Prevzatie osoby do ústavu zdravotníckej starostlivosti bez jej súhlasu 2. časť | Medicínske právo
              

Judikatúra


Prevzatie osoby do ústavu zdravotníckej starostlivosti bez jej súhlasu 2. časť


 | 8.7.2014 | komentárov: 0



II.
 

Ústavný súd si vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. 24 Pu 8/2011, z ktorého zistil, že Psychiatrická nemocnica V. Z. 5. apríla 2011 oznámila okresnému súdu, že sťažovateľka bola 4. apríla 2011 umiestnená v ústave bez svojho súhlasu. Uznesením sp. zn. 24 Pu 8/2011 zo 6. apríla 2011 rozhodol okresný súd o tom, že k prevzatiu sťažovateľky do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov. Okresný súd v tomto uznesení okrem iného uviedol: „Primárka oddelenia, MUDr. A. I. vo svojej výpovedi uviedla, že pacientka bola privezená matkou na základe doporučenia ambulantného psychiatra MUDr. M. z T., ktorá ju odoslala ako akútnu psychózu, dňa 4. 4. 2011. U menovanej bolo v popredí paranoidné myslenie, verbálna agresivita, masívna tenzia, s liečbou pacientka nesúhlasila, popisovala nezhody doma. Ambulantné psychologické vyšetrenie potvrdilo psychotickú poruchu. Pacientka bola pri prijatí rozrušená, hlučná, agresívna voči matke, hospitalizáciu odmietala, matka ju doviezla pod zámienkou vykonania psychologických testov. Jedná sa o pacientku, ktorá podľa dostupných informácií nebola na psychiatrii hospitalizovaná, rok pozadu navštevovala podľa udania rodinných príslušníkov psychiatra alebo psychológa pre svoje problémy vo vzťahoch, resp. po rozpade vzťahu. Hospitalizácia pacientky je napriek jej nesúhlasu nevyhnutná pre jej agresívne správanie a paranoiditu, v prípade jej prepustenia hrozí zhoršenie jej zdravotného stavu, resp. ohrozovanie jej maloletého dieťaťa v dôsledku jej duševného ochorenia. Ak sa psychologickým vyšetrením preukáže, že sa nejedná o endogénnu psychózu, ale len o psychotickú dekompenzáciu osobnosti, môže byť podľa jej stavu hospitalizácia skrátená. Pacientka je t. č. na akútnom oddelení, pasívne sa liečbe podrobuje. Pacientka je schopná pochopiť obsah a význam súdnych rozhodnutí, ich doručovanie pacientke preto odporučuje. Dĺžka liečby bude závisieť od aktuálneho stavu pacientky.

Pacientka E. F., nar... vo svojej výpovedi uviedla, že bola privezená svojou matkou, ktorá je povedala, že pôjde len na testy, bolo to v pondelok. Zobrala ju do T. k psychiatričke MUDr. M., ktorá ju poslala na psychotesty a následne ju chcela liečiť ambulantne. Z testov vyplývala nejaká nervozita, napätie a v dôsledku toho ju mali poslať na testy do N. Jej rodičia si myslia, že priateľ, ktorého má neexistuje. Ona nebola nikdy psychiatricky liečená, po rozpade manželstva navštívila psychiatra za účelom poradenstva. Ona s hospitalizáciou nesúhlasí nakoľko sa cíti byť zdravá a bola oklamaná. Bolo jej povedané, že po psychotestoch pôjde domov. Ona nikomu neublížila ani nič.

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky uvedené v § 6 ods. 8 písm. d) Zák. č. 576/2004 Z. z. (Informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.), za ktorých môže byť pacient do ústavu zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu prevzatý, a preto postupoval v zmysle § 191b ods. 3, 4 O. s. p. a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.“
 
Proti uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením č. k. 6 Cop 28/2011-54 z 21. júla 2011 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V relevantnej časti odôvodnenia tohto uznesenia krajský súd uviedol: „Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 6. 4. 2011, ktorým vyslovil, že k prevzatiu E. F. po ústavu došlo zo zákonných dôvodov je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Uvedené rozhodnutie je však naviac založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení uviedol obsah výpovedí primárky psychiatrického oddelenia MUDr. A. I. a E. F., avšak v závere uznesenia iba jednou vetou uviedol, že mal za to, že boli splnené podmienky uvedené v § 6 ods. 8 písm. d/ zák. č. 576/2004 Z. z. za ktorým môže byť pacient bez jeho súhlasu prevzatý do ústavu a preto postupoval podľa § 191b ods. 3, 4 OSP. Neuviedol však o aké podmienky v zmysle ním uvedeného zákonného ustanovenia (nie správneho) ide, na základe čoho ich považoval za splnené. Rozhodnutie prvostupňového súdu je formalistické. I keď v danej veci súd rozhoduje v prvom rade na základe vyjadrenia lekára a ide o konanie, v ktorom je potrebné rozhodovať veľmi promtne, napriek tomu súd je povinný náležité zistiť skutkový stav, teda okolnosti týkajúce sa posúdenia psychického stavu osoby, o ktorej prevzatie do ústavu ide. Súdu nič nebránilo kontaktovať matku E. F. a vypočuť ju, keď práve ona doviedla menovanú na psychiatriu za účelom hospitalizácie. Keďže prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav, jeho rozhodnutie o vyslovení prípustnosti prevzatia E. F. do ústavnej zdravotníckej starostlivosti bolo predčasné. Odvolací súd poukazuje i na to, že súd prvého stupňa zaznamenal vyjadrenia primárky a E. F. do zápisnice ručným písmom. Mnohé slová sú v zápisnici ťažko čitateľné, nejasné či už z dôvodu nečitateľnosti písma, alebo z dôvodu, že je použitých veľa skratiek. Bolo povinnosťou súdu prvého stupňa Zápisnice o výsluchu prepísať elektronickými prostriedkami.

Vzhľadom k uvedeným dôvodom odvolací súd napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa vyslovil, že k prevzatiu E. F. do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f, h/ OSP).

V ďalšom konaní súd prvého stupňa vykoná dokazovanie opätovným výsluchom prijímajúcej lekárky MUDr. I., umiestnenej E. F., vypočuje tiež matku menovanej, prípadne iné osoby. Následne vo veci opätovne rozhodne o tom, či dňa 4. 4. 2011 došlo k prevzatiu E. F. zo zákonných dôvodov. Svoje rozhodnutie zdôvodní kvalifikovaným spôsobom v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP, vyhodnotí výpovede jednotlivo, i vo vzájomných súvislostiach, uvedie k akému skutkového stavu dospel, ako ho právne posúdil, akými úvahami sa riadil, tak aby rozhodnutie obsahovalo dostatok dôvodov pre jeho preskúmanie.“
 
O veci opätovne rozhodol okresný súd uznesením č. k. 24 Pu 8/2011-122 zo 17. mája 2012 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) tak, že vyslovil, že ku prevzatiu sťažovateľky do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov. V relevantnej časti uznesenia okresného súdu sa uvádza: «Primárka oddelenia, MUDr. A. I. na pojednávaní uviedla, že čo sa týka okolností ohľadne prijatia E. F. do zdravotníckeho zariadenia, v ten deň kedy bola prijatá, t. j. 04. 04. 2011 jej ráno telefonoval MUDr. P. z T. Osobne sa sním nepozná, ale už v minulosti pokiaľ mal na svojom oddelení pacienta, ktorý mal psychiatrické problémy, zavolal či ho prijmú. V ten deň volal, či prijmú pacientku s akútnou psychotickou poruchou. Ona sa spýtala odkiaľ pacientka je, povedal, že z T., čo je ich rajón. Keď príde pacient s podozrením na akútnu psychotickú poruchu, musí pacienta prijať, ak túto poruchu nemôže vylúčiť. Pani E. F. bola pri prijatí verbálne agresívna, útočná voči matke. Nedalo sa vylúčiť či sa jedná o agresívnosť alebo situačné chovanie. Keby mohla akútnu psychosomatickú poruchu vylúčiť hneď, tak by im povedala, že pacientku nemôže prijať. Na otázky súdu MUDr. I. uviedla, že podozrenie na akútnu psychotickú poruchu je možné zistiť z reči, zo správania, z toho čo pacient sám udáva. Pre potvrdenie alebo vyvrátenie poruchy je pacient vyšetrený na psychiatrickom oddelení, pričom pri tejto diagnóze je podstatné psychologické vyšetrenie, ktoré sa v nemocnici vykonáva na žiadanku do piatich dní. Keďže pri prijatí pani E. prišlo ku škandalóznym okolnostiam, bolo toto vyšetrenie urobené hneď na druhý deň. Keďže sa to psychologické vyšetrenie urýchlilo, kde aktuálne nebola prítomná akútna psychotická porucha, povedala pani E., že ju na druhý deň prepustia, ale že keď chce, môže ísť na otvorené oddelenie, čo ona odmietla. Odoslať pacienta proti jeho vôli je možné aj z ambulancie ambulantného lekára keď je agresívny, ohrozuje seba i okolie, v takom prípade je volaná aj polícia. Toto nebol prípad pani E. V prípade, žeby pani E. nebola hospitalizovaná, mohlo by prísť k rozvoju akútnej psychickej poruchy, k progresu. Mohla by sa agresivita, ktorá sa voči matke prejavovala, rozvinúť aj na ďalšie osoby. Ona keďže už mala aj od MUDr. N. M. uvedenú diagnózu, nemohla pacientku neprijať. MUDr. I. na otázky právneho zástupcu E. F. uviedla, že je možné, že MUDr. N. M. uviedla diagnózu, ktorá sa následnými vyšetreniami neurčila, pretože ju zistila v ambulantných podmienkach. Ona ju tiež potvrdila pri prijatí a až následnými vyšetreniami a pozorovaním sa táto diagnóza nepotvrdila. Je možné, že sa jednalo o prechodnú poruchu na báze disharmonickej osobnosti vystavenej tlaku. Tiež je možné, že sa jej stav upravil po podaní lieku, z čoho bola tiež upodozrievaná, že pani E. nadrogovali, ale v takom prípade by nebola schopná absolvovať následné psychologické vyšetrenia, ktoré sa nedajú vykonať bez spolupráce pacienta. Každý lekár pokiaľ sa stretne s osobou, u ktorej je podozrenie na akútnu psychotickú poruchu, musí túto osobu začať liečiť aj bez jej súhlasu, musí ju prijať na oddelenie aj bez jej súhlasu a bez akéhokoľvek odporučenia. Je pravdou, že človeka, ktorý nemá žiadnu diagnózu, môže správa o tom, že bude musieť zostať na psychiatrii proti svojej vôli rozrušiť, ona však videla pani F. rozrušenú už predtým ako prišla do ambulancie. Aj takéto bežné rozrušenie môže vyvolať podozrenie na psychiatrické ochorenie, ale psychiater musí vykompenzovať či je to paranoidné správanie alebo ide o bežný konflikt a toto sa dá iba časom práve na základe pozorovania a ďalších vyšetrení. Podozrenie na akútnu psychózu sa potvrdí minimálne v 90 % prípadov.

MUDr. A. I. v konečnom návrhu uviedla, že pacientku musela prijať pre podozrenie pre akútnu psychotickú poruchu. Postupovala v medziach zákona, ktorý jej káže hlásiť každé prijatie pacienta bez súhlasu príslušnému súdu. Obdržali rozhodnutie súdu, ktorý akceptoval takéto prijatie. O tom, že postupovali v súlade so zákonom rozhodol aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Svedkyňa M. F. na pojednávaní uviedla, že jej dcéra je chorá, mala zostať v zariadení, musí sa liečiť. Asi v januári minulého roka, keď išla do B. na zumbu, začala rozprávať, že sa zapáčila nejakému Talianovi, že jej to povedali matka s dcérou V. Tieto sa na ňu nalepili už predtým. No začalo to byť horšie, keď dcéra začala rozprávať, že ten Talian sa prevteľuje do M. V. Štvorročnému synovi začala rozprávať, že jeho otec nie je jeho otcom, a že je ním ten Talian, ktorého ani nevidela. Ona mala pocit, že jej dcéra je pod vplyvom drog alebo pod hypnózou. Vo vnútri ambulancie u MUDr. I. s dcérou nebola. Potom jej MUDr. I. povedala, že tam musí dcéra zostať. Táto už bola na oddelení. Na otázky právneho zástupcu E. F. svedkyňa uviedla, že 04. 04. si išli pre výsledky. Dcéra bola na vyšetrení na testoch s jej manželom. Ona sa s doktorkou nerozprávala, rozprávala sa s dcérou, myslí si, že jej povedala, že jej dá nejaké tabletky a že po dvoch týždňoch sa uvidí, ale to už všetci vedeli, že musí ísť do nemocnice. MUDr. P. je ich rodinný priateľ, chodieval k nim na návštevy. Chceli, aby im odporučil nejakého psychiatra, odporučil MUDr. M. Vzťahy s dcérou boli dobré, zhoršili sa až v januári 2010, keď ju chytili tie V. Vtedy začala hovoriť tie veci čo spomínala, prestala sa starať o deti, ktoré sú už v jej starostlivosti.

E. F. na pojednávaní uviedla, že viedla normálny život, bývala v byte spolu s dvomi deťmi. Byt aj auto jej dal otec, ale vyžadoval, aby všetko prebiehalo podľa jeho želania, podľa toho ako si to on predstavoval. Keď sa nepohodli, tak ju aj párkrát z toho bytu vyhodil. Jej otec nemohol prežiť, že sa odsťahovala, vyhrážal sa kamarátke a aj jej, že ju dostane do basy a do V. Neskôr volal, že keď s ním pôjde k psychiatričke MUDr. M., tak že potom jej už dajú pokoj. MUDr. M. ju poslala k psychologičke PhDr. J., ktorá jej spravila testy. Tieto testy mala PhDr. J. poslať doktorke M., ku ktorej mala ísť na kontrolu v pondelok toho štvrtého. MUDr. M. jej povedala, že to nie je zlé, že jej dá nejaké lieky, a že o desať dní príde na kontrolu. Keď odchádzali, mama jej povedala, aby išla ešte na jedny testy do N., a že potom jej už dajú celkom pokoj, keď budú v poriadku aj tieto. Súhlasila s tým. Čakali na pani primárku, ktorá keď vyšla z ordinácie, tak sa spýtala, či sú od doktora P. Uvedomila si, že je to otcov kamarát a spýtala sa čo to má znamenať, tak sa tam asi trochu rozčúlila. Potom išla dovnútra a začala pani primárke I. rozprávať a tá jej povedala, že ju budú musieť pár dní hospitalizovať. Na druhý deň išla na testy, po testoch jej povedali, že je všetko v poriadku, ale že by zoslala ešte na otvorenom oddelení. Nechápala prečo ju nepustili hneď v ten deň, keďže podľa testov bola v poriadku. Tiež nechápe, prečo ju nechceli pustiť s tými kamarátkami. Povedali jej, že ju pustia iba s otcom, ale s tým má problematický vzťah. Na otázky súdu E. F. uviedla, že priateľa z Talianska má, stretávajú sa, keď sem príde. To že je vymyslený začala rozširovať jej najlepšia kamarátka, podala na ňu žalobu, lebo na Facebooku si vymýšľa nepravdivé veci a šíri ich fotky. Ona sa živý precvičovaním zumby. Predtým ako bola vo V., zarobila aj 1.000,- eur. Teraz už nemá toľko práce, pretože veľa ľudí ku nej prestalo chodiť, takže je to tých 400,- eur mesačne. Prestali chodiť lebo si myslia, že je nejaká chorá, keď bola v Z. Znovu býva v byte svojej kamarátky, deti s ňou nie sú. Lieky neberie žiadne, ani tie, čo jej predpísala MUDr. M.

Právny zástupca E. F. v konečnom návrhu uviedol, že s poukazom na vykonané dokazovanie má za to, že v prípade pani E. F. nebola splnená ani jedna zo zákonných podmienok uvedených v zákone č. 576/2004 a preto navrhuje, aby súd vyslovil, že k prevzatiu E. F. do ústavu zdravotníckej starostlivosti nedošlo zo zákonných dôvodov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka, oboznámil podnet, uznesenie o začatí konania, zápisnicu z výsluchu E. F., zápisnicu z výsluchu MUDr. I., rozhodnutie na č. l.: 11, oznámenie o prepustení pacienta, uznesenie o zastavení konania, odvolanie proti jednotlivým rozhodnutiam, psychiatrické vyšetrenie pri prijatí, výpis z anamnézy od MUDr. M., správu o hospitalizácii, vyjadrenie k odvolaniu zo strany matky, reakciu na odvolanie, uznesenie Krajského súdu v Nitre, emailovú správu od MUDr. N. M. zo dňa 09. 11. 2011, zhodnotenie stavu pacientky od MUDr. N. M., psychologické vyšetrenie od PhDr. J., písomné stanovisko od MUDr. N. M. určené pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, potvrdenie o práceneschopnosti E. F., písomné vyjadrenie MUDr. I., psychologický nález od MUDr. L., záznam z pohovoru s rodičmi zo dňa 05. 04., písomný záznam, vyjadrenie MUDr. I. zo dňa 23. 12. 2011, psychiatrické vyšetrenie, informovaný súhlas, psychiatrické vyšetrenie pri prijatí, správu pre ošetrujúceho lekára, podanie správy od MUDr. M., odporúčanie MUDr. N. M., ospravedlnenie a vyjadrenie MUDr. N. M., zápisnicu z pojednávania pred Okresným súdom Topoľčany a zistil tento skutkový stav:

E. F., nar... bola v Psychiatrickej nemocnici vo V. prijatá dňa 04. 04. 2011 o 13:18 hod., s podozrením na akútnu psychotickú poruchu. Jej hospitalizácii predchádzala návšteva u ambulantnej psychiatricky MUDr. D. N. M., ktorej menovaná oznámila, že sama dňa 31. 03. 2011 vyhľadala klinického psychológa PhDr. M. J., nakoľko sa psychicky cítila zle. Z písomného vyjadrenia MUDr. D. N. M. vyplýva, že sa telefonicky spojila s PhDr. M. J., ktorá jej poskytla svoj odborný nález, v ktorom sa jednoznačne potvrdila psychóza. Zo záverov predloženého psychologického vyšetrenia PhDr. M. J. zo dňa 31. 03. 2011 vyplýva, že v aktuálnom psychologickom vyšetrení u menovanej manifestujú znaky psychotického ochorenia. Na základe vzájomnej konzultácie dospeli obe odborníčky k záveru, že u pacientky je prítomné podozrenie na akútnu psychózu a bolo by potrebné jej pozorovanie na psychiatrii, ktoré však pacientka striktne odmietala. Po dohovore pacientka prisľúbila spoluprácu a súhlasila aspoň s ambulantnou liečbou, v dôsledku čoho jej boli predpísané lieky a ambulantná kontrola. V priebehu nasledujúceho dňa sa podľa vyjadrenia MUDr. N. M. do ambulancie dostavil pacientkin otec, ktorý uviedol, že po opustení ambulancie bola jeho dcéra agresívna, a preto ju sám odviezol do V. Z. a žiada doporučenie k hospitalizácii. MUDr. M. vo svojom vyjadrení poukázala na skutočnosť, že keďže pacientku v predchádzajúci deň dôkladne vyšetrila, pričom zistila výrazné paranoidné myslenie, verbálnu agresivitu, masívnu tenziu a na základe týchto skutočností považovala hospitalizáciu za opodstatnenú, vydala odporučenie k hospitalizácii. MUDr. N. M. zároveň poukázala na skutočnosť, že problémy, ktoré uvádzali rodičia pacientky nemohla bagatelizovať, nakoľko sa jednalo o ohrozenie zdravia a života viacerých ľudí, pričom ich ignoráciou by hrozilo nebezpečenstvo z premeškania. V deň prijatia boli u E. F. v Psychiatrickej nemocnici vo V. Z. vykonané bežné psychiatrické vyšetrenia pri prijatí, na základe ktorých primárka oddelenia MUDr. I. nemohla vylúčiť akútnu psychotickú poruchu, a bolo preto potrebné vykonať následné vyšetrenia na jej potvrdenie alebo vylúčenie. MUDr. I. vo svojom vyjadrení poukázala na skutočnosť, že každé psychiatrické zariadenie musí bezodkladne prijať pacienta s podozrením na akútnu psychotickú poruchu, pričom je nepodstatné, kto pacienta privedie, alebo či ho niekto odporučí. Ak prijímajúci lekár nemôže diagnózu pri prijatí vylúčiť, musí pacienta prijať a s cieľom potvrdenia alebo vylúčenia diagnózy kompletne psychiatricky a psychologicky vyšetriť. MUDr. I. ďalej argumentovala, že keby nebola pacientka s podozrením na takúto diagnózu hospitalizovaná, mohlo by prísť k rozvoju akútnej psychotickej poruchy, pričom agresivita E. F. voči matke by sa mohla rozvinúť aj na ďalšie osoby. V priebehu nasledujúceho dňa bola E. F. v psychiatrickej nemocnici vyšetrená psychiatrom a v psychologickom laboratóriu. Závery psychologického vyšetrenia, ktoré vykonala Mgr. M. L. nepotvrdili psychotickú kvalitu stavu. Na základe predmetného psychologického vyšetrenia a vlastných vyšetrení dospela primárka k záveru, že E. F. je osobnostne nezrelá s výraznými rysmi závislej poruchy osobnosti, manipulovaná dvomi osobami, ktoré s ňou nie sú v príbuzenskom vzťahu. Keďže podozrenie pre akútnu psychotickú poruchu sa nepotvrdilo, bola E. F. dňa 07. 04. 2011 z Psychiatrickej nemocnice vo V. Z. prepustená. Zo záverov písomného záznamu o vykonanom dohľade Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že u E. F. boli pri vyšetrení v ambulancii MUDr. N. M. ako aj v Psychiatrickej nemocnici V. Z. skutočne prítomné také symptómy, ktoré svedčili pre psychotické ochorenie pacientky. Poruchy správania ako aj podozrenie na akútnu psychotickú poruchu diagnostikovali v priebehu niekoľkých dní tri na sebe nezávislé odborníčky (PhDr. J., MUDr. M., MUDr. I.), pričom podozrenie na psychotickú poruchu je dôvodom na nedobrovoľnú hospitalizáciu pacienta. Pacienti s takýmto ochorením si často v plnej miere neuvedomujú svoj stav, majú voči nemu nekritický postoj, stratia kontakt s realitou a ich hospitalizácia je spôsobom ich ochrany aj pred vlastným extrémnym správaním. Ambulantným vyšetrením nie je možné sledovať zdravotný stav pacienta a nie je ho tak možné pred vlastným nebezpečným správaním chrániť, preto bol návrh na hospitalizáciu E. F. a medicínsky postup riešenia podľa vyjadrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou správny.

Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 6 ods. 4, vety prvej Zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona.

Podľa § 6 ods. 9 písm. d) Zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade, ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

Podľa § 191a ods. 1 O. s. p., ústav vykonávajúci zdravotnícku starostlivosť (ďalej len „ústav“), v ktorom sú umiestňované osoby z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinný oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode ústav je, prevzatie každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho písomného súhlasu (ďalej len „chorý“).

Podľa § 191b ods. 1 O. s. p., o každom, o ktorom je ústav povinný urobiť oznámenie podľa § 191a, začne súd, v ktorého obvode je ústav, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu, ibaže prevzatie a držanie nariadil súd v inom konaní.

Podľa § 191b ods. 2 O. s. p., ak ten, koho ústav prevzal, nemá iného zástupcu, ustanoví mu súd pre toto konanie opatrovníka.

Podľa § 191b ods. 3 O. s. p., súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu (§ 191a ods. 1 a 2) došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne chorého a ošetrujúceho lekára. Pojednávanie spravidla nie je potrebné nariaďovať.

Podľa § 191b ods. 4 O. s. p., do piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 191a, súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov (§ 191a ods. 1).

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie má za to, že v čase hospitalizácie E. F. v Psychiatrickej nemocnici vo V. Z. boli splnené podmienky uvedené v § 6 ods. 9 písm. d) Zák. č. 576/2004 Z. z. a jej súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti sa nevyžadoval. U menovanej boli v čase jej prijatia prítomné také symptómy (agresivita, paranoidita, masívna tenzia, neusmerniteľnosť), ktoré odôvodňovali podozrenie z akútneho psychotického ochorenia, ktoré podozrenie je dôvodom na nedobrovoľnú hospitalizáciu pacienta. Poruchy správania a podozrenie na akútnu psychózu diagnostikovali u E. F. v priebehu niekoľkých dní tak psychologička, PhDr. M. J., ako aj psychiatricky MUDr. D. N. M. a MUDr. A. I.. V prípade prepustenia E. F. pri súčasnej existencii podozrenia na psychotickú poruchu hrozilo vážne zhoršenie jej zdravotného stavu a bola súčasne prítomná aj hrozba, že pod vplyvom ochorenia sa agresivita, ktorú prejavovala menovaná voči svojej matke, rozvinie aj na ďalšie osoby. Hoci sa u menovanej na základe následných vyšetrení psychotická porucha nepotvrdila, túto diagnózu bez vykonania ďalších vyšetrení nebolo možné v čase jej prijatia vylúčiť. Správnosť medicínskeho postupu riešenia psychického stavu E. F. ako aj správnosť návrhu na jej hospitalizáciu pre dôvodné podozrenie na psychotickú poruchu, vyslovil aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Súd má preto na základe vyššie uvedených skutočností za preukázané, že k prevzatiu E. F. do ústavu zdravotníckej starostlivosti dňa 04. 04. 2011 došlo zo zákonných dôvodov.»
 
Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom okrem iného uviedla: «Skutočnosť, že som sa v roku 2011 začala cítiť po psychickej stránke diskomfortne, hodnotím ako úplne prirodzený a ničím neobvyklý jav, pretože rovnaká reakcia sa dá očakávať u každého citlivého človeka, ktorému nie je jedno, že sa mu rúcajú vzťahy a stráca životné istoty. Z tohto dôvodu som navštívila ambulantnú psychiatrickú MUDr. M. v T., ktorá ma dňa 4. 4. 2011 o 10:41 hod. osobne vyšetrila a uviedla, že by bolo dobré, keby som začala brať nejaké lieky, ktoré by stabilizovali, resp. zlepšili môj stav. Do lekárskej správy, ktorá je v spise, jasne napísala, že sa budem liečiť ambulantnou formou a predpísala mi lieky. Nepadla žiadna oficiálna ani neoficiálna zmienka o nutnosti hospitalizácie. Ja namietam, že MUDr. M. má takú istú atestáciu ako primárka Psychiatrickej nemocnice V. Z., pričom MUDr. M. jasne napísala do oficiálnej správy, že mám prísť na kontrolu o 3 dni a nie že mám ísť ležať na lôžkové oddelenie...

Moja matka, ktorej som sa v tom čase ešte pokúsila dôverovať, ma dňa 4. 4. 2011 pod zámienkou nejakých testov, presvedčila, aby som s ňou išla do V. Z., že potom mi už dajú s otcom pokoj. Matka sa bojí šoférovať na dlhšie vzdialenosti a preto som do N., resp. V. Z. riadila auto ja. Neviem si predstaviť, či by človek s akútnou psychotickou poruchou, ohrozujúci seba alebo okolie, akého ma teraz vykresľujú, dokázal odšoférovať z T. do N. a neverím tomu, že by si v takomto stave moja matka sadla ku mne do auta...

Vo V. Z. nás primárka MUDr. I. privítala so slovami, či sme tí od MUDr. P. Pripomínam, že MUDr. P. je pľúcny lekár a nie psychiater a okrem toho je dobrý známy môjho otca. Vtedy som pochopila, čo sa deje a že za týmto všetkým je najmä môj otec. Keď mi primárka oznámila, že tam budem musieť ostať, zobrala som si zo stola doklady a zdvihla som sa zo stoličky, že odchádzam. Vtedy ku mne priskočil ošetrovateľ, vykrútil mi ruku a odniesli ma na uzavreté oddelenie. Pokiaľ primárka pred súdom tvrdila, že som bola agresívna a verbálne som útočila, tak jednoznačne namietam, že to bola prirodzená reakcia na šokujúcu správu, že ma idú niekam zavrieť proti vôli. Pýtam sa, ktorý človek by reagoval inak a ktorý človek by sa nechal bez emočnej reakcie hospitalizovať?...

V správe MUDr. M. zo dňa 5. 4. 2011 v čase 8:55 hod., ktorá je v spise, sa jasne uvádza, ako sa jej môj otec priznal, že hospitalizáciu vybavil on. MUDr. M. vydala predpísané odporúčanie na hospitalizáciu až nasledujúci deň (5. 4. 2011), teda až po tom, ako som bola obmedzená na osobnej slobode (4. 4. 2011). Namietam vady v časových súvislostiach a chronológii vývoja skúmanej zdravotnej dokumentácie, pretože žiadny zákon nepozná dodatočné lekárske odporúčanie na hospitalizáciu, s cieľom konvalidovať nezákonný stav, keď je pacient už fakticky hospitalizovaný proti svojej vôli. Okrem toho kladiem do pozornosti súdu, že žiadny zákon nepozná prijatie pacienta na psychiatrické oddelenie na základe telefonátu lekára, ktorý nemá príslušnú atestáciu a je odborník v úplne inej oblasti. Zdravotná dokumentácia, ktorú poskytli súdu z V. Z., jasne hovorí, že som bola prijatá na podklade telefonátu MUDr. P., ktorý ma nevidel a teda vôbec nemohol ani len potenciálne zhodnotiť môj zdravotný stav...

Právna úprava na úseku posudzovania zákonnosti dôvodov nútenej hospitalizácie proti vôli pacienta, je obsiahnutá v zákone č. 576/2004 Z. z., konkrétne:
v § 9 ods. 1:
Ústavná starostlivosť sa poskytuje na základe:
a) odporúčania ošetrujúceho lekára, ak zdravotný stav osoby vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín, alebo
b) rozhodnutia súdu alebo
c) žiadosti osoby aj bez odporúčania ošetrujúceho lekára, ak si zmena zdravotného stavu osoby vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín.
v § 6 ods. 9:
Informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade:
a) neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať,
b) ochranného liečenia uloženého súdom podľa osobitného predpisu,...
c) ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, alebo
d) ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu...
Som toho názoru, že nebol naplnený žiadny zo zákonných predpokladov..., pretože na moje nútené umiestnenie do Psychiatrickej nemocnice V. Z. dňa 4. 4. 2011 v čase 13:18 hod. neexistovalo odporúčanie ošetrujúceho lekára, nebolo vydané súdne rozhodnutie a môj stav sa v priebehu 2 h a 37 min (t. j. medzi 10:41 hod., kedy som navštívila MUDr. M. a 13:18 hod.) nemohol zhoršil (ani nezhoršil) do takej miery, ktorá by vyžadovala nútenú hospitalizáciu. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že miesto pri podpise informovaného súhlasu, kam som sa mala podpísať, je prázdne. Nebolo mi uložené žiadne ochranné liečenie súdom, nebolo pred súdom preukázané, že by som bola šírila nejakú prenosnú chorobu a neohrozovala som seba ani svoje okolie. Odvolávam sa na výpoveď MUDr. I., ktorá rozhodla o mojej nútenej hospitalizácii, avšak ktorá pred súdom dňa 20. 12. 2011 jasne uviedla, že „je možné aj z ambulancie odoslať pacienta proti jeho vôli v prípade, ak je agresívny a ohrozuje seba i okolie... toto nebol prípad pani E.“...

Súd na škodu dôkladného zistenia skutkového stavu neakceptoval moje návrhy na výsluch svedkov MUDr. M. (ambulantnú psychiatrickú), MUDr. P. (pľúcneho lekára), PhDr. J. (psychologičku), MUDr. M. (ošetrujúceho lekára E. F. vo V. Z.) a P. F. (otca E. F.). U M. M. súd akceptoval iba písomné prehlásenie, čo je v rozpore so zásadou priamosti civilného konania, pretože písomné prehlásenie nemôže nahrádzať svedeckú výpoveď, ktorej sa musí podrobiť každý občan (§ 126 ods. 1 prvá veta OSP). Títo svedkovia by podľa môjho názoru prispeli k dôkladnému objasneniu skutkového stavu. S ohľadom na nesporový charakter súdenej veci (§ 120 ods. 2 OSP) žiadam, aby toto dokazovanie ex offo doplnil odvolací súd.»
 
O odvolaní sťažovateľky rozhodol krajský súd napadnutým uznesením, v ktorom uvádza: «Podľa § 191a ods. 1 OPS, ústav vykonávajúci zdravotnícku starostlivosť (ďalej len „ústav“), v ktorom sú umiestňované osoby z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinný oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode ústav je, prevzatie každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho písomného súhlasu (ďalej len „chorý“).
Podľa § 191b ods. 1 OSP, o každom, o ktorom je ústav povinný urobiť oznámenie podľa § 191a, začne súd, v ktorého obvode je ústav, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu, ibaže prevzatie a držanie nariadil súd v inom konaní.

Podľa § 191b ods. 3 OSP, súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu (§ 191a ods. 1 a 2) došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne chorého a ošetrujúceho lekára. Pojednávanie spravidla nie je potrebné nariaďovať.

Podľa § 191b ods. 4 OSP, do piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 191a, súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov (§ 191a ods. 1).
Podľa § 191c ods. 3 OSP, ústav môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona ošetrujúci zdravotnícky personál je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Tento informovaný súhlas sa však v zmysle § 6 ods. 9 písm. d) nevyžaduje v prípade ambulantnej alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí zhoršenie jej zdravotného stavu.

Vzájomný vzťah úpravy detenčného konania v Občianskom súdnom konaní a vymedzenie povinnosti ústavu v zákone o zdravotnej starostlivosti zabezpečuje kontrolu legálnosti postupu ústavu v prípade, keď ide o prevzatie do ústavnej starostlivosti bez súhlasu umiestňovaného, alebo ak ide síce o prevzatie s jeho súhlasom, avšak dodatočne bol obmedzený vo voľnom pohybe alebo v styku s vonkajším svetom. Pri rozhodovaní súd musí vziať do úvahy i zákonnú úpravu prevzatia do ústavu upravenú v zákone o zdravotnej starostlivosti.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za vecne správne. Dôvody ktoré vedú k takémuto záveru spočívajú nielen v správnosti rozhodnutia samotného, ale po posúdení či súd, ktorý konal v prvom stupni, vykonal rozsah takého dokazovania, ktoré opodstatňuje rozhodnúť tak ako bolo rozhodnuté uplatnením vyšetrovacej zásady, aj odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je zákonné, a teda že existoval dôvod na nedobrovoľné prevzatie osoby do zdravotníckeho zariadenia, pritom má tiež za to, že prvostupňový súd vykonal, najmä po vrátení veci odvolacím súdom pomerne rozsiahle dokazovanie, resp. zisťovanie, ktoré viedlo k správnym skutkovým a právnym záverom napadnutého, rozhodnutia.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno, prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 191a až § 191 g osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti súdom (tzv. detenčné konanie). Ako už vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 28. februára 2008 sp. zn. 3 Cdo 228/2007, od ktorého právnych záverov nie je dôvod odstupovať ani v súdenej veci, rozlišujú sa dve štádiá detenčného konania – jednak posudzovanie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti, jednak posudzovanie držania osoby v ústave už umiestnenej.
Podľa § 191a ods. 1 OSP ústav je povinný oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode ústav je, prevzatie každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho písomného súhlasu. O každom takto umiestnenom začne súd konanie (§ 81 ods. 1 a 3 OSP) o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu, v ktorom ustanoví prevzatému opatrovníka, ak umiestnený nemá iného zástupcu (§ 191b ods. 1 a 2 OSP). Súd v tomto konaní vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne umiestneného a ošetrujúceho lekára. Pojednávanie spravidla nie je potrebné nariaďovať (§ 191b ods. 3 OSP). V zmysle § 191b ods. 4 OSP do piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 191a OSP súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov. Uznesenie podľa § 191b ods. 4 OSP sa doručí umiestnenému, ibaže podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára nie je schopný chápať obsah takého rozhodnutia, ďalej jeho zástupcovi (opatrovníkovi) a ústavu. Umiestnenému a ústavu sa uznesenie doručí do 24 hodín od rozhodnutia, najneskôr však v lehote piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 191a OSP. Ak sa rozhodnutie umiestnenému nedoručuje, musí byť v ustanovenej lehote doručené jeho zástupcovi (opatrovníkovi).

V prvom štádiu detenčného konania nemožno od súdu spravidla požadovať vykonanie aj iných dôkazov, než sú výslovne uvedené v § 191b ods. 3 OSP (výsluch umiestnenej osoby a ošetrujúceho lekára). Je však vždy nevyhnutné, aby si súd sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu. Táto schopnosť je totiž významná z hľadiska vyriešenia otázky, či súd je alebo nie je povinný doručiť predmetné uznesenie, umiestnenej osobe. So zreteľom na potrebu ochrany, práv osoby umiestnenej do ústavu zákon ukladá súdu, aby uznesenie, ktorým rozhodol, že k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov, doručil nielen zástupcovi (opatrovníkovi) a ústavu, ale zároveň aj priamo umiestnenému (i keď mu bol prípadne ustanovený opatrovník).
V predmetnej veci súd prvého stupňa vykonal výsluch umiestnenej, a na základe vyjadrenia lekára, ktoré sa považuje za dôkaz, ako aj na základe osobného kontaktu s umiestnenou rozhodol, nielen o zákonností prevzatia odvolateľky do ústavu, ale aj o doručení súdneho rozhodnutia umiestnenej. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní umiestnenej podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil zákonné uznesenie súdu prvého stupňa, pretože aj podľa jeho názoru k prevzatiu odvolateľky do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov, a teda oprávnene.

Podľa § 6 ods. 9 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti sa predpokladá, že nevyžaduje sa súhlas dotknutej osoby v prípade, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie alebo ak hrozí vážne zhoršenie zdravotného stavu. V tomto prípade boli podľa názoru odvolacieho súdu splnené tieto podmienky, pretože najmä z doplneného dokazovania vyplýva, že osoba ktorá bola prevzatá do ústavu, t. j. E. F., mala príznaky duševnej poruchy, aj keď sa neskôr ukázalo, že tieto nemajú taký charakter, pre ktorý by bolo opodstatnené túto osobu ďalej v zdravotníckom zariadení držať. Prvostupňový súd správne vyhodnotil, že u osoby, ktorá bola prevzatá, boli v čase jej prijatia prítomné také symptómy, ktoré umožnili bez pochybností urobiť záver o tom, že je namieste považovať jej prevzatie za zákonné a opodstatnené. Uvedený záver súd správne opieral o vyjadrenia „primárnu“ diagnostiku MUDr. I. V čase prevzatia teda existoval minimálne dôvod, ktorý spočíva v existencii príznakov duševnej poruchy a z diagnostiky odborníkov podieľajúcich sa na jej prevzatí a odporučení odôvodnili záver, že ak by k takémuto prevzatiu neprišlo, hrozilo by vážne zhoršenie zdravotného stavu, čo v konečnom dôsledku bolo aj konštatované vo vyjadreniach MUDr. I. a MUDr. M. V tomto prípade hrozilo vážne zhoršenie zdravotného stavu a bola súčasne prítomná hrozba, že pod vplyvom ochorenia sa agresivita rozvinie na ďalšie osoby. Ťažko si možno predstaviť situáciu, kedy, by „koncové“ zdravotnícke zariadenie v prípade, ak má podozrenie z existencie príznakov duševnej poruchy osobu neprijalo, resp. neprevzalo proti jej vôli, a teda nedobrovoľne v prípade, že by nedostali odporúčania žiadneho lekára. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.»
 





 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


  • Prevzatie osoby do ústavu zdravotníckej starostlivosti bez jej súhlasu 3. časť
  • Prevzatie osoby do ústavu zdravotníckej starostlivosti bez jej súhlasu 1.časť
  • Odmietnutie poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti
  • Prekročenie limitov
  • Umiestnenie v zdravotníckom zariadení
  • Všetky články...
  •  


    Diskusia


    Vaše meno
    Vaša reakcia
    Secure code
    Opíšte prosím text obrázku


    -- žiadne príspevky --