HOSŤ MESIACA JÚL 2014 Mgr. Hana Celušáková | Medicínske právo
              

Články


HOSŤ MESIACA JÚL 2014 Mgr. Hana Celušáková


 | 14.7.2014 | komentárov: 0

Sme radi, že pozvanie byť hosťom mesiaca JÚL 2014 na portáli pravo-medicina.sk prijala Mgr. Hana Celušáková - psychologička, ktorá sa od roku 2006 venuje preventívnej a psychoterapeutickej práci s tehotnými ženami a ich rodinami v Centre pre rodinu Kvapka. Okrem toho lektoruje vzdelávanie v OZ Slovenské duly, publikuje na portáli rodinka.sk a v iných médiách, ako aj sprevádza ženy počas tehotenstva, pôrodu a šestonedelia ako dula.

Obrazok

MEDIUS: Dobrý deň. Už niekoľko rokov pracujete s tehotnými ženami. Viete priblížiť, čomu presne sa venujete a prečo ste sa zamerali práve na túto oblasť?

Dobrý deň prajem aj ja všetkým čitateľom.  Po skončení VŠ som sa venovala klinickej psychológii v Psychiatrickej nemocnici P. Pinnela v Pezinku, na oddelení závislostí, gerontopsychiatrickom oddelení a na mužskom oddelení. K práci s tehotnými ženami ma priviedli moje vlastné tehotenstvá a rodičovstvo, ktoré mi priblížili toto krásne, ale aj náročné obdobie v živote ženy a novej rodiny. Uvedomila som si, ako málo pozornosti venujeme psychike ženy v reprodukčnom období,  a ako veľmi je podpora a úcta v tomto čase pre všetky ženy dôležitá, aj vzhľadom na ich neskoršie rodičovské kompetencie.
Na začiatku som sa venovala prevažne príprave budúcich rodičov na tehotenstvo, pôrod a rodičovstvo. Ako sa na tieto životné úlohy pripraviť, ako sa informovane rozhodovať o ich priebehu a ako ich zvládnuť v čo najväčšej pohode.  Postupne sa k tejto práci pridávala aj podpora žien počas pôrodu,  ale i v šestonedelí ako profesionálna sprievodkyňa  - „dula“.
Samostatnou kapitolou mojej práce je psychoterapeutická práca so ženami traumatizovanými počas reprodukcie (spontánny potrat, predčasný pôrod, tehotenstvo s dieťatkom s vývojovými chybami, traumatický priebeh pôrodu, cisársky rez, problémy s dojčením... ) a psychologické sprevádzanie žien na ich ceste za naplnením materstva, napr. pri informovanom plánovaní pôrodu po predchádzajúcej zlej skúsenosti, pôrode cisárskym rezom a pod.

MEDIUS: Je tehotná žena „iná pacientka“  ako ostatné? Predsa len gynekológia je sama o sebe špecifický odbor. Čím sú osobité potreby tehotných žien?

V prvom rade si myslím, že tehotná žena, pokiaľ nemá zdravotné komplikácie, nie je pacientka. Tehotenstvo nie je choroba. Je to „iný stav“, nie však choroba.  Z tohto „iného stavu“ vyplýva veľa zásadných potrieb žien. Na začiatku je potrebné si uvedomiť, že starostlivosť v gynekológii je širšia, ako len starostlivosť v tehotenstve.  Celé reprodukčné obdobie ženy (ale aj obdobie klimaktéria) spadá pod gynekologickú starostlivosť. Píšem o tom preto, že do tehotenstva žena nevstupuje ako „tabula rasa“, už v tom okamžiku má svoj príbeh, svoje skúsenosti a svoje špecifické potreby. Má rodinný príbeh o pôrode, za sebou (ne)prijatie prvej menštruácie, vlastného tela, sexuálneho dospievania, sexuality ako takej, vlastný postoj k nahote, možnú skúsenosť so sexuálnym obťažovaním, alebo násilím, minulé skúsenosti s gynekologickou /inou zdravotníckou starostlivosťou, prirodzený ostych pred cudzími ľuďmi... tehotná žena má telo a dušu. A telo i duša môžu byť zranené v minulosti, rozhodne sú však v období  tehotenstva veľmi zraniteľné – prirodzenými obavami o život svoj i svojho dieťaťa.
Potreby tehotných žien by som zhrnula do nasledovných slov: rešpekt, podpora, dôvera,  bezpečie.

MEDIUS: Dostáva sa naplnenia týchto potrieb ženám pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti? Ktoré momenty sú z psychologického pohľadu pre ženu kľúčové?

Pre ženu je kľúčové, aby aj počas tehotenstva a pri pôrode bola vnímaná ako celistvá bytosť, so schopnosťou sa rozhodovať, prebrať zodpovednosť za svoje rozhodnutia, aby jej potreby boli brané vážne, aby bola podporená v svojich rodičovských kompetenciách, pretože ona čaká dieťa, porodí ho a zároveň sa oň celý život bude starať.
Zdravotná starostlivosť by teda mala byť vedená partnersky, zdravotníci by sa mali stať odbornými sprievodcami na tejto ceste. Ponúkať informácie, možnosti a povzbudenie, nevystupovať však voči žene paternalisticky a nepreberať za ňu jej rozhodovacie kompetencie. Informačná asymetria je veľmi pravdepodobná v tomto vzťahu, zdravotníci by však mali  rešpektovať, že aj keď žena nemá pravdepodobne to isté vzdelanie ako oni, zároveň je najväčší expert na seba – svoje telo i psychiku, tehotenstvo, svoje dieťa.
Do akej miery sú tieto potreby žien napĺňané v starostlivosti počas tehotenstva a pôrodu je individuálne. Ale zo skúseností žien, z potreby zmeny, po ktorej ženy volajú, je jasné, že veľkej časti žien sa takejto rešpektujúcej zdravotnej starostlivosti nedostáva. U nás je tehotenská poradňa centrovaná prevažne na kontrolu „dobrého fungovania“ telesnej stránky tehotenstva, žena je kontrolovaná, skôr vzácne má možnosť hovoriť o svojej radosti či obavách – o psychickej stránke tehotenstva.  Veľmi často sa tehotenské vyšetrenia vnímajú ako povinné pre matku, zákon však len stanovuje, že lekári sú povinní matke ich ponúknuť, poskytnúť jej informované vysvetlenie, na čo ktoré vyšetrenia slúžia a aké typy rozhodnutia ich možno v dôsledku týchto testov čakajú. Žena by mala mať možnosť sa vždy, bez nátlaku, slobodne rozhodnúť o jednotlivých úkonoch.
Na tento posun vnímania zodpovednosti z lekára naspäť do rúk ženám bude treba ešte dlhú cestu. Veľmi často počujem sťažnosti zdravotníkov, že ženy sú nesprávne poučené „doktorom internet“ a veria internetu viac ako im.  Ja vnímam pátranie po informáciách v našej informačnej dobe ako samozrejmé. Keď informácie žena nedostane od zdravotníkov, nájde si ich inde. Je to premrhaná možnosť, ktorou strácajú jej dôveru, práve tým, že si nenašli čas ju vypočuť, alebo to nepokladali za dôležité.
Bohužiaľ však pracujem aj so ženami, ktoré počas zdravotnej starostlivosti zažívajú nerešpektovanie ich práv, nielen nedostatok informácií, ale aj hrubé, ponižujúce, devalvujúce zaobchádzanie, citové vydieranie, manipuláciu, zastrašovanie a násilie. Pre toto správanie nevidím ospravedlnenia. Úlohou zdravotníkov má byť podporovať zdravie, aj to psychické.

MEDIUS: Stretávate sa s nejakým pretrvávajúcim problémom prípadne opakujúcim sa javom v skúsenostiach budúcich mamičiek?

Dlho som v rámci prípravy na pôrod hovorila so ženami o zdrojoch ich strachu z pôrodu. Najčastejším bol strach o dieťatko, o seba a na tretom mieste (často krát aj vyššie) bol strach z nerešpektujúceho správania zdravotníkov.  Nebol to strach z bolesti pri kontrakciách, ale strach z toho, ako sa k nim v pôrodnici budú chovať.
Opakuje sa rutinné zaobchádzanie, nedostatok času, tlačenie do „poslúchania“, strata kontaktu so svojim telom, pôrodom, dieťaťom. Často krát ma zarazí, aké slová vedia zaznieť na pôrodnej sále. Keby ste ich použili v akejkoľvek inej situácii, boli by považované za neľudské, hrubé. V kontexte pôrodu sa zrazu zdajú v poriadku. Ja sa pýtam: „prečo?“
Počula som zdravotníkov hovoriť o rodiacej žene ako neschopnej rozhodovania, „nesvojprávnej“.  Opäť sa pýtam: „prečo?“. Pokiaľ žena počas pôrodu potrebuje všetku svoju pozornosť a silu na to, aby pôrod zvládla, môže sa snáď zdať navonok, že nevníma. Ale všetko povedané i urobené si práve vďaka významnosti tohto okamžiku bude pamätať celý život, v dobrom i v zlom.
Neustále hovoríme o význame pozitívnej motivácie a zrazu pri pôrode sú najčastejšie strašenie a vydieranie.
To, ako ženy vnímajú svoju rolu pri pôrode je počuť aj z jazyka, ktorý používame. Málokto sa pozastaví nad formuláciou „lekár ma odrodil“.  Ženu porodila jej matka. Dieťa si porodí ona. Alebo bude „odrodená“. V tom prípade však máme problém, niekde na ceste za dieťaťom sme jej zobrali schopnosť byť matkou, predala kompetenciu zdravotníkom, nie len pri pôrode, ale často aj na oddelí šestonedelia, v starostlivosti o dieťa. A to všetko sa odrazí aj v jej ďalšej neistote v starostlivosti, v ťažkostiach pochopiť a naplniť potreby dieťaťa.

MEDIUS: Je kvalita poskytovanej starostlivosti závislá od nejakého faktora? Napríklad od toho, či ide o súkromné centrum alebo štátne zariadenie, ide o javy závislé od veku matky prípadne regiónu? Alebo sa stretávate s celoplošne sa vyskytujúcimi javmi?

Vo všeobecnosti sa klientský prístup presadzuje hlavne v súkromných centrách a nemocniciach. Ženy majú skôr  tendenciu požadovať služby na určitej úrovni, ak si za nadštandardnú starostlivosť platia, sú si viac vedomé svojich práv, skôr sa sťažujú v prípade nevhodného správania.  Podobne je to so ženami staršími, vyššie vzdelanými, v určitej sociálnej pozícii. Tehotenstvo je obdobie, ktoré ženu robí zraniteľnejšou (ešte viac v čase pôrodu), čiže aj silu obhájiť samu seba oveľa ťažšie hľadá.  Preto nemôžeme zovšeobecňovať, sú centrá, kde pretrváva paternalistický prístup a štátne zariadenia, kde ľudskosť je samozrejmou normou pracoviska. Ako vždy, je to hlavne o ľuďoch.  Platba nič negarantuje.   Zároveň sa často pohrdlivého zaobchádzania dostáva ženám mladším, zo znevýhodnených sociálnych pomerov, či inej rasy.

MEDIUS: Je možné  a ak áno, ako, starostlivosť o ženu a jej zdravie kvalitatívne posunúť? Sú podľa Vás prioritou zmeny v prístupe alebo systémové zmeny?

Podľa mňa je zmena nie len možná, ale je aj nevyhnutná. Na všetkých úrovniach.

Systémovo (spomeniem len niektoré):
•    pôrodníctvo treba brať aj vo financovaní zdravotníctva ako jednu z prioritných oblastí (pokiaľ máme záujem o budúcu generáciu),
•    podporiť prestavbu pôrodníc v štandardoch vyspelých krajín:
o    samostatné pôrodné sály pre každú rodičku, kde má možnosť byť od príchodu do pôrodnice nerušená inými ženami, podporená prítomnosťou sprevádzajúcej osoby, ktorú si vyberie,  počas celého pôrodu až po prevoz na šestonedelie (s podporou bezprostredného a neprerušovaného kontaktu s dieťaťom ihneď po pôrode)
o     kapacity šestonedelia prispôsobiť reálnym potrebám, aby nedostatok lôžok nemohol spôsobiť separáciu matky od dieťaťa
•    zlepšiť zber dát, stanoviť benchmarky kvality zdravotnej starostlivosti, prispôsobiť starostlivosť o tehotnú a rodiacu ženu podľa odporúčaní evidence-based medicine.
•    podporiť samostatný výkon povolania pôrodných asistentiek počas pôrodu aj v následnej starostlivosti o ženu a dieťa v domácom prostredí.  A mnohé iné.

V prístupe:
•    vnímať tehotnú ženu ako klientku, nie pacientku,
•    rešpektovať jej dôstojnosť, jej minulosť, jej prirodzený ostych, jej intimitu, 
•    počúvať jej potreby a želania,
•    pochopiť svoju úlohu ako sprievodcu, nie experta,
•    predať naspäť kompetencie rozhodovať o sebe a svojom dieťati rodičom,
•    zaviesť bezprostredný a neprerušovaný kontakt medzi matkou a dieťaťom ako neprekročiteľnú normu za všetkých okolností ,
•    a v neposlednom rade učiť zdravotníkov o potrebe supervízie svojej práce a starostlivosti o vlastné zdroje a potreby.

MEDIUS: Skúsme načať aj tému domácich pôrodov, o ktorých sa hovorí čoraz častejšie. Prečo ženy volia možnosť domáceho pôrodu? Aké sú najčastejšie motivácie?

Z výskumu, ktorý robila M. Mrowetz  (2008) vyplynulo, že najsilnejšími motívmi žien rodiacich plánovane mimo zdravotnícke zariadenie sú:


-    istota neprerušovaného kontaktu medzi matkou a dieťaťom bezprostredne po pôrode (minimálne riziko, že dieťa bude od matky po pôrode oddelené),
-    citlivý a rešpektujúci prístup k potrebám dieťaťa, zaistenie individuálneho režimu pre dieťa,
-    rešpekt k individuálnym potrebám a rytmu matky pri pôrode (tempo pôrodu, hlasové prejavy, slobodná voľba polôh),
-    vyhnutie sa rutinným zásahom do pôrodu (klystír, urýchľovanie, púšťanie plodovej vody , nástrih hrádze...),
-    kontrola rodičky nad pôrodným procesom (strata kontroly je významný faktor rizika traumatizácie pri pôrode).

Zaujímavé bolo, že motív byť v domácom, komfortnom prostredí nebol významný, naopak až štvrtina viacrodičiek vysoko hodnotila motív vyhnutia sa predchádzajúcemu traumatickému zážitku pri pôrode.
Z výskumu vyplýva, že sú akoby dve skupiny žien, rozhodujúce sa pre pôrod doma. Ženy, ktoré chcú rodiť doma a ženy, ktoré nechcú rodiť v pôrodnici. Motívy žien, ktoré volia pôrod mimo zdravotnícke zariadenie nastavujú nášmu systému starostlivosti zrkadlo. Poukazujú na najdôležitejšie potrebné zmeny.

MEDIUS: S akou odozvou sa stretáva táto alternatíva u ošetrujúcich lekárov?

Pre lekárov gynekológov je pôrod doma prevažne neprípustný, vnímajú ho ako veľké riziko.

MEDIUS: Myslíte si, že existujú cesty, akými by šlo zladiť „oba tábory“?

V prvom rade by sme motívy žien, ktoré nechcú rodiť v zdravotníckom zariadení mali brať vážne a snažiť sa prispôsobiť starostlivosť v pôrodniciach ich potrebám. Podľa mňa totiž vystihujú potreby veľkej väčšiny žien. Rešpektovať a podporovať  intimitu, tempo pôrodu, nezasahovať do pôrodu zbytočnými rutinnými praktikami, podporovať ženu v slobodnej voľbe správania,  zvukov i polôh pri pôrode, umožniť prítomnosť sprevádzajúcej osoby, podporiť a nevstupovať do kontaktu medzi matkou a dieťaťom po pôrode, podporiť matku v individualizovanej  starostlivosti o dieťa. Ak majú ženy spokojne rodiť v pôrodnici, nestačí, že „vymaľujeme pôrodné sály do rúžovej“.  Potrebujú sa cítiť v pôrodnici ako vítaní a ctení hostia, na ktorých názore nám záleží.
A ženám, ktoré chcú rodiť doma, by som želala systém, ktorý im bez problémov umožní mať odborné sprevádzanie pôrodnej asistentky pri pôrode.

MEDIUS: Akým témam sa hodláte venovať v príspevkoch hosťa mesiaca?

Rada by som sa venovala významu dôstojnosti v starostlivosti o tehotnú ženu.

Ďakujem za rozhovor.

 

Spracovala: Zuzana ZOLÁKOVÁ




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 10+5 =


-- žiadne príspevky --