Aktuality | Medicínske právo

Č L Á N K Y / Ivan Humenik


III. časť Máme právo na inovácie vo farmakoliečbe? Úvaha v optike rozhodnutia ESĽP vo veci Hristozov a ďalší v. Bulharsko

Ivan Humeník
 | 16.6.2015 | komentárov: 0

Liečba vážnych život ohrozujúcich ochorení je spojená s viacerými právnymi otázkami. Uvedené platí výrazne aj pri onkologických pacientoch. Aký je rozsah práv onkologického pacienta na experimentálnu liečbu v prípade, ak druh jeho ochorenia neumožňuje efektívne využitie registrovaných liekov? Je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti oprávnený vyjsť pacientovi v ústrety a liečiť ho takýmito prípravkami aj mimo režim klinického skúšania liekov? V akom rozsahu je štát povinný upraviť podmienky pre prístup pacientov a poskytovateľov k vysoko experimentálnym liekom? Autor sa v kontexte rozhodnutia ESĽP vo veci Hristozov a spol. proti Bulharsku (sťažnosť 47039/11 a 358/12) zamýšľa nad právom pacientov na inovácie v zdravotnej starostlivosti a nad povinnosťou štátu a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti reagovať pozitívne na požiadavku pacienta o sprístupnenie experimentálnej liečby. Súčasne autor nenecháva bokom ani otázky zodpovednosti poskytovateľa a zdravotníckych pracovníkov za škodu pri inovatívnej liečbe, či rozmer práva pacienta na určovanie budúceho obsahu postupov lege artis v liečbe onkologických ochorení.

II. časť: Máme právo na inovácie vo farmakoliečbe? Úvaha v optike rozhodnutia ESĽP vo veci Hristozov a ďalší v. Bulharsko

Ivan Humeník
 | 12.6.2015 | komentárov: 0

Liečba vážnych život ohrozujúcich ochorení je spojená s viacerými právnymi otázkami. Uvedené platí výrazne aj pri onkologických pacientoch. Aký je rozsah práv onkologického pacienta na experimentálnu liečbu v prípade, ak druh jeho ochorenia neumožňuje efektívne využitie registrovaných liekov? Je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti oprávnený vyjsť pacientovi v ústrety a liečiť ho takýmito prípravkami aj mimo režim klinického skúšania liekov? V akom rozsahu je štát povinný upraviť podmienky pre prístup pacientov a poskytovateľov k vysoko experimentálnym liekom? Autor sa v kontexte rozhodnutia ESĽP vo veci Hristozov a spol. proti Bulharsku (sťažnosť 47039/11 a 358/12) zamýšľa nad právom pacientov na inovácie v zdravotnej starostlivosti a nad povinnosťou štátu a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti reagovať pozitívne na požiadavku pacienta o sprístupnenie experimentálnej liečby. Súčasne autor nenecháva bokom ani otázky zodpovednosti poskytovateľa a zdravotníckych pracovníkov za škodu pri inovatívnej liečbe, či rozmer práva pacienta na určovanie budúceho obsahu postupov lege artis v liečbe onkologických ochorení.

Máme právo na inovácie vo farmakoliečbe? Úvaha v optike rozhodnutia ESĽP vo veci Hristozov a ďalší v. Bulharsko

Ivan Humeník
 | 9.6.2015 | komentárov: 0

Obrazok Liečba vážnych život ohrozujúcich ochorení je spojená s viacerými právnymi otázkami. Uvedené platí výrazne aj pri onkologických pacientoch. Aký je rozsah práv onkologického pacienta na experimentálnu liečbu v prípade, ak druh jeho ochorenia neumožňuje efektívne využitie registrovaných liekov? Je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti oprávnený vyjsť pacientovi v ústrety a liečiť ho takýmito prípravkami aj mimo režim klinického skúšania liekov? V akom rozsahu je štát povinný upraviť podmienky pre prístup pacientov a poskytovateľov k vysoko experimentálnym liekom? Autor sa v kontexte rozhodnutia ESĽP vo veci Hristozov a spol. proti Bulharsku (sťažnosť 47039/11 a 358/12) zamýšľa nad právom pacientov na inovácie v zdravotnej starostlivosti a nad povinnosťou štátu a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti reagovať pozitívne na požiadavku pacienta o sprístupnenie experimentálnej liečby. Súčasne autor nenecháva bokom ani otázky zodpovednosti poskytovateľa a zdravotníckych pracovníkov za škodu pri inovatívnej liečbe, či rozmer práva pacienta na určovanie budúceho obsahu postupov lege artis v liečbe onkologických ochorení.

Mzdové nároky zdravotných sestier – naozaj nezmenené?

Ivan Humeník
 | 26.6.2013 | komentárov: 13

Obrazok Aktuálnou témou posledných dní je otázka rôznych variant právnych dôsledkov rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o protiústavnosti zákona č. 62/2012 Z.z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek. Aké právne účinky bude mať rozhodnutie pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a pre samotné zdravotné sestry a pôrodné asistentky? Čo s právami, ktoré vznikli pred pozastavením účinnosti? Okrem emócií, ktoré bezpochyby nález vzbudzuje by nemalo ostať bokom aj uvažovanie v načrtnutom kurze.

Vybrané otázky ochrany súkromia a spracúvania osobných údajov účastníkov klinického skúšania liekov (2. časť)

Ivan Humeník
 | 11.12.2012 | komentárov: 1

Obrazok II. ZAINTERESOVANIE FYZICKEJ OSOBY DO KLINICKÉHO SKÚŠANIA

Vybrané otázky ochrany súkromia a spracúvania osobných údajov účastníkov klinického skúšania liekov (1: časť)

Ivan Humeník
 | 11.12.2012 | komentárov: 0

Obrazok Právo na súkromie pokrýva aj oblasť spracúvania osobných údajov fyzickej osoby. Osobné údaje považujeme za identifikátory fyzickej osoby - sú to dáta spojené s ľudskou bytosťou, ktoré môžu mať rôznu povahu. Vo všeobecnosti je použitie osobných údajov (spracovanie) možné len so súhlasom dotknutej osoby – z tejto premisy sú stanovené výnimky, ktoré pramenia z existencie určitej potreby, ktorá ospravedlňuje obmedzenie absolútneho osobnostného práva tejto osoby. Údaje o zdravotnom stave spadajú do osobitnej kategórie osobných údajov, keďže sa týkajú najintímnejšej podstaty ľudskej bytosti. V tomto bode narážame na paradox – pre účely poskytovania zdravotnej starostlivosti sa nevyžaduje získanie súhlasu pacienta so spracovaním osobných údajov. Klinické skúšanie liekov a biomedicínsky výskum sú v zmysle zákona č. 576/2004 Z.z. poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V procese klinického skúšania liekov vystupuje okrem pacienta a pracoviska klinického skúšania (zdravotníckeho zariadenia) viacero subjektov ako napríklad zadávateľ (sponzor), poisťovňa, zaisťovňa, zmluvní likvidátori poistných udalostí, právni zástupcovia zúčastnených subjektov. V akom rozsahu a na akom právnom základe majú tieto subjekty oprávnenie sa zoznamovať s osobnými údajmi účastníka výskumu (pacienta)? Aké sú následky nesprávneho spracovania osobných údajov pacienta? Je právna úprava v tomto smere dostatočná?

VÝHRADA VO SVEDOMÍ

Ivan Humeník
 | 26.11.2012 | komentárov: 1

V posledných dňoch sa v rámci politických diskusií zase objavila otázka úpravy výhrady vo svedomí – tentoraz v súvislosti so zmenami zákonníka práce. Možno aj vďaka „uhorkovej sezóne“ nevyvolala zvyčajné búrlivé reakcie a fabulácie rôzneho druhu. V tomto prípade je táto opätovne otvorená téma z môjho pohľadu zaujímavá v (nechcenom a určite neplánovanom) presahu na nedávne dve rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej ako“ Súd“, alebo „ESĽP“), ktoré sa dotýkajú výhrady vo svedomí. Taktiež som si pri čítaní novín uvedomil, že mnoho zdravotníckych pracovníkov stále nepozná odpoveď na otázku, v akom rozsahu a situáciách si môže uplatňovať výhradu vo svedomí. Na koniec sa mi v pamäti vynorila minuloročná kauza odmietnutia vykonávať interrupciu v štátnych nemocniciach v Bratislave a jedna zaujímavá rezolúcia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o uplatňovaní výhrady vo svedomí. Podnetov máme dosť, poďme si niečo povedať o výhrade vo svedomí v slovenských zdravotníckych pomeroch. Dovoľujem si uviesť ešte upozornenie, že nasledujúci text nemá ambíciu byť vedeckým pojednaním o výhrade vo svedomí, ale prezentuje iba smer mojich úvah o tomto práve.

Názor: Núdzový stav – ústavná pasca pre štrajkujúcich

Ivan Humeník
 | 2.12.2011 | komentárov: 0

Obrazok Ťaženie za splnenie svojich štyroch podmienok, ktoré pred niekoľkými mesiacmi započalo Lekárske odborové hnutie v posledných dňoch vyvolalo (asi nečakane) zaujímavú ústavnoprávnu (medzi)koncovku – vyhlásenie núdzového stavu.

Medicínske právo na Právnickej fakulte UPJŠ Košice

Ivan Humeník
 | 6.10.2011 | komentárov: 0

Obrazok Tak ako minulý rok uverejňujeme bližšie informácie týkajúce sa predmetu „Medicínske právo“, ktoré je zaradený do 3. ročníka dennej formy na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Výučbu predmetu zabezpečuje na základe zmluvy s PrF UPJŠ Komora pre medicínske právo – MEDIUS. Skúsenosti získané s výučbou za posledné 3 roky sľubujú predmet, ktorý bude o niečo viac interaktívnejší a ktorý bude mať zas viac praktického rozmeru pre prihlásených študentov. A niečo navyše – v duchu univerzitného vzdelávania otvárame prednášky Medicínskeho práva nielen prihláseným študentom, ale aj pre širokú verejnosť...

Téma mesiaca: Reforma a financovanie zdravotníctva

Ivan Humeník
 | 7.9.2011 | komentárov: 2

Obrazok Poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vždy odohráva v kontexte konkrétnej doby, ktorá je charakterizovaná viacerými parametrami. Situácia, ktorá vládne v zdravotníctve sa dá označiť za nevyhovujúci stav, ktorý škodí všetkým zúčastneným stranám, hlavne pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Dá sa povedať, že v rámci novodobej histórie Slovenska sme nemali systém, ktorý by zabezpečil fungovanie služby pre spokojnosť všetkých a eliminoval rizikové faktory, ktoré ho ohrozujú.

Úcta k svojmu povolaniu sa prejavuje aj schopnosťou priznať si chybu

Ivan Humeník
 | 24.8.2011 | komentárov: 0

Obrazok Nedávno bola na portáli pravo-medicina.sk uverejnená informácia o správe prijatej na pôde Zdravotnej komisie dolnej komory britského parlamentu. Zaujímavé na tejto správe je to, že pojednáva o stavovskej zodpovednosti zdravotníckeho pracovníka informovať vedenie zdravotníckeho zariadenia o chybnom postupe (non lege artis) svojho kolegu. Upozornenie na tento kontext zodpovednosti má čo povedať aj zdravotníckym pracovníkom na Slovensku.

TÉMA MESIACA JÚL-AUGUST: Zodpovednosť za škodu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

Ivan Humeník
 | 7.7.2011 | komentárov: 0

Obrazok Asi v žiadnom inom obore okrem zdravotníctva sa výkon činnosti tak úzko nespája s pojmom „zodpovednosť“. Či chcem alebo nie, poskytovanie zdravotnej starostlivosti je rizikovou činnosťou, pretože aj malé pochybenie môže mať pre zdravie a život pacienta fatálne následky. Preto sa mi zdá prirovnanie jedného z pôrodníkov opisujúcich riziko pôrodu ako: „žena jednou nohou v hrobe a pôrodník jednou nohou v base“ za veľmi výstižné. Aké zodpovednosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti prichádzajú do úvahy? Aké sankcie hrozia za neposkytnutie pomoci či za pochybenie operatéra? Odpovede na tieto otázky budeme hľadať počas mesiaca júl a august v téme „Zodpovednosť za škodu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti“.

Pacient - klient – spotrebiteľ

Ivan Humenik
 | 22.6.2011 | komentárov: 0

Obrazok Dnes (22.06.2011) bol na portáli sme.sk uverejnený článok, ktorý sa týka akcie organizovanej Lekárskym odborovým združením. Viacerí členovia tejto organizácie podpísali deklaráciu o pripravenosti podať výpoveď a riešenie situácie, ktoré by zmenilo ich rozhodnutie vidia v splnení svojich štyroch požiadaviek. Nechcem rozoberať obsah týchto podmienok – ale chcel by som sa zamyslieť nad niekoľkými vyjadreniami ich predstaviteľa, ktoré vyslovil na margo transformácie nemocníc. Predpokladám, že moje názory v mnohých vzbudia nesúhlas, čo nakoniec - musím priznať - svojím článkom aj sledujem...

Uberá sa legislatíva smerom k ochrane práv budúceho dieťaťa?

Ivan Humenik
 | 24.5.2011 | komentárov: 0

Obrazok Na spravodajskom portáli www.cbc.ca bola 19. mája uverejnená správa o rozhodnutí Najvyššieho súdu Britskej Kolumbie týkajúceho sa protiústavnosti niektorých častí zákona o asistovanej reprodukcii. Toto rozhodnutie súdu je jedným z ďalších signálov naznačujúcich, že pri zvažovaní právnych podmienok asistovanej reprodukcie by nemalo ísť len o ochranu jej priamych účastníkov, ale do úvahy sa má brať aj budúci záujem „plánovaného“ dieťa. Môže toto rozhodnutie napovedať niečo aj slovenskému zákonodarcovi?

Detenčné konanie a Slovenská republika pred ESĽP

Ivan Humeník
 | 19.11.2010 | komentárov: 1

Obrazok Európsky súd pre ľudské práva sa počas svojej rozhodovacej činnosti mnoho krát zaoberal sťažnosťami fyzických osôb týkajúcimi sa nezákonnosti zadržania osôb u ktorých bola poskytovateľom zdravotnej starostlivosti konštatovaná prítomnosť duševnej poruchy. Žiaľ, ani Slovenskej republike sa tieto sťažnosti na porušenie Čl. 5 Dohovoru nevyhli a viacerých boli sťažovatelia úspešní. Jedným z dôležitých rozhodnutí Súdu je prípad TÁM v. Slovenská republika a to nielen tým že sa týka nášho štátu, ale aj svojím obsahom, ktorý by mal byť patrične vzatý v zreteľ predovšetkým všeobecnými súdmi rozhodujúcimi v detenčných veciach.

Widmer v. Switzerland

Ivan Humeník
 | 10.11.2010 | komentárov: 0

Obrazok Dňa 10. februára 1993 prejednala Európska komisia pre ľudské práva sťažnosť podanú pánom Widmerom proti Švajčiarsku. Pán Widmer v nej namietal, že Švajčiarsko porušilo čl. 2, 8 a 13 Dohovoru a to tým, že vo svojom právnom poriadku nezakotvilo trestnosť pasívnej eutanázie. Pomerne krátke rozhodnutie Komisie má pre tému eutanázie a jej súvislosti s právom na život zaujímavý odkaz.

Syntetická biológia - stretnutie organizované Komisiou prezidenta USA pre štúdium bioetických otázok

Ivan Humeník
 | 30.9.2010 | komentárov: 0

Obrazok V dňoch 14.-15. septembra 2010 sa vo Filadelfii konalo stretnutie popredných odborníkov na bioetiku, biológiu a genetiku. Stretnutie bolo organizované Komisiou prezidenta pre štúdoum bioetických otázok a venovalo sa téme "Syntetická biolológia".

Konanie o náhradu škody na zdraví a možnosti využitia výsledkov dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou

Ivan Humeník
 | 30.9.2010 | komentárov: 0

Obrazok Ponúkame Vám ďalší zaujímavý článok na portáli pravo-medicina.sk. Ide analýzu tématiky náhrady škody vo vzájomnom prepojení s dohľadom nad zdravotnou starostlivosťou.

Zánik osoby v kontexte práv na ochranu osobnosti

Ivan Humenik
 | 26.8.2009 | komentárov: 0

Obrazok Vymedzenie pojmu smrti je aj v súčasnej dobe veľmi akútnou otázkou, o ktorej sa za účasti lekárov a právnikov živo diskutuje na medzinárodných i národných fórach a ktorá sa pertraktuje v medicínskej aj právnickej odbornej literatúre. Ide o otázku, ktorá je pre obe vedné oblasti a tiež pre korešpondujúce sféry praxe do značnej miery spoločná i keď nie totožná. To je dané faktom, že smrť je jednak medicínsky a jednak juristicky závažnou skutočnosťou. Smrť je predovšetkým medicínsky relevantnou skutočnosťou, lebo sa ňou končí preventívna aj liečebná starostlivosť, objektom ktorej je živý organizmus.1

Vznik človeka v kontexte práv na ochranu osobnosti

Ivan Humenik
 | 26.8.2009 | komentárov: 0

Obrazok V § 7 upravuje Občiansky zákonník vznik a zánik spôsobilosti mať práva a povinnosti. Právna spôsobilosť vzniká narodením, no právnu spôsobilosť priznáva zákon aj počatému dieťaťu (nasciturus) pod podmienkou, že sa narodí živé. Môžeme povedať, že narodené dieťa sa nepovažuje za subjekt práv až momentom narodenia, ale stáva sa ním momentom počatia, condicio sine qua non, ak sa narodí živé.1 Na druhej strane musíme zdôrazniť, že právne významnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje vznik právnej spôsobilosti je narodenie a nie počatie. Momentom narodenia nadobúda dieťa právnu spôsobilosť ex tunc, od okamihu počatia.2

Umelé oplodnenie a s tým súvisiace právne otázky

Ivan Humenik
 | 26.8.2009 | komentárov: 1

Obrazok Rozvoj medicínskych poznatkov, ktorých suma za posledné desaťročia vzrástla na niekoľkonásobok, kladie právnej vede otázky aj v oblasti ľudskej reprodukcie. V súvislosti s ľudskou reprodukciou vyvstali problémy, ktoré sú z juristického hľadiska extrémne zložité a ich normatívne riešenie je mimoriadne obtiažne. Práve rozvojom prokreatívnej medicíny sú otrasené základné právne axiomy, ktoré trvali tisícročia, ako napr. zásada „mater semper certa est, pater incertus“.1

Transplantácia, transfúzia a resuscitácia

Ivan Humenik
 | 26.8.2009 | komentárov: 246

Obrazok Používanie transplantačných techník má v medicíne dlhé dejiny, ktorých počiatky siahajú do stredoveku, keď boli pokusy liečiť zranených vojakov tak, že chýbajúce časti tela sa nahrádzali výrezmi z kože na ramene. Z konca 15. storočia pochádzajú pravdepodobne aj prvé pokusy s transfúziou krvi. Aj napriek tomu sa počas ďalších stáročí nedosiahli väčšie pokroky v danej oblasti.

Surogačné (náhradné) materstvo

Ivan Humenik
 | 26.8.2009 | komentárov: 3

Obrazok Jav, o ktorom sa chystáme v krátkosti zmieniť nie je v súčasnej medicíne novinkou, no napriek tomu stále vyvoláva právne otázky o svojich dôsledkoch. Ide o situáciu, keď buď odplatne, alebo snáď i bezodplatne je „objednaná“ žena za účelom, aby sa dala artificiálne (umelo) inseminovať (spravidla semenom muža z objednávateľského páru), alebo aby si dala implantovať embryo obstarané objednávateľským párom a aby takéto dieťa donosila a po pôrode ho odovzdala objednávateľom.

„Ochrana“ medicínskeho postupu ako výsledku výskumnej práce

Ivan Humenik
 | 26.8.2009 | komentárov: 0

Obrazok Je samozrejmosťou, že stále zrýchľujúci sa vývoj techniky neobchádza ani oblasť medicíny. Každý nový posun pri riešení parciálnych otázok vznikajúcich v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti je potenciálnym základom pre ďalšie objavy, vynálezy, technické riešenia, zlepšovacie návrhy ale aj know-how, ktoré dokážu zlepšiť, zefektívniť či znížiť cenu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, teda v konečnom dôsledku sú schopné predĺžiť ľudský život.

Biomedicínsky výskum – pojem, podmienky jeho realizovania a ochrana jeho účastníkov

Ivan Humenik
 | 17.6.2009 | komentárov: 3

Obrazok Človek nie je iba zdrojom nenahraditeľných substancií diagnosticko-terapeutických, ale stále širším prameňom vedeckého poznania medicínskeho experimentu. Medicínske experimenty majú pomerne dávnu tradíciu, pôvodne boli samozrejme realizované veľmi jednoduchými spôsobmi. Egyptské, mezopotámske, a neskoršie písomné pamiatky dokladujú, že niektoré poznatky museli byť získavané na živých ľudských bytostiach. Z Avicenovej doby je zachovaný úryvok zdôrazňujúci potrebu experimentovania, varujúci však pred pokusmi na osobách „vyšších vrstiev a spoločensky významných“.