JUDIKATÚRA: Určenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia | Medicínske právo
              

Články


JUDIKATÚRA: Určenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia


 | 27.10.2014 | komentárov: 0

Ústavný súd ČR sa vo svojom náleze (sp. zn. I.ÚS 501/13) vyjadril aj k diskrečnej právomoci všeobecných súdov pri určovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa.

Sťažovateľka P. P. bola po dopravnej nehode trvalo pripútaná na vozík a odkázaná na pomoc iných, keďže bez ich pomoci nebola schopná vykonávať ani najbežnejšie činnosti. Prvostupňový súd jej následne priznal náhradu bolestného a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške osem násobku bodového ohodnotenia, ktoré mali byť uhradené poisťovňou. Súd pri rozhodovaní prihliadal najmä na skutočnosť, že sťažovateľka utrpela nenapraviteľnú ujmu, čo sa prejavilo aj na jej psychickom stave. V dobe úrazu žila sťažovateľka aktívny spoločenský život a budovala si kariéru, čo sa po úraze zmenilo. V odvolacom konaní jej súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia znížil a odvolanie, ktoré proti rozhodnutiu druhostupňového súdu sťažovateľka ihneď podala, bolo Najvyšším súdom zamietnuté. Ten k otázke primeranosti posudzovania výšky odškodnenia uviedol, že nie je dôležitý „matematický postup, jímž soud ke stanovení výše náhrady za ztížení společenského uplatnění dospěl, nýbrž reálná hodnota peněžní částky, jíž mají být kompenzovány imateriální požitky, o které poškozený v důsledku poškození zdraví přišel." Takýmto postupom došlo, podľa sťažovateľky, k zásahu do jej práv, a preto sa rozhodla podať ústavnú sťažnosť, v ktorej požadovala zrušenie rozhodnutí predchádzajúcich rozhodnutí.

Ústavný súd sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj právom na odôvodnenie ako súčasťou práva na spravodlivý proces. „Realizace práva na odůvodnění soudního rozhodnutí je jednou ze záruk, že výkon spravedlnosti nebude arbitrární a neprůhledný, a že rozhodování soudů bude kontrolováno veřejností. Řádné odůvodnění rozsudku je též předpokladem toho, aby účastník řízení mohl účinně uplatňovat opravné prostředky, které má k dispozici.“ Odôvodnenie musí obsahovať predovšetkým súvislosť medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi, vrátane ich hodnotenia. Odôvodnenie má význam aj pri uplatňovaní princípu predvídateľnosti rozhodovania súdov.

Odôvodnenie obsiahnuté v rozhodnutí prvostupňového súdu nespĺňa túto požiadavku bezvýhradne. Chýb sa prvostupňový súd dopustil nielen pri podrobnejšom nevymedzení oblastí, v ktorých došlo k zmene života sťažovateľky, ale aj pri výpočte náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý mal byť prehľadnejší.

Odvolací súd sa pri rozhodovaní zameral výhradne na porovnanie prípadu sťažovateľky s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu, pričom takéto porovnávanie pôsobí laicky. „Rozsudek odvolací instance se tak z hlediska celkového argumentačního rámce ocitl za hranicí přezkoumatelnosti i ústavní konformity.“

V otázke výšky odškodnenia Ústavný súd zdôraznil, že jej posudzovanie vzhľadom na okolnosti jednotlivých prípadov prináleží všeobecným súdom za predpokladu dodržania primeranosti medzi ujmou a priznanou čiastkou. V prípade sťažovateľky však tento predpoklad zachovaný nebol.

„Náhrada za ztížení společenského uplatnění plní v rámci právní úpravy náhrady škody na zdraví reparační funkci, zejména v případě zvláště závažné zdravotní újmy, jen v nedostatečné míře. Poškození zdraví takového rozsahu, jako je tomu v posuzovaném případě, ostatně ani finančně "reparovat" nelze. Ani úvaha o naplnění satisfakční funkce náhrady tu není zcela na místě. Lze snad připustit částečné ulehčení životní situace poškozené osoby dílčí kompenzací nevyužitých životních možností, k němuž může přiznaná (i zvýšená) peněžní náhrada přispět.“ Vzhľadom na zdravotný stav sťažovateľky je pravdepodobné, že jej priznané peňažné prostriedky nebudú postačovať na úhradu ošetrovateľských služieb po celú dobu. Na túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní všeobecné súdy neprihliadli.

Pri znížení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia došlo v danom prípade s prihliadnutím na okolnosti prípadu k rozporu s princípom spravodlivosti, čím došlo k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivý proces. Ústavný súd preto vo výrokovej časti nálezu zrušil časti napadnutých rozhodnutí odvolacieho súdu a Najvyššieho súdu.

Spracovala: Ľudmila MOĽOVÁ

 

Rozhodnutie nájdete TU




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 8+9 =


-- žiadne príspevky --