SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO: Reakcie k návrhu zákona o asistovanej samovražde | Medicínske právo
              

Články


SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO: Reakcie k návrhu zákona o asistovanej samovražde


 | 15.8.2014 | komentárov: 0

Dňa 18. júla 2014 sa v Snemovni Lordov uskutočnila diskusia o návrhu zákona o asistovanej samovražde ( Assisted Dying Bill), ktorá bola pozoruhodným zobrazením výrečnosti, vedomostí i vášni. Rekordný počet Lordov diskutoval o návrhu zákona, ktorý prešiel druhým čítaním bez hlasovania. Návrh zákona podporilo 64 členov komory, 3 členovia zaujali neutrálny postoj a 59 členov vyslovilo názor proti legalizácii asistovanej samovraždy. Samotná diskusia trvala takmer 10 hodín.

Obrazok


Navrhovaná právna  úprava by umožnila lekárom predpísať smrteľnú dávku lieku nevyliečiteľne chorým pacientom, ktorým ostáva menej ako 6 mesiacov života po splnení prísnych kritérií. O znení návrhu zákona sme už informovali.

Prijatie navrhovaného  právneho predpisu by bolo radikálnou zmenou v Británii, čo vyvoláva emócie na strane priaznivcov aj odporcov. Vyše 130 členov snemovne požiadalo o vystúpenie v debate, čo predstavuje najvyšší počet v histórii.

 

Výňatky z prejavov priaznivcov navrhovaných zmien právneho predpisu:

Lord Falconer Thoroton (autor návrhu zákona):  „Páni, v poslednej fáze smrteľnej choroby existujú ľudia, ktorí si prajú ukončiť svoj život skôr, než bojovať posledných niekoľko mesiacov, týždňov, dní, či hodín. Často to nie je bolesť, ktorá motivuje takéto želanie, ale strata nezávislosti a dôstojnosti. Rodinní príslušníci sa často snažia blízkym pomáhať tým, že cestujú do Švajčiarska, kde môžu legálne ukončiť svoj život. Nikto nechce asistovať pri samovražde motivovanej súcitom pod sankciou byť stíhaný. Súdy a prokuratúra zaznamenávajú podnety a snažili sa upozorniť na tento problém. Avšak súčasná situácia ponecháva bohatým pacientom možnosť vycestovania do Švajčiarska, kde sa väčšinou spoliehajú na amatérsku pomoc súcitných ošetrujúcich a bez záruk. Mnohí ľudia umierajú sami, pretože nechcú ohroziť svojich blízkych a tak užijú pilulky alebo si dajú plastové vrece cez hlavu, teda volia si krutú smrť.“

Earl of Glasgow (liberálny demokrat): „Ja som veľmi nahnevaný, keď tí, ktorí sa stavajú proti návrhu zákona skresľujú to, čo sa v skutočnosti navrhuje a úmyselne nespomenú podmienky a obmedzenia. Návrh platí len pre tých, ktorí sú už nevyliečiteľne chorí a napriek tomu sú duševne zdraví, ktorí chcú, ako všetci, mať kontrolu a sami sa rozhodnúť o spôsobe ich vlastnej smrti. To nemá nič spoločné s prinútením zraniteľných starých ľudí, aby spáchali asistovanú samovraždu. Napriek tomu odporcovia používajú emotívne slová ako "legalizovať zabíjanie" alebo „klzký svah“, ktorý by mohol viesť k vyhladeniu krehkých, zdravotne postihnutých alebo mentálne chorých pacientov. Nie, to nie je. Návrh zákona je o osobnej voľbe a zmiernení zbytočného utrpenia- voľba rozhodnúť sa kedy, ako a kde chce umrieť.“


Lord Avebury (bývalý liberálny demokrat):  „Ako budhista uznávam, že  návrh zákona je v rozpore so základmi budhistickej viery v nedotknuteľnosť ľudského života, avšak súčasne máme tiež budhistický princíp súcitu, ktorý podľa môjho názoru platí v extrémnych podmienkach nepríjemnej smrteľnej choroby. To je to, čo ma ťaží pri podpore návrhu zákona a zároveň to, čo ma čiastočne presvedčilo, aby som ho podporil. Domnievam sa, že to isté platí o mnohých iných ľuďoch silnej náboženskej viery ako budhisti a kresťania. Oni veria, rovnako ako ja, že potreba pomoc ľuďom, ktorí trpia nepríjemnou nevyliečiteľnou chorobou prevažuje nad zásadou nedotknuteľnosti ľudského života.“


Výňatky z prejavov odporcov navrhovaných zmien právneho predpisu:


Barónka Campbell Surbiton (crossbencher, je ťažko zdravotne postihnutá a pripútaná na invalidný vozík): „Zástancovia návrhu zákona argumentujú tým, že je veľký rozdiel medzi smrteľnou chorobou a postihnutím. Môžem Vám povedať, že absolútne nie je. Návrh zákona, ktorý ponúka údajný výber, možnosť predčasného úmrtia miesto bolesti, utrpenia, je falošná voľba. To nie je voľba. Bolesť a utrpenie sa dajú liečiť, musíme v to veriť. Moje dlhoročné skúsenosti z postupného zhoršovania ma naučili, že neexistuje situácia, ktorá sa nemôže zlepšiť. Strávila som svoj život rozvíjaním spôsobov ako zabrániť ľuďom v ťažkých situáciách, aby sa cítili bezmocní a ako záťaž, najmä keď sú doma a nie je nik, kto by im mohol prísť pomôcť, aby šli na záchod a zachovali si svoju dôstojnosť. Videla som takéto premeny. Pacienti, ktorí kedysi boli úplne závislí od spoločnosti sa stali aktívnymi a ocenenými ľudskými bytosťami. Obávam sa, že asistovanej umieranie prinesie späť zastarané názory o menejcennosti zdravotne postihnutých a nevyliečiteľne chorých ľuďoch, pričom tak dlho sme sa snažili zbaviť týchto predsudkov. Niet divu, že niektorí podľahnú týmto vieram a vidia predčasnú smrť ako jedinú cestu a rodina, priatelia, lekári a iní to vidia ako svoju povinnosť k podpore tohto cieľa. Zdá sa to jednoduchšie, lacnejšie a rýchlejšie.“

Lord Ribiere (konzervatívec a bývalý prezident kráľovskej vysokej školy chirurgov): „Prijatie zákona by zásadným spôsobom zmenilo vzťah medzi lekárom a pacientom. Lekári by mali zachovávať a zlepšovať život. Ak sú však zapojení do pomoci umrieť pacientom, dôjde tak ku konfliktu záujmov, ktorému pacienti nebudú rozumieť. Môj vznešený priateľ Pán Sheikh poukázal na existenciu nebezpečenstva, že právo na smrť sa môže stať povinnosťou zomrieť, a tak zraniteľné osoby sa stanú ešte zraniteľnejšie. Debata by mala zdôrazniť potrebu lepšej a rozšírenejšie paliatívnej starostlivosti s dôrazom na individuálne potreby pacientov skôr, než sa zameriavať na pomoc zomrieť."


Po absolvovaní rozpravy o podstate návrhu (druhého čítania) nasleduje podrobné posúdenie ustanovení návrhu v parlamentnom výbore, ktorý návrh detailnejšie preskúma a navrhne prípadne zmeny a doplnenia.

Legalizácia asistovanej samovraždy by mala znamenať „menej utrpenia, nie viac úmrtí“, tvrdí autor návrhu zákona Lord Falconer. Trvá na tom, aby konečné rozhodnutie vždy vychádzalo zo strany pacienta ako ochranné opatrenie, ktoré má zabrániť zneužívaniu.

Návrh zákona podporil aj Lord Avebury, bývalý liberálny poslanec, ktorému bola diagnostikovaná nevyliečiteľná rakovina krvi v roku 2011. Vyzval členov snemovne, aby zvážili pomoc tisícom ľuďom, ktorí čelia týždňom mučenia než zomrú prostredníctvom prostriedkov k úteku z tohto zbytočného osudového trápenia.

Bývalý arcibiskup z Canterbury Lord Carey sa pre BBC vyjadril, že zmenil názor o tomto probléme a teraz verí, že podpora asistovanej samovraždy je "celkom kompatibilná" s tým, že je kresťanom. "Keď utrpenie je tak veľmi veľké,  niektorí pacienti už vedia, že sú na konci ich života a tak opakovanie prosia o pomoc umrieť, milujúci súcit je charakteristickým znakom kresťanstva.“

V Británii sa ozýva aj mnoho hlasov za ponechanie súčasnej právnej úpravy. 

Profesorka Sheila Hollins publikovala v denníku Dailymail článok, v ktorom prezentovala svoj názor proti legalizácii asistovanej samovraždy. Konštatovala, že  „lekári sa stali lekármi, aby liečili ľudí a zmierňovali ich utrpenie, nie pomáhali a navádzali pacientov k samovražde“.  Vo svojom článku poukázala na viaceré nedostatky návrhu zákona a vyjadrila svoje obavy. V prípade, že ošetrujúci lekár odmietne posúdiť na žiadosť pacienta jeho stav, bude musieť nájsť iného lekára, ktorý je ochotný vydať potvrdenie. Avšak nový lekár bude mať menej informácii o priebehu pacientovho stavu než ošetrujúci lekár. Okrem toho, väčšina lekárov vie len veľmi málo zo súkromného života svojich pacientov mimo ordinácie alebo nemocničného oddelenia. Lekári majú mizivé vedomosti o tom, v akom psychickom stave sa pacient nachádza, aké má osobné problémy, o jeho rodinnej situácii a pozadí, na základe ktorého sa pacient rozhodol. Za týchto okolností je úplne nereálne očakávať, že lekár môže byť úplne oboznámený s tým, že pacient, ktorý sa objaví v ordinácii a chce podstúpiť asistovanú samovraždu má "schopnosť urobiť rozhodnutie ukončiť svoj život" a že žiadosť je "bez donútenia alebo nátlaku".

Profesorka, ktorá pôsobí ako psychiatrička, vyjadrila znepokojenie najmä nad otázkou mentálneho stavu vo vzťahu k asistovanej samovražde. Posúdenie mentálneho stavu podľa jej názoru nie je tak jednoduché, ako to môže znieť. Posudzovanie duševných schopnosti je obzvlášť ťažké, ak je pacient vážne chorý. Lieky, ktoré užívajú na zmiernenie choroby, môžu mať vplyv na ich bdelosť. Okrem toho mnoho nevyliečiteľne chorých pacientov trpí depresiami.

Vo vyššie spomínanom článku Dr Theo Boer, etik zapojený do kontroly vykonávania eutanázie v Holandsku, odporúča Británii „nevypúšťať džina z fľaše“.


Spracovala: Katarína TOMKOVÁ

Zdroje:       


-http://www.bioedge.org/index.php/bioethics/bioethics_article/11073

- Http://www.dailymail.co.uk/debate/article-2695185/The-assisted-dying-bill-simply-wrong-wrong-wrong-George-Carey-revealed-Mail-hes-changed-mind-right-die-A-leading-medical-voice-profoundly-disagrees.html

- http://www.bbc.com/news/uk-politics-28352680

Obrázok: freedigitalphotos.net














 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 9+6 =


-- žiadne príspevky --