HOSŤ MESIACA SEPTEMBER 2014: Mgr. Iveta Lazorová | Medicínske právo
              

Články


HOSŤ MESIACA SEPTEMBER 2014: Mgr. Iveta Lazorová


 | 12.9.2014 | komentárov: 2

Sme radi, že pozvanie stať sa hosťom mesiaca na portáli www.pravo-medicina.sk prijala Mgr. Iveta Lazorová, prezidentka Komory sestier a pôrodných asistentiek, sama pôrodná asistentka. Mgr. Iveta Lazorová sa dlhodobo vo svojich aktivitách zameriava na dosiahnutie zmien v poskytovaní starostlivosti o ženu a dieťa na Slovensku, zároveň publikuje a prednáša na domácich i zahraničných konferenciách. Pôsobila ako hlavný odborník MZSR pre pôrodnú asistenciu a viedla pre budúce matky kurzy prípravy na pôrod, preto sa v rozhovore venujeme najmä jej názorom na pôrodnú asistenciu a tému domácich pôrodov.

Obrazok

MEDIUS: Dobrý deň. Ako býva v týchto rozhovoroch zvykom, v úvode ma zaujíma profesia s tým spojené aktivity hosťa mesiaca.  Vedeli by ste priblížiť tie svoje?


Som pôrodná asistentka, ale ukončila som aj vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa v odbore ošetrovateľstvo, takže som aj sestrou. Mám niekoľko špecializácií, publikujem, prednášam na domácich i zahraničných konferenciách, vzdelávam sa. Som v kontakte s mnohými pôrodnými asistentkami takmer všetkých svetadielov, získavam informácie, porovnávam. Dlhodobo som pôsobila ako hlavný odborník MZSR pre pôrodnú asistenciu. Mojim cieľom je dosiahnuť zmeny v poskytovaní starostlivosti o ženu a dieťa na Slovensku. Venovala som sa vedeniu kurzov prípravy na pôrod, kde som sa snažila šíriť myšlienky nového prístupu k ženám a deťom v slovenských pôrodniciach tak, aby aj ženy samotné sa dožadovali týchto zmien. Spolupracovala som s rôznymi občianskymi združeniami, ktorých cieľ je podobný a myslím, že dnes sa už o tejto téme viac hovorí, čo, ako dúfam, bude mať pozitívny vplyv aj na riešenie podpory materských kompetencií na Slovensku. To ale záleží aj od žien samotných. Momentálne pracujem na pozícii prezidentky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.

MEDIUS: Prečo ste sa rozhodli pre povolanie pôrodnej asistentky?

Musím priznať, že pôvodne som chcela študovať medicínu, no keď som sa nedostala na štúdium v roku 1982, rozhodla som sa pre nadstavbové štúdium ženskej sestry ( tak sa v tom čase volal tento odbor), čo bolo pre mňa správne rozhodnutie a neľutovala som to nikdy. Toto povolanie je naozaj krásne.

MEDIUS: Aké má pôrodná asistentka vzdelanie? Čo patrí k jej kompetenciám?

V súvislosti s reformou vzdelávania v odbore máme v súčasnosti na Slovensku pôrodné asistentky so stredoškolským, ale aj s vysokoškolským vzdelaním, podľa legislatívy sme všetky odborne spôsobilé pre výkon tohto povolania. Sme však povinné sa aj ďalej vzdelávať, nadobúdať špecializácie a certifikáty, ale aj sústavne sa vzdelávať, to znamená „zbierať kredity“ počas 5 ročného cyklu hodnotenia sústavného vzdelávania v podstate celý profesionálny život.

Paradoxne k týmto vysokým nárokom na vzdelávanie nie je priamo úmerná možnosť vykonávať povolanie pôrodnej asistentky na Slovensku v plnom rozsahu. Mám na mysli starostlivosť o tehotné ženy, samostatné vedenie fyziologického pôrodu či starostlivosť o novorodenca a pri podpore dojčenia. Pôrodná asistentka na Slovensku je veľmi výkonovo obmedzovaná, nemá porovnateľné kompetencie s pôrodnými asistentkami napr. EÚ, nemá rozhodovacie kompetencie.

MEDIUS: Dokáže pôrodná asistentka odviesť pôrod samostatne?

Samozrejme, každá pôrodná asistentka, ktorá ukončí vzdelanie pôrodnej asistentky je schopná asistovať žene pri pôrode samostatne.

MEDIUS: Aký je dnes záujem o túto profesiu a aké je uplatnenie pôrodných asistentiek?

Podobne ako je to u sestier, aj u pôrodných asistentiek klesá záujem o toto povolanie. Dôvodom nie sú len pomerne tvrdé podmienky získania vzdelania, ale práve nemožnosť vykonávať to, čo sa v škole naučila a na čo bola pripravovaná pre prax. S poľutovaním musím konštatovať, že odborníci, ktorí rozhodujú o kompetenciách nechcú pripustiť, že pôrodné asistentky sú odborníčky pre starostlivosť o zdravé tehotné ženy, zdravé rodičky, zdravé novonarodené deti.

MEDIUS: Len nedávno neprešiel v prvom čítaní návrh zákona (novela zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov), na základe ktorej by bola z verejného zdravotného poistenia uhrádzaná starostlivosť pôrodnej asistentky pred a po pôrode. V čom všetkom mohla byť takáto zmena pre „pacientky“ prínosná?

Chybou je, že na zdravú tehotnú ženu, rodičku a ženu po pôrode sa u nás nazerá ako na chorú. Sú to pozostatky socialistického prístupu, kedy o svojej osobnosti, o svojom tele ženy nemohli rozhodovať. Na rozhodovanie tu bol niekto iný - kolektív, spoločnosť. Z toho pramení mnoho nedorozumení a nedostatkov. Ak zdravá, ibaže tehotná žena musí absolvovať niekoľko prehliadok u lekára, musí absolvovať niekoľko vyšetrení v tehotenstve a k pôrodu musí byť volaný lekár, je logické, že sa ona sama zdravou necíti byť. A logické je, že sa aj tak správa. Žena očakáva, že ju budeme liečiť. Ale tu nie je čo liečiť. Žena potrebuje v prvom rade pokoj, radu, ako sa má správať preto, aby u nej nenastali komplikácie, podporu, že to všetko dobre zvládne a pomoc pri niektorých úkonoch, ktoré si vyžaduje jej stav. Z tohto hľadiska je logické, že nepotrebuje lekára, ale pôrodnú asistentku.

Návrh zmeny zákona č 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, ktorú predkladala pani poslankyňa Jana Žitňanská, súčasná poslankyňa Európskeho parlamentu, sme pripravili spoločne a fakt, že neprešiel ani v prvom čítaní iba svedčí o tom, že poslanci parlamentu sa o túto tému málo zaujímajú a tlak verejnosti je veľmi slabý. A na druhej strane, lekári sa proti tomu postavili tiež, pretože tvrdia, že nastane katastrofa, no v skutočnosti sa iba obávajú straty svojho postavenia a svojich príjmov. Situácia iba nahráva poisťovniam, ktoré nechcú túto starostlivosť pôrodným asistentkám hradiť. Je zarážajúce, že na jednej strane každý z expertov tvrdí, že máme drahú zdravotnú starostlivosť, na druhej strane lacnejšiu , rovnako kvalitnú odmietame.

MEDIUS: Čo vnímate ako hlavný dôvod toho, že asistentky si zatiaľ  nepresadili samostatnejšie postavenie?

Samostatné postavenie v systéme poskytovateľov znamená aj vyššiu zodpovednosť, na ktorú nie sme všetky pripravené, mnohým pôrodným asistentkám vyhovuje tento stav. Byť iba pomocníčkou lekára, vykonávať naordinované činnosti, nebyť za nič zodpovedné. To je jeden dôvod. Druhý dôvod je ten, že mnohé pôrodné asistentky nikdy na vlastné oči nevideli samostatnú pôrodnú asistentku, nevedia čo je jej úlohou, nikdy nezažili domáci pôrod, neboli u šestonedieľky na návšteve doma po pôrode. Pretože takáto starostlivosť už u nás neexistuje takmer 50 rokov, odkedy sa pôrody presunuli z domácností do pôrodníc. Návštevná služba tzv. terénnych ženských sestier ešte fungovala asi do roku 1990, no dnes je už iba mýtom. Zmenil sa systém a my sme sa mu prispôsobili.

MEDIUS: S pani Mgr. Hanou Celušákovou, ktorá bola hosťom mesiaca JÚL sme sa rozprávali o chýbajúcom rešpekte, vzťahu partnerstva medzi pacientkou a zdravotníkmi v poskytovaní zdravotnej starostlivosti budúcim mamičkám. Aký je Váš názor?

Ako som už uviedla, je to pozostatok socialistického prístupu, kedy nemal možnosť občan, pacient rozhodovať sám o sebe. Zmenou ekonomickej, politickej, aj sociálnej klímy sa dosiahli určité zmeny, no v zdravotníctve sú asi najhoršie vnímané. Zdravotníci majú ešte stále pocit, že pacient je ich podriadený a je povinný sa všetkému prispôsobiť a všetko akceptovať. A, povedzme si úprimne, náš pacient sa málo zasadzuje o to, aby tomu tak nebolo. Ľudia, ktorí žili či pracovali v zahraničí a stretli sa so zdravotníkmi v iných krajinách, by o tom určite vedeli hovoriť. Okrem toho sa o vzťahu v akomkoľvek zmysle dá ťažko hovoriť, pretože ženy u nás sa stretnú s pôrodnou asistentkou až bezprostredne na pôrodnej sále, kedy je už málo času na to, aby sa tu nejaký vzťah dôvery , rešpektu a partnerstva vytvoril.

MEDIUS: Vedeli by ste identifikovať dôvody, ktoré zapríčiňujú tento stav?

V jednom rozhovore som povedala, že zákony môžeme zmeniť veľmi rýchlo, no najhoršie a najťažšie je zmeniť myslenie ľudí. Zaužívané, stereotypné postupy, zlý a neefektívny systém to všetko sa mení najťažšie. Ak lekár 30 rokov odvádza pôrody tak, že rodička leží na chrbte s pokrčenými nohami, asi ťažko ho presvedčíte, aby si čupol, alebo kľakol na podložku a nechal rodiť ženu v polohe, aká jej lepšie vyhovuje.
Ak sestra, ktorá má na starosti novorodenca, je podľa vnútorných štandardizovaných postupov povinná ošetriť dieťa po narodení - označiť, zmerať, zvážiť, vyšetriť, obliecť, dať do zavinovačky a dať ho na vyhrievacie lôžko, namiesto toho, aby ho hneď po narodení položila na hruď matky, tak bude mať problém, ak tento postup nedodrží.

MEDIUS: Existuje cesta, ako zabezpečiť komplexnú starostlivosť o budúce mamičky rešpektujúcu ich intimitu a potreby?

Samozrejme, cesta existuje, v niekoľkých nemocniciach na Slovensku sa podarilo, aj keď nie celkom ideálne zmeniť tieto zaužívané postupy a presvedčiť zdravotníkov, aj manažérov, že vychádzať v ústrety ženám v ich želaniach nie je  ekonomicky ani personálne  náročné.  Nestojí to až tak veľa, iba ochotu, snahu pochopiť pocity iných a nikam sa neponáhľať. Paradoxne, sa to darí skôr v malých nemocniciach, kde bojujú o každého pacienta, aby sa udržali nad vodou.

MEDIUS: Aké sú možnosti v zahraničí?

V zahraničí je starostlivosť pôrodnej asistentky v prvom rade komplexná, to znamená, že tehotná sa zoznámi s pôrodnou asistentkou, ktorú si vyberie sama alebo jej ju niekto odporučí. Táto pôrodná asistentka ju sprevádza celým tehotenstvom, asistuje jej pri pôrode, takom, aký si vyberie - či v nemocnici alebo doma a v polohe, akú si žena sama zvolí, odchádza s ňou do domáceho prostredia, kde potom dochádza pôrodná asistentka podľa potreby ženy a dieťaťa aj niekoľkokrát za deň. V Nemecku, kde pracuje moja bývalá kolegyňa, je iba dvadsať pôrodných asistentiek zamestnaných v nemocniciach. Osemdesiat pôrodných asistentiek má licenciu a pracuje samostatne. Samostatné, licencované pôrodné asistentky však majú umožnený prístup do nemocníc, s ktorými majú podpísanú zmluvu, kým u nás licencovanú pôrodnú asistentku k pôrodu do nemocnice nepustia.

Ďalšou možnosťou je kombinovaná starostlivosť, to znamená, že žena navštevuje v tehotenstve pôrodnú asistentku aj lekára a môže si ho vybrať aj k pôrodu. V takom prípade pôrodná asistentka ženu k pôrodu nesprevádza, navštevuje ju až po príchode do domáceho prostredia.
Je treba povedať, že akokoľvek sa žena rozhodne, je to akceptované tak zo strany zdravotníkov, ako aj zo strany poisťovne. Je rozdiel v úhradách za túto starostlivosť zo strany poisťovní, no nie je to taká suma, ktorú by nevedela bežná domácnosť zvládnuť.

MEDIUS: Je domáci pôrod naozaj riešením alebo by mal byť skôr možnosťou? Na ich bezpečnosť totiž panujú veľmi rozporuplné názory a s tým sú spojené neutíchajúce diskusie.  Známym je prípad pôrodnej asistentky Ivany Königsmarkovej, ktorá asistovala pri domácom pôrode, kedy dieťa zomrelo.  Súd ju napokon oslobodil, keďže sa nepreukázalo jej zavinenie.

Závisí to od toho, čo má riešiť domáci pôrod. Z rozhovorov so ženami, ktoré rodili doma, viem, čo ich k takémuto spôsobu pôrodu vedie. Sú to práve spomínané problémy s priestormi, personálom, postupmi, ktorým sa nehodlajú podriadiť. Pre týchto ľudí nie je z hľadiska ich pocitov toto nemocničné prostredie bezpečné. A práve to je zo všetkého najdôležitejšie. Žena by sa totiž mala pri pôrode zo všetkého najviac cítiť bezpečne, pretože vtedy pôrod prebieha normálne. Pre týchto ľudí je najbezpečnejšie domáce prostredie, kde majú vlastné pohodlie, svoju hudbu, svoje jedlo, svoju posteľ.
Naopak, sú ľudia, pre ktorých je jediným bezpečným miestom nemocnica, lebo sa viacej asi spoliehajú na personál, že im poskytne pomoc a podporu, ochranu. To je v poriadku. Hlavne by tu mala byť možnosť slobodnej voľby. A toto u nás chýba.

Deti aj matky bohužiaľ zomierajú pri pôrodoch, a to bez ohľadu na to, či je to v nemocnici alebo doma, a to z rôznych dôvodov. Ide o to, či sa tomu dá alebo nedá zabrániť  alebo predísť rôznym komplikáciám. Sú tu ale dve skutočnosti, ktoré celý tento proces ovplyvňujú. Prvou je, že na domáci pôrod musia byť splnené podmienky, napr. že žena je zdravá, nie je rizikové tehotenstvo, dostupnosť zdravotníckeho zariadenia a pod. Druhou je legislatíva, ktorá u nás chýba. Legislatíva má určovať pravidlá, ale aj chrániť jednu či druhú stranu - ženu a pôrodnú asistentku. Pokiaľ nie sú splnené tieto podmienky, bude domáci pôrod predstavovať určité riziko tak pre jednu, ako aj pre druhú stranu.

MEDIUS: Vystavuje teda rodička seba a dieťa pri domácom pôrode väčšiemu riziku? Existujú zahraničné štatistiky, ktoré monitorujú domáce pôrody?

Nemyslím si, že by žena vystavovala seba a dieťa väčšiemu riziku pri domácom pôrode.  Ženy, ktoré poznám a ktoré sa rozhodli pre domáci pôrod nie sú žiadne divožienky, sú to poväčšine veľmi vzdelané osoby - lekárky, učiteľky,  psychologičky, umelkyne, ktoré sa na pôrod doma zodpovedne pripravia a zvážia svoje schopnosti aj možnosti. Naposledy ma prekvapilo želanie lekárky a jej manžela, tiež lekára, rodiť doma. Nevedeli si ani predstaviť, že by mali priviesť na svet ich spoločné dieťa v nemocnici. Musím povedať, že raz týždenne dostanem mailom žiadosť od ženy, aby som ju sprevádzala pri domácom pôrode, takže je ich pomerne dosť. Bohužiaľ im nemôžem vyhovieť.

Riziká pri domácich pôrodoch nie sú podľa zahraničných štúdií o nič vyššie ako pri nemocničných pôrodoch. Napriek všeobecne panujúcemu názoru, že človek dokáže meniť osud, to bohužiaľ neplatí vždy. Štatistiky existujú, no nezaoberala som sa nimi nijako hlbšie. Novorodenecká či materská mortalita sú predmetom štatistických zisťovaní vo svete aj u nás a sú pomerne prísne sledované a vyhodnocované. Slovensko patrí medzi krajiny s pomerne nízkou materskou a novorodeneckou úmrtnosťou a dúfam, že to bude tak aj naďalej.

MEDIUS: Akým témam sa hodláte venovať ako hosť mesiaca?

Témy na Vašom portáli sú veľmi zaujímavé, ale možno by Vašich čitateľov zaujala téma, ktorá je pre mňa momentálne veľmi aktuálna, a to je pôsobenie rizikových faktorov na graviditu. Druhou témou je Presadzovanie zmien v pôrodnej asistencii na Slovensku.

 

Ďakujem za rozhovor.

Spracovala: Zuzana ZOLÁKOVÁ




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 10+6 =


Tatana

(2.10.2014)
Vyborny rozhovor, skvela volba hosta. Pani Lazorovej zelam vela zdaru v jej praci. A za vsetky zeny ktore porodili v slovenskej nemocnici aj ked nechceli (nemali inu moznost) jej zelam vela sil a napadov ako prinutit hluchych pocuvat. Tento system porodnictva traumatizuje celu spolocnost ci si to uz uvedomujeme alebo nie (traumatizovane matky aj deti a nasledne ich vztahy ovplyvnene porodom) a je nevyhnutne ho zmenit. Verim ze moje dcery sa doziju slobody a budu moct priviest deti na svet s radostou a laskou.

frantiska

(2.10.2014)
pani Lazorovej, drzim palce, hlavne pri presadzovani zmien v porodnej asistencii na slovensku...je to skutocne velky boj, ale dufam, ze porodne asistentky zoberu svoje kompetencie pevne do ruk...tak ako vsade inde...pracujem v rakusku ako půrodna baba, a je smutne, ked v zahranici pocujem , ze na slovensku nemame ziadne Hebamme- porodne asistentky, vtedy by som sa schovala najradsej pod stol...asistentky....hmmmm