Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím: nový vietor do plachát ochrany práv zdravotne postihnutých? | Medicínske právo
              

Články


Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím: nový vietor do plachát ochrany práv zdravotne postihnutých?


 | 30.9.2014 | komentárov: 0

Zdravotná starostlivosť sa priamo dotýka základných a najdôležitejších hodnôt chránených právom. Prostredníctvom zdravotnej starostlivosti sa chráni život a zdravie fyzickej osoby. Medicínske činnosti ex natura sua zasahujú do základných práv fyzickej osoby, pretože s ich realizáciou je neoddeliteľne spojený zásah do telesnej a psychickej integrity fyzickej osoby. Z uvedeného vyplýva, že práva prijímateľa zdravotnej starostlivosti pramenia a sú chránené právnymi dokumentmi najvyššej právnej sily.(1)

Obrazok

Základné ľudské práva sú garantované viacerými medzinárodnými dohovormi, ktoré sa týkajú aj práv bezprostredne zasahovaných pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (zdravotníckym pracovníkom) a pacientom je totiž reláciou ktorá je charakteristická vzájomným „pnutím“, je vzťahom v rámci ktorého dochádza ku stretu práv pacienta a práv poskytovateľa/zdravotníckeho pracovníka. Vzhľadom na určitú asymetriu vzťahu je pacient vždy v slabšom postavení a preto je nevyhnutné, aby štát ako garant dodržiavania ľudských práv zabezpečil ich efektívne uplatňovanie a ochranu. (2)

Medzi ľudské práva, ktoré sú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zvlášť zasahované môžeme zaradiť právo na život, právo na slobodu pohybu a bezpečnosť, právo na ochranu súkromia, právo na humánne zaobchádzanie (zákaz mučenia a ponižujúceho zaobchádzania), ako aj právo (upravené v rôznych modifikáciách) na zdravotnú starostlivosť. Uvedené práva nájdeme zakotvené v celom rade dôležitých dokumentov:

  • Všeobecná deklarácia ľudských práv (uznesenie Valného zhromaždenia OSN DE01/48)
  • Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych , sociálnych a kultúrnych právach (vyhláška MZV č. 120/1976)
  • Európska sociálna charta (oznámenie MZV SR č. 329/1998)
  • Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd vrátane dodatkových protokolov (publikované ako oznámenie Federálneho MZV č. 209/1992)
  • Dohovory MOP o ochrane zdravia v niektorých odvetviach spoločenských činností (napr. poľnohospodári, baníci a námorníci) a Dohovor MOP č. 130 o liečebno– preventívnej starostlivosti a dávkach v chorobe z roku 1969
  • Dohovor o právach dieťaťa  (OSN 1989, publikovaný ako oznámenie Federálneho MZV č. 104/1991 Zb.)
  • Charta základných práv Európskej únie
  • Dohovor  o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny - Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, v znení Dodatkového protokolu zo dňa 25.01.2005 (publikované pod číslom 40/2000 Z.z. a 494/2007 Z.z.).

Predmetom záujmu medicíny je človek v zdraví i v chorobe. Prevažne sa však medicína zaoberá človekom ktorý má nejakú chorobu, či trpí nejakou zdravotnou vadou. Právo na zdravotnú starostlivosť je síce upravené v medzinárodných dohovoroch, ako aj v čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, no na národnej ako aj medzinárodnej scéne dlho neexistoval dokument, ktorý by sa orientoval na úpravu práv zdravotnej postihnutých osôb. Zdravotné postihnutie je skutočnosťou ktorá postihnutú osobu akoby automaticky znevýhodňuje oproti zdravým osobám, pričom miera/podoba znevýhodnenia je priamo závislá od viacerých faktorov (povaha postihnutia, sociálne pomery v ktorých osoba žije, postoj spoločnosti voči zdravotne postihnutým osobám, sociálna politika štátu a podobne). I keď boli ľudské práva komplexne zakotvené v už spomenutých medzinárodných dokumentoch, odborná verejnosť a organizácie ktoré sa venujú osobám so zdravotným postihnutím dlhodobo volali po prijatí dokumentu, ktorý by postavenie zdravotne postihnutých osôb upravoval špeciálne.

V roku 2006 bol na pôde OSN po niekoľkoročných vyjednávacích maratónoch prijatý Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len ako „Dohovor o PZP“) (3), ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 25.06.2010 a má povahu medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonmi a Ústavou SR. Nejedná sa o dokument malého významu, jeho schváleniu predchádzali dlhoročné prípravy a jeho prijatie vyvoláva veľké očakávania. Kayess (2008) (4) sa v súvislosti s prijatím Dohovoru o PZP vyjadril, že tento dokument konečne umožňuje „najväčšej svetovej minorite“ žiadať rešpektovanie ich ľudských práv a nastoľuje podmienky pre participáciu jej členov na živote spoločnosti. Birgden a Perlin (2009) (5) obdobne ako Kayess považujú prijatie Dohovoru o PZP za posun v ochrane práv zdravotne postihnutých osôb a to hlavne preto, že vzhľadom na svoju obsah je Dohovor oproti iným dokumentom/konvenciám obsiahlejší a komplexnejší a pre zmluvné štáty definuje konkrétne povinnosti, ktorých praktická realizácia a transpozícia do národných poriadkov môže viesť k prijatiu doteraz nebývalej pro-handicapovaným zameranej právnej reglementácie. (6)

 

OBSAH A DOPADY DOHOVORU O PZP

Aký je obsah Dohovoru o PZP a ako by mal ovplyvniť národnú politiku voči zdravotne postihnutým osobám? Skôr ako sa nad touto otázkou zamyslíme je potrebné zdôrazniť, že Dohovor o PZP neupravuje akési „nové práva“, ale ľudské práva, ktoré sú priznané ľudskej bytosti (upravené v iných dokumentoch) ako takej špecifikuje pre osobitné podmienky osôb so zdravotným postihnutím.

Podľa Čl. 1 ods. Dohovoru o PZP (cit.): „Cieľom tohto dohovoru je presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti. Osoby so zdravotným postihnutím zahŕňajú osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.“

Dohovor obsahuje katalóg práv, ktoré majú byť pre osobu so zdravotným postihnutím chránené a to vo vzťahu k jej základnému právu na sebaurčenie, k právam vo vzťahu spôsobu života, zdravotnej starostlivosti, vzťahom k iným osobám, k práci a podobne. Z pohľadu systematiky Dohovoru o PZP sa jedná naozaj o ucelený dokument, ktorý na jednom mieste rieši dodržiavanie práv zdravotne postihnutej osoby. Obsah Dohovoru o PZP je nasledovný:

  • Článok 1 Cieľ
  • Článok 2 Vymedzenie pojmov
  • Článok 3 Všeobecné zásady
  • Článok 4 Všeobecné záväzky
  • Článok 5 Rovnosť a nediskriminácia
  • Článok 6 Ženy so zdravotným postihnutím
  • Článok 7 Deti so zdravotným postihnutím
  • Článok 8 Zvyšovanie povedomia
  • Článok 9 Prístupnosť
  • Článok 10 Právo na život
  • Článok 11 Rizikové situácie a núdzové humanitárne situácie
  • Článok 12 Rovnosť pred zákonom
  • Článok 13 Prístup k spravodlivosti
  • Článok 14 Sloboda a osobná bezpečnosť
  • Článok 15 Ochrana pred mučením alebo krutým, neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestaním
  • Článok 16 Ochrana pred vykorisťovaním, násilím a zneužívaním
  • Článok 17 Ochrana integrity osobnosti
  • Článok 18 Sloboda pohybu a štátna príslušnosť
  • Článok 19 Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti
  • Článok 20 Osobná mobilita
  • Článok 21 Sloboda prejavu a presvedčenia a prístup k informáciám
  • Článok 22 Rešpektovanie súkromia
  • Článok 23 Rešpektovanie domova a rodiny
  • Článok 24 Vzdelávanie
  • Článok 25 Zdravie
  • Článok 26 Habilitácia a rehabilitácia
  • Článok 27 Práca a zamestnávanie
  • Článok 28 Primeraná životná úroveň a sociálna ochrana
  • Článok 29 Účasť na politickom a verejnom živote
  • Článok 30 Účasť na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách a športe.

V Článku 31 – 50 sú riešené otázky praktického realizovania záväzkov signatárov Dohovoru o PZP v národných právnych poriadkoch. Práve táto časť je veľmi dôležitá, pretože stanovuje mechanizmus na uplatňovanie Dohovoru o PZP v živote zdravotnej postihnutých osôb a rovnako stanovuje aj kontrolné mechanizmy. Sme názoru, že rozsahom povinností, ktoré na seba Slovenská republika prijatím Dohovoru o PZP prijala (viď napr. Čl. 4 – Všeobecné zásady) nemá tento dokument v posledných desaťročiach (pre oblasť ľudských práv) konkurenciu. Súčasne sa natíska otázka, či Slovenská republika bude v zmysle Čl. 33 schopná zabezpečiť podmienky na to, aby sa záväzky pretavili do konkrétneho života spoločnosti (7). Ako signatár sme tiež povinný do dvoch rokov predložiť Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím správu o opatreniach ktoré boli prijaté na realizovanie Dohovoru o PZP v spoločnosti (8).

Aplikácia Dohovoru o PZP má pre prax a život spoločnosti ďalekosiahle následky. Ako hovorí vo svojom stanovisku Hammarberg (2012),  osoby so zdravotným postihnutím boli dlhodobo odrezané od života a nútené žiť svoj život v izolácii od „normálneho“ sveta. Tento jav bol čiastočne ovplyvnený pôvodne „dobrým“ úmyslom vytvoriť pre tieto osoby odlišné podmienky, ktoré však častokrát viedli k ich internácii do špeciálnych zariadení a takto ich obmedzovali v styku s vonkajším svetom. Aj tento aspekt diskriminácie postihnutých osôb je riešený cez Dohovor o PZP (9). Budeme asi súhlasiť s tým, že život osôb so zdravotným postihnutím a predovšetkým s postihnutím ovplyvňujúcim psychické zdravie osoby je v spoločnosti spojený s určitým stereotypným vnímaním. To sa prejavuje v mnohých oblastiach života zdravotnej postihnutej osoby, oblasť poskytovania zdravotnej starostlivosti nevynímajúc. Ako príklad môžeme uviesť problematiku informovaného súhlasu u nespôsobilých pacientoch. Aj keď zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti (10) v § 6 ods. 6 písm. b/ ukladá povinnosť prihliadať na názor nespôsobilého pacienta, reálne uplatnenie skôr tenduje k rešpektovaniu názoru zákonného zástupcu. Dohovor o PZP prierezovo vo viacerých článkoch (napr. Čl. 12, 14, 17, 22, a 25) zdôrazňuje, že zdravotný postih ktorý je dôvodom na zbavenie spôsobilosti takejto osoby neoprávňuje poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vykonať zdravotný výkon bez toho aby bola rešpektovaná vôľa samotného (hoc nespôsobilého) pacienta. Samozrejme z uvedených článkov Dohovoru nie je možné vyvodiť záver, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je rozhodujúca za každých okolností len vôľa nespôsobilého pacienta, no filozofia záväznosti pacientovej vôle sa práve v dôsledku Dohovoru obracia v prospech pacienta. Tento moment si musia poskytovatelia zdravotnej starostlivosti uvedomiť a do procesu informovania a získania súhlasu so starostlivosťou zainteresovať v čo najväčšej miere aj nespôsobilých pacientov.

Dôležitosť Dohovoru o PZP a jeho dopad na politiky štátov už v niekoľkých rozhodnutiach zdôraznil aj Európsky súd pre ľudské práva. Napríklad v rozhodnutí Glor proti Švajčiarsku (11) dal do súvisu porušenie Čl. 14 Dohovoru o ľudských právach (zákaz diskriminácie) s nedostatočnou implementáciou Dohovoru o PZP do právneho poriadku Švajčiarska. Súčasne súd akcentoval nevyhnutnosť rešpektovania Dohovoru o PZP ako dokumentu, ktorý má byť prenesený do reálneho života spoločnosti (12). Obdobne Európsky súd pre ľudské práva postupoval aj pri rozhodovaní vo veci D.D. proti Litve (13) v ktorom riešil sťažnosť štátnej príslušníčky Litvy, ktorá bola v dôsledku svojho mentálneho postihnutia umiestnená do zariadenia pre duševne postihnutých a automaticky bola zbavená spôsobilosti na právne úkony a obmedzená v slobode pohybu. Súd vyhodnotil, že skutočnosť, že osoba je zbavená spôsobilosti samostatne konať ju ešte nezbavuje práva vyjadrovať svoj názor na veci, ktoré sa dejú okolo nej (napr. aj vo vzťahu k zdravotnej starostlivosti) a jej názor má byť v čo najväčšej miere rešpektovaný. Z rozhodnutia vyplýva, že podstatným momentom pre posúdenie „záväznosti“ vôle takejto osoby nie je skutočnosť zbavenia spôsobilosti ale povaha ochorenia (to či ovplyvňuje jej rozoznávaciu schopnosť). V súvislosti s posudzovaním sťažnosti súd poukázal aj na Dohovor o PZP a princípy ktoré sú v ňom stanovené vo vzťahu k právnej spôsobilosti zdravotne postihnutých osôb (Čl. 12) (14). Z rovnakých pozícií vychádza aj ďalšie nedávne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Stanev proti Bulharsku (15). Aj tu súd zdôraznil, že súčasný trend na poli ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím smeruje k tomu, aby bola osobám so psychickým postihnutím priznaná spôsobilosť v čo najväčšom rozsahu ako to v danom (ich) prípade prichádza do úvahy (16).

 

ZÁVER

Hoci je problematika ochrany ľudských práv riešená na nadnárodnej úrovni stabilne niekoľko desaťročí je možné konštatovať, že Dohovor o PZP svojím rozsahom, stanovením kontrolných mechanizmov vyplnil medzeru vo vzťahu k špeciálnym potrebám osôb so zdravotným postihnutím. Názory popredných odborníkov z oblasti práva a bioetiky, ako aj nedávne rozhodnutia Európskeho súde pre ľudské práva dávajú znať, že právne nastavenie fungovania viacerých inštitútov (napr. zabavovanie právnej spôsobilosti, informované súhlasy nespôsobilých osôb, detencie) je potrebné vo svetle tohto Dohovoru prehodnotiť. Pre oblasť poskytovania zdravotnej starostlivosti je zvlášť dôležité, aby zdravotnícki pracovníci zainteresovali do procesu poskytovania aj osoby, ktoré sú zbavené spôsobilosti na právne úkony a za ktorých dáva informovaný súhlas zákonný zástupca. Názor týchto osôb by mal byť rešpektovaný v čo najvyššej miere.

 

Autori: JUDr. Ivan HUMENÍK, PhD., JUDr. Jozef KUBALA – Advokátska kancelária h&h Partners

Článok bol publikovaný v časopise Slovenský lekár, ročník 22 (26), číslo 3 – 4/2012, s. 78 nasl. ISSN 1335-0234.

 

Obrázok: freedigitalphotos.net

 


Zoznam odkazov 

(1) HUMENÍK, I.: Medicínske právo a ochrana osobnosti. 1. vydanie - Bratislava: EUROKODEX, s.r.o., 2011. 288 s.,  ISBN 978-80-89447-58-9, 62. 

(2) Tým nechceme povedať, že práva sú len na strane pacienta. Ako sme naznačili, aj subjekty na druhej strane vzťahu (teda zdravotnícki pracovníci / poskytovatelia) majú svoje práva, ktoré musia byť rešpektované. Dnes sa mnohokrát paradoxne dostávame do situácie, kedy práva zdravotníckych pracovníkov na ochranu života, zdravia, cti, nie sú dostatočné chránené. Zdravotnícke povolanie sa realizuje mnohokrát v podmienkach, kedy je zdravotník vystavený riziku straty života/poškodenia zdravia (zoberme si napr. zásahy záchrannej zdravotnej služby v rómskych osadách). Právna regulácia na ochranu záujmov a práv zdravotníkov v týchto situáciách podľa nášho názoru reaguje neefektívne a ochrana (napr. hrozbou trestnoprávneho postihu pre útočníka) sa žiaľ realizuje až ex post.

(3) Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím prijatý na pôde OSN, publikovaný v zbierke zákonov pod číslom 317/2010 Z.z. Na pôde OSN boli 17.12.1991 prijaté aj Princípy pre ochranu osôb s mentálnym postihnutím a pre zlepšenie zdravotnej starostlivosti [online]. 1991 [cit. 2010-12-07].  Dostupné na internete: < http://www2.ohchr.org/english/law/principles.htm>.

(4) KAYESS, R., FRENCH, P. Out of darkness into light? Introducing the Convention on the Rights of Persons with Disabilities. In Human Rights Law Review, 2008. No. 8, pp. 1–34, p. 4

(5) Porovnaj PERLIN, M. L., BIRGDEN, A. “Where the home in the valley meets the damp dirty prison”: A human rights perspective on therapeutic jurisprudence and the role of forensic psychologists in correctional settings. In Aggression and Violent Behavior. 2009, Vol. 14 , pp. 256–263, p. 257

(6) Pozri tiež bližšie: HUMENÍK, I.: Ochrana práv duševne chorých osôb pri nútenom poskytovaní zdravotnej starostlivosti. In Časopis zdravotnického práva a bioetiky (Journal of medical law and bioethics) Vol. 1, No. 1,  Ústav státu a práva ČR (2011), ISSN 1804-8137, str. 38.

(7) V zmysle Čl. 33 ods. 1 (cit.): „1. zmluvné strany v súlade so svojou vlastnou sústavou riadenia v rámci štátnej správy ustanovia jedno alebo viac kontaktných miest pre problematiku vykonávania tohto dohovoru a budú venovať náležitú pozornosť určeniu koordinačného mechanizmu v rámci štátnej správy s cieľom uľahčiť realizáciu s tým súvisiacich činností v jednotlivých oblastiach a na rôznych úrovniach.“

(8) Pozri napr. Závery z diskusie pri okrúhlom stole: Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, jeho implementácia a monitorovanie. [online]. 2011 [cit. 2012-12-04].  Dostupné na internete: < http://www.nrozp.sk/index.php/uvodna-stranka-nrozp/181-zavery-z-diskusie-pri-okruhlom-stole-dohovor-o-pravach-osob-so-zdravotnym-postihnutim-jeho-implementacia-a-monitorovanie>.

(9) Pozri HAMMARBERG, T. Persons with disabilities have a right to be included in the community – and others must respect this principle. [online]. 2012 [cit. 2012-12-04].  Dostupné na internete: < http://commissioner.cws.coe.int/tiki-view_blog_post.php?postId=211>.

(10) Zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

(11) Vec Glor v. Switzerland (Application No. 13444/04, judgment 30. April 2009).

(12) Pozri napr.: Court of Human Rights case: A promising ruling on disability at European Court of Human Rights case. [online]. 2012 [cit. 2012-12-04].  Dostupné na internete: < http://www.e-include.eu/en/legal-network-news/non-discrimination/13...ising-ruling-on-disability-at-european-court-of-human-rights-case->.

(13) Pomerne čerstvé rozhodnutie D.D. V Lithuania, (Application No. 13469/06, judgment, 14 February 2012).

(14) Tiež pozri European National Human Rights Institutions welcome Judgment of the European Court of Human Rights on mental capacity and human rights. [online]. 2012 [cit. 2012-12-04].  Dostupné na internete: < http://www.ihrc.ie/newsevents/press/2012/02/14/european-national-human-rights-institutions-welcom/>.

(15) Vec Stanev v. Bulgaria (Application no. 36760/06, judgment, 17 january 2012).

(16) Porovnaj Europe’s highest human rights court issues landmark disability rights ruling. [online]. 2012 [cit.2012-12-04]. Dostupné na internete: <  http://mdac.info/en/17/01/2012/Europe_s_highest_human_rights_court_issues_landmark_disability_rights_ruling->.

 





 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 6+4 =


-- žiadne príspevky --