súdu, ktorý poukázal na zmenu legislatívy a chcel uviesť túto skutočnosť len na margo výšky pokuty, ktorá bola uložená v maximálnej výške, pričom žalovaný mohol zobrať do úvahy aj následnú zmenu legislatívy, o ktorej v čase rozhodovania vedel a na základe ktorej i konanie žalobkyne v časti porušenia povinnosti očkovania voči tuberkulóze nebolo správnym deliktom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený 16. apríla 2014 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú práva, alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V danom prípade Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trnave zákonným zástupcom maloletej za porušenie zákonných povinností uložil pokutu v zmysle § 56 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. v súhrnnej výške 331 eur.

§ 56
Priestupky
(1) Priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, kto
a) sa bez preukázania závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadoch nepodrobí očkovaniu, vyplývajúcemu z príslušných právnych predpisov, alebo nariadenému očkovaniu,
b) nevykoná nariadenú dezinfekciu a reguláciu živočíšnych škodcov,
c) sa nepodrobí nariadenej izolácii alebo nestrpí nariadený zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad alebo sa nepodrobí nariadeným karanténnym opatreniam,
d) nevykoná nariadené opatrenia na zabránenie šíreniu ochorení prenosných zo zvierat na ľudí,
e) sa nepodrobí nariadenému zákazu alebo obmedzeniu výkonu povolania z dôvodu ochorenia na prenosné ochorenie alebo podozrenia na prenosné ochorenie,
f) nesplní nariadené opatrenie pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. a/ až d/, f/ až i/ a n/,
g) nespolupracuje s úradom verejného zdravotníctva alebo regionálnym úradom verejného zdravotníctva pri plnení nariadených opatrení na predchádzanie ochoreniam,
h) poruší oznamovaciu povinnosť alebo povinnosť poskytnúť informácie podľa § 51 ods. 1 písm. c/,
i) sa nepodrobí v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam alebo diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok alebo iných prípravkov, liečeniu prenosných ochorení, izolácii alebo karanténnym opatreniam,
j) neinformuje o svojom akútnom prenosnom ochorení alebo o svojom bacilonosičstve pri prijatí do zariadenia, v ktorom sa vykonávajú epidemiologicky závažné činnosti, do zariadenia sociálnych služieb alebo do zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
k) nezabezpečí ako zástupca dieťaťa plnenie niektorej z povinností podľa § 51 ods. 1 a 2,
l) vykonáva činnosť, na ktorú je potrebné podľa ustanovení tohto zákona osvedčenie o odbornej spôsobilosti, bez takéhoto osvedčenia.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 1659 eur a v blokovom konaní do 99 eur. Za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výške 331 eur.

(3) Priestupky podľa tohto zákona prejednávajú v rozsahu svojej pôsobnosti úrad verejného zdravotníctva, regionálny úrad verejného zdravotníctva a orgány verejného zdravotníctva uvedené v § 3 ods. 1 písm. d/ až g/. Na priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis. 67)
67) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí vydaných na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Výška pokuty je výsledkom správneho uváženia zo strany správneho orgánu a súd iba skúma, či toto uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 245 ods. 2 O.s.p.), či je v súlade s pravidlami logického myslenia, a či podklady pre taký úsudok boli zistené úplne a riadnymi procesnými postupmi.

Výšku pokuty správny orgán I. stupňa odôvodnil vo svojom rozhodnutí skutočne iba konštatovaním, že vzal do úvahy všetky rozhodné skutočnosti, ako aj možné zdravotné následky a zohľadnil ohrozenie zdravia dieťaťa, ako aj mieru rizika ohrozenia verejného zdravia prenosnými ochoreniami, proti ktorým účastníci konania odmietli očkovanie, pričom Úrad ako odvolací orgán takto určenú výšku pokuty bližšie neodôvodnil.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že obe napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú v časti týkajúcej sa uloženej pokuty nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Inštitút správneho uváženia, vyžaduje – s ohľadom na jeho samotnú preskúmateľnosť v správnom súdnictve, ale aj s ohľadom na jeho zrozumiteľnosť účastníkom konania – odôvodnenie výšky pokuty z hľadiska všetkých zákonných kritérií. V rozhodnutí preto nestačí ani vymenovať zákonné kritériá, ktoré sú relevantné pri rozhodovaní o určení výšky pokuty, ale treba uviesť, v čom správny orgán vidí ich naplnenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje právny názor Krajského súdu v Trnave zatiaľ z právneho hľadiska za súladný s vnútroštátnou právnou úpravou a to totiž v časti pokiaľ sa stotožnil so žalovaným v tom, že žalobkyňa ako rodič maloletej tým, že nezabezpečila plnenie povinností uložených podľa § 51 ods. 1 písm. d/ a ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. v spojení s § 5 ods. 3 a § 6 ods. 1, 2 vyhlášky č. 585/2008 Z. z. a odmietla dať zaočkovať mal. L., dopustila sa ako zákonný zástupca dieťaťa podľa § 56 ods. 1 písm. k/ zákona č. 355/2007 Z. z. priestupku, za ktorý možno uložiť pokutu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky si pre úplnosť veci dovoľuje vzhľadom na vyššie uvedenú konštatáciu krajského súdu upriamiť ďalšiu rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, vzhľadom na protichodné argumentácie procesných strán, i na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zo dňa 15. marca 2012 vo veci Sergej Dmitrijevič Solomakhin proti Ukrajine (Sťažnosť č. 24429/03), v ktorej veci sa ESĽP zaoberal i obdobnými problematickými otázkami, ktoré sú predmetom i tohto konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky si v súvislosti s vyššie uvedeným rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vo veci Solomakhin proti Ukrajine dovolí poznamenať, že v súčasnosti časť odbornej obce ako aj médiá viackrát reagovali v spojitosti s viacerými prípadmi týkajúcimi sa Slovenskej republiky vo veciach núteného očkovania maloletých detí nie príliš objektívnymi tvrdeniami, že Solomakhinova rodina obdržala spravodlivé zadosťučinenie 2400 eur vraj za nútené očkovanie a že na takéto odškodnenie za nútené očkovanie by tak mohol mať nárok každý aj na území Slovenskej republiky, kto by sa na súd obrátil z dôvodu, že k očkovaniu bol nútený zákonmi alebo úradmi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky i pre ďalšiu rozhodovaciu činnosť správnych orgánov v Slovenskej republike v súvislosti s povinným očkovaním maloletých detí vzhľadom na uvedené považuje za potrebné poukázať na okolnosti prípadu vo veci Solomakhin, ktoré vyplývajú z vyššie uvedeného rozsudku ESĽP:
V odseku 28. spomínaného rozsudku ESĽP sa uvádza, že „Odvolávajúc sa na článok 2 Dohovoru, sťažovateľ sa sťažoval na ujmu na zdraví, ktorú mal utrpieť v dôsledku údajnej nevhodnej lekárskej starostlivosti. Konkrétne sa sťažoval, že výsledkom očkovania zo dňa 28. novembra 1998 boli viaceré chronické ochorenia. (...) Článok 8 Dohovoru, ktorý je relevantným právnym predpisom a ktorý znie nasledovne:
“1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného (...) života (...)
  2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.“

ESĽP v rozsudku uvádza, že „povinný lekársky zásah, ak je čo i len minimálnej dôležitosti, činí zásah do tohto práva [právo na rešpektovanie súkromného života garantované článok 8 Dohovoru] (...). Povinné očkovanie – ako nedobrovoľná lekárska starostlivosť – rovnako činí zásah do práva na rešpektovanie súkromného života.“ Z rozsudku ESĽP je teda jednoducho čitateľné, že obe procesné strany sa zhodujú, že k zásahu do tohto práva došlo.

Vzhľadom na uvedený podstatný obsah rozsudku ESĽP podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nesmierne dôležité zdôrazniť, že právo na rešpektovanie súkromného života (článok 8 ods. 1 Dohovoru) nemožno považovať za právo absolútne a preto zásah do tohto práva automaticky neznamená aj porušenie tohto práva. ESĽP štandardne skúma nasledujúce tri kritériá pri posudzovaní, či je zásah porušením práva: 1) či bol zásah vykonaný v súlade so zákonom, 2) či sledoval legitímny cieľ a 3) či bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.

Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z rozsudku vo veci Solmakhin proti Ukrajine možno vyvodiť v súvislosti s povinným očkovaním maloletých detí záver, že právo na rešpektovanie súkromného života (článok 8 ods. 1 Dohovoru ) nemožno považovať za absolútne. Fyzická integrita človeka je obsiahnutá v koncepte ,,súkromného života“, pričom povinný lekársky zásah, ak je čo i len minimálnej dôležitosti, činí zásah do tohto práva. Povinné očkovanie potom ako nedobrovoľná lekárska starostlivosť rovnako činí zásah do práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré zahŕňa osobnú, fyzickú a mentálnu integritu garantovanú článkom 8 ods. 1 Dohovoru. Takýto zásah preto neznamená automaticky porušenie práva, ak je vykonaný v súlade so zákonom, ak sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia a je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti (článok 8 ods. 2 Dohovoru ).

V odseku 35 rozsudku ESĽP explicitne konštatuje, že „tento zásah [vo veci Solomakhin] bol jasne v súlade so zákonom a sledoval legitímny cieľ ochrany zdravia“, pričom v nasledujúcich odsekoch rozsudku Súd dospel k záveru, po posúdení relevantných okolností a faktov, že tento zásah bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.

Predtým ako Štrasburský súd dospel ku všeobecnejšiemu záveru, sudcovia starostlivo posudzovali, či „lekársky zásah nebude sťažovateľovi na ujmu do takej miery, že by narušil rovnováhu záujmov medzi sťažovateľovou osobnou integritou a verejným záujmom ochrany zdravia obyvateľstva (...).“

Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom prípade, vzhľadom na obsah a na právne závery vyplývajúce z rozsudku ESĽP vo veci Solomakhin proti Ukrajine, zdôrazňuje že postupom ukrajinských súdov došlo vo vzťahu k sťažovateľovi Solomakhinovi iba k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý hovorí o práve na spravodlivé súdne konanie a nie aj k porušeniu článku 8 Dohovoru, ktorý hovorí o práve na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Teda suma 2400 eur bola priznaná rodine sťažovateľa za prieťahy v súdnych konaniach, ku ktorým došlo postupom ukrajinských súdov, teda za porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru. Spravodlivé zadosťučinenie, o ktoré sťažovateľ žiadal za údajné porušenie článku 8 Dohovoru, Súd, pochopiteľne, odmietol priznať, keďže dospel k záveru, že k žiadnemu porušeniu článku 8 Dohovoru nedošlo.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti za daného skutkového a právneho stavu veci sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že žalobkyňa tým, že odmietla dať zaočkovať mal. L., dopustila sa ako zákonný zástupca dieťaťa podľa § 56 ods. 1 písm. k/ zákona č. 355/2007 Z. z. priestupku, za ktorý správny orgán oprávnene uložil sankciu.

Keďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby žalobcov o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, nerozhodol svojvoľne, a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku považujúc za správny nielen jeho výrok ale čiastočne aj jeho odôvodnenie, ktoré je v časti týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu vo veci uloženia pokuty logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tejto časti rozhodnutia žiadny rozpor s Občianskym súdnym poriadkom, ani správnym poriadkom a preto rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu v uplatnenej výške 161,75 eur, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby poskytnutej advokátom žalobkyni podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., vyjadrenie k odvolaniu žalovaného vo výške 127,16 eur + režijný paušál 7,63 eur +20% DPH.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 16. apríla 2014

JUDr. Jozef Milučký, v. r.
predseda senátu


Rozhodnutie nájdete TU




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


  • Posudzovanie zdravotného stavu zamestnanca
  • Nahliadanie do zdravotnej dokumentácie
  • Poskytovanie informácií o zdravotnom stave dieťaťa rodičovi
  • Lekársky posudok a ukončenie pracovného pomeru
  • Znalecký posudok a ochrana osobnosti
  • Všetky články...
  •  


    Diskusia


    Vaše meno
    Vaša reakcia
    Secure code
    Opíšte prosím text obrázku


    JswCGIXUxPy

    (19.5.2015)
    Thanks, Christin. I think you and I are on the same page!Good suggestion about inlucding single by choice. I never thought of that.Yes, we\'re having a blast with the book! The American media is going wild. I hope it opens a few minds.Thanks for weighing in!Steve

    O1Y9RhblL4sn

    (7.5.2015)
    cely..u r very brave to put up the picture most of the girl will not post it or even dare to show it to oherts..bravo but to tell u the truth..my picture oso suck..look like a criminal .if u dun believe..i try to scan and mail to u..for reference anyway good bye malaysia, welcome singapore.. http://nvxnzv.com [url=http://koscqnmck.com]koscqnmck[/url] [link=http://etwbcmd.com]etwbcmd[/link]

    AIYYJ2VT

    (5.5.2015)
    Enjoyed All the various dinissscous by category in Sex of SRP. I was delighted with allthe options. Taking the guilt out of peoples\' mind and life is where mental healthbegins.In the first section of SRP I would like to have seen Single (by choice) as a categorySo many people would probably like to be single by choice but the world as we know it is arranged for pairs. Yet there are many people who are single eitherhaving never married\' and choosing not to everremarry. Some people would simply like to remain single. A design, a comment, for their life would be good. It existis, it happens. Single people have a lot to contribute no, I am not single, but have friends who are and they feel like theyshould be. Many people marry to fit in and the pressure is on to marry. I would like to have the pressure off. My uncle was a professor and said to me when I was 16 You know, you don\'t have to marry . He never did and had a good life. He relied on his many freinds and his neices and nepehws and then retreated into hisworld of academics. I have two daughters and am trying/ have tried to raise them to be independent, to rely on themselves, and to find joy equally in work as wellas family life.Frankly, although SPR is controversial\' everything seems naturaland full of common sense so far. The fact that so many people must behave in a clandestine way probably adds to their fun. I agree wholeheartedly thatthe church needs to control lives .no control, no flock.. Frankly it is their Achillestendon as the Catholics well know. Ireland, for one, is a model. They have had a fine educational system for decades and are leaving the church in the thousands. I made up my mind when I was about erm five that organized religion was seriously dull but for the music and mentallyand emotionally tuned out. The church should be a refuge not some place filledwith one more adult who doles out rules that noone can possibly obey. Peoplewant love and guidance and to be able to ask questions, I believe. I for one donot someone telling me how to live.As for the treatment of women, indeed it is too true and too sad. The church should be leading the way in equality. Now that women canwrite checks and support institutions, they have a growing chance to influence the world in many areas including the church. Now that technology demands more workers, women have a better chance at independence thorugh employment. A movie/book by Sinclair Lewis that addresses the subject of SPR very well, is Elmer Gantry. The book is much better as it shows the nuances that the moviecan\'t. I loved the book and was riveted by it even 50 years after first seeing themovie as a kid. Not for nothing that Sinclair Lewis won the Nobel Prize for LIterature.Keep up the great work at GoveSiebold. The world could use more critical thinking .we\'d all be a lot happier. I am going to go ahead with the next chaptersand am wondering what role television will play. How the Rich Think and 177 Mentally Tough Secrets of the World Class have been mind/life changing. I welcome any atttempt at exposing the middle classes all of us to new ways of seeing the world expresed in common sense language. I like Michael Lewis forthat reason, too. He brings a readable and understandable style to complex problems as well. We have a choice via internet and mass communications to get a greatoverview of how the world works now and I leap at any chance. I choose what Iread verrry carefully books are one of the top five people I spend my time with Thanks GoveSiebold for sticking your neck out ! My guess is you\'re having a lot of fun with this book. London, England