Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti - 5. časť | Medicínske právo
              

Články


Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti - 5. časť


 | 14.6.2010 | komentárov: 1

Opäť pokračujeme na pravo-medicina.sk v zverejňovaní nášho seriálu o náhrade škody. Tentokrát sa budeme venovať subjektom zodpovednosti, spoluzodpovednosti a spoločnej zodpovednosti.

Obrazok Subjekty zodpovednosti za škodu v medicínskom práve

Dnešné pokračovanie článkov o zodpovednosti v medicínskom práve je venované subjektom, ktoré sú spôsobilé niesť zodpovednosť za škodu, resp. ujmu v medicínskom práve.

„Zatiaľ čo pri trestnoprávnej alebo pracovnoprávnej zodpovednosti sa zodpovednosť uplatňuje zásadne mimo vzťahu voči poškodenému občanovi a ten nie je účastníkom zodpovednostného konania, pri občianskoprávnej zodpovednosti vyplývajúcej zo zásahu do práv občana a zo vzniknutej škody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa uplatňuje zodpovednosť vo vzťahu občan – zdravotnícke zariadenie.“ (1)
V prípadoch subjektívnej zodpovednosti, ktorá je založená na zavinení, zodpovedá za ujmu (na živote, zdraví či majetku) spôsobenú pacientovi:
-    zdravotnícke zariadenie, ktorého lekár alebo iný zdravotnícky pracovník danú ujmu svojim konaním zavinil – je potrebné si uplatniť náhradu ujmy voči zdravotníckemu zariadeniu a nie priamo voči osobe, ktorá konala non lege artis,
-    súkromný lekár, ktorý spôsobil ujmu svojim vlastným zavineným konaním
V prípadoch objektívnej zodpovednosti, kde sa neskúma zavinenie, za ujmu spôsobenú pacientovi zodpovedá:
-    zdravotnícke zariadenie, s ktorého poskytovaním zdravotníckych služieb bol spojený vznik ujmy,
-    súkromný lekár, s ktorého poskytovaním zdravotníckych služieb bol spojený vznik ujmy. (2)

Pre vznik zavinenej (subjektívnej) zodpovednosti sa v občianskom práva vyžaduje spôsobilosť osôb na zavinenie – deliktná spôsobilosť.
Pri fyzických osobách to je dosiahnutím plnoletosti, čo je zvyčajne dovŕšením osemnásteho roku veku, výnimočne aj uzavretím manželstva po dovŕšení šestnásteho roku veku a od schopnosti náležite uplatniť svoje rozumové a vôľové spôsobilosti, teda vedieť posúdiť následky svojho konania a zároveň svoje konanie vedieť aj ovládnuť.
Za určitých predpokladov občianske právo priznáva spôsobilosť na zavinie aj maloletým a osobám trpiacim duševnou poruchou a to vtedy, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky (§ 422 ods. 1 OZ).
Pri osobách právnických je otázka deliktnej zodpovednosti zložitejšia. Vo všeobecnosti, keďže za právnickú osobu konajú jej štatutárne orgány pričom prejavujú vôľu, ktorá je vlastne vôľou právnickej osoby, je možné tvrdiť, že aj právnická osoba má deliktnú spôsobilosť. Táto spôsobilosť vzniká spolu zo vznikom jej právnej subjektivity a jej rozsah je vymedzený okruhom činností právnickej osoby.
Od prípadov zavinenia právnickej osoby sa odlišujú prípady, keď pri výkone činnosti požije právnická osoba svojho zamestnanca, ktorý zavineným protiprávnym konaním spôsobí ujmu (§ 420 ods. 2 OZ). Hoci nejde o priame zavinenie zariadenia, za takto spôsobenú ujmu zodpovedá poškodenému za ujmu spôsobenú osobou použitou pri výkone svojej činnosti. (3)

Pri objektívnej zodpovednosti sa nevyžaduje deliktná spôsobilosť ani u zdravotníckeho zariadenia ani u súkromného lekára. Osoby zodpovedajú za vznik objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na to či majú alebo nemajú deliktnú spôsobilosť. Ak sú teda splnené podmienky vzniku objektívnej zodpovednosti (§ 420a a § 433) vzniká u osôb zodpovednosť za škodu a následná povinnosť škodu nahradiť.

Spoluzodpovednosť za spôsobenú škodu

Spoluzodpovednosť viacerých osôb za vzniknutú škodu môže vzniknúť v dvoch podobách:
-    ako spoločná zodpovednosť viacerých subjektov a
-    ako spoluzavinenie poškodeného (avšak pri poškodenom prichádza do úvahy aj samostatné zavinenie).

Spoločná zodpovednosť viacerých subjektov

Spoločná zodpovednosť viacerých škodcov je daná v prípadoch, keď určitá škoda vzniknutá poškodenému pacientovi je spôsobená viacerými subjektmi za splnenia predpokladu že existuje príčinná súvislosť. (4)
„Spoločná zodpovednosť vzniká nielen tam, kde na strane škodcov ide o úmyselné spoluzavinenie alebo spoluzavinenie z nedbanlivosti, ale aj tam, kde u jedného zo škodcov pôjde o úmyselné spôsobenie škody a u druhého o spôsobenie škody z nedbanlivosti.“ (5)
Poľa § 438 OZ zodpovedajú viacerí škodcovia za spôsobenú ujmu spoločne a nerozdielne a iba v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť že budú zodpovedať za škodu podľa svojej účasti na nej. Taktiež sa tu uplatňuje zásada solidárnosti podľa § 511 OZ.
„Podstata solidárnosti spočíva v tom, že každý zo škodcov zodpovedá za ostatných a všetci zodpovedajú za každého jednotlivého škodcu.“ (6) Z toho vyplýva, že poškodený je oprávnený požadovať plnenie od hociktorého zo spoločne zodpovedných subjektov. Ak dôjde k náhrade škody jedným zo spoločne zodpovedných subjektov, povinnosť ostatných zaniká. Avšak ten škodca, ktorý splnil celú náhradu škody, tak tomu vzniká regres, teda právo požadovať náhradu od ostatných škodcov podľa miery ich účasti na spôsobenej škode, buď vzájomnou dohodou alebo rozhodnutím súdu.

Spoluzavinenie poškodeného

Mnohokrát sa stáva, že poškodený sa určitým spôsobom podieľa na vzniku vlastnej škody. „Je potrebné rozlišovať či došlo ku škode:
-    výlučným zavinením poškodeného, alebo
-    spoluzavinením poškodeného.“ (7)

Zavinenie poškodeného

Pokiaľ sa stane, že poškodený zavinil vznik vlastnej škody (ujmy) sám, tak jej následky bude znášať v celom rozsahu sám. Poškodený nemôže požadovať jej náhradu od iného.
Pri skúmaní zavinenia poškodeného pacienta zohráva dôležitú úlohu najmä posúdenie rozsahu uložených povinností pacientovi v priebehu procesu poskytovania zdravotnej starostlivosti a to ako pacient dodržiaval stanovený liečebný režim, prípadne či bola dodržaná všeobecná prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ. (8)

Spoluzavinenie poškodeného

V prípadoch, keď škoda spôsobená poškodenému vznikla čiastočne aj jeho zavinením, tak poškodený znáša túto škodu pomerne, presnejšie v rozsahu svojej účasti na škode.
Aby bolo možné hovoriť o spoluzavinení poškodeného, musí poškodený vykonať protiprávny úkon, ktorý spolu so škodou spôsobenou škodcom je vo vzťahu príčinnej súvislosti. Toto zavinenie poškodeného môže byť vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. V oboch prípadoch môže byť toto zavinenie príčinou vzniku škody alebo zväčšenia jej rozsahu.
Ustanovenie § 441 OZ (upravuje spolu/zavinenie poškodeného) nevylučuje možnosť spoluzavinenia poškodeného pri škode spôsobenej úmyselne. Ak spôsobil škodca škodu úmyselne a poškodený ju spoluzavinil z nedbanlivosti, bude spravidla nedbanlivosť poškodeného v pomere k úmyselnému zavineniu škodcu tak nepatrná, že na ňu nebude možné prihliadať. (9)
„V konaniach o žalobách o náhradu škody je súd povinný aj bez návrhu skúmať, či nie sú dané dôvody na obmedzenie zodpovednosti žalovaného v dôsledku spoluzavinenia poškodeného.“ (10)

    Keď už teda vieme, kto môže byť zodpovedný za škodu v medicínskom práve i to, že aj sám poškodený sa môže podieľať na zodpovednosti či už čiastočne alebo celkom sám, tak nabudúce by sme sa venovali jednotlivým skutkovým podstatám zodpovednosti v medicínskom práve.

Poznámky:

(1) Stolínová, J.: Občan, lékař a právo. 1.vydanie,  Praha, Avicenum, 1990, s 155
(2) Porovnaj: Barancová, H. a kol.: Medicínske právo. 1. vydanie, Bratislava, Veda, 2008, s. 306
(3) Porovnaj: Barancová, H. a kol.: Medicínske právo. 1. vydanie, Bratislava, Veda, 2008, s. 307
(4) Porovnaj: Holub, M. a kol.: Odpovědnost za škodu v právu občanském, pracovním, obchodním a správním. Praha, Linde, 2003, s. 85
(5) R III/1969
(6) Holub, M. a kol.: Odpovědnost za škodu v právu občanském, pracovním, obchodním a správním. Praha, Linde, 2003, s. 85
(7) Lazar, J. a kol.: Občianske právo hmotné 2. 3.vydanie, Bratislava, Iura Edition, 2006, s. 318
(8) Porovnaj: Barancová, H. a kol.: Medicínske právo. 1. vydanie, Bratislava, Veda, 2008, s. 309
(9) Pozri tiež: R 27/1977 a R III/1967
(10) R 22/1979

foto: marbleins.com





 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 7+4 =


Mária Ághová

(27.7.2012)
Som poškodený pacient po operácii. Nebola som poučená o rizikách zákroku, všetku dokumentáciu mám u seba a viem to preukázať. Napriek tomu lekár aj keď zničí zdravie pacienta nikde nie je potrestaný, pretože aj keď všetci lekári povedia, že po 7 operáciach pravého bedrového kĺbu s množstvom ďalších rizik nemal lekár realizovať konverziu z artodézy na TEP ani jeden zo znalcov nepovedal, že je to prevda. Znalecký posudok urobili ako rozprávky starej matere bez faktov.Nikdey sa pacient nedovolá pravdy a lekári možu beztrestne aj zabíjať ľuďí a nič sa im nestane. Môžu byť zákony aké chcú lekár nikde nie je zodpovedný pretože jeho zodpovednosť závisi od toho iného lekára a ten to nikde nepovie, S pozdravom Ághová