ESĽP: PRÍPAD TERNOVSZKY V. MAĎARSKO | Medicínske právo
              

Články


ESĽP: PRÍPAD TERNOVSZKY V. MAĎARSKO


 | 7.2.2014 | komentárov: 0

Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu konštatoval, že „súkromný život“ je veľmi široký pojem, do ktorého spadá právo na osobnú autonómiu, osobný rozvoj, rozvoj vzťahov s ostatnými, a teda aj právo rozhodnúť sa, či sa stať či nestať rodičom. Práve toto právo v sebe zahŕňa rozhodovanie o okolnostiach pôrodu. Súd zdôrazňuje, že sťažovateľke nebolo bránené v domácom pôrode, avšak takýto pôrod spravidla predpokladá asistenciu zdravotníckych pracovníkov, ktorých legislatíva nepochybne odrádza od poskytnutia potrebnej pomoci, a tým zasahuje do práva sťažovateľky na rešpektovanie jej súkromného života podľa článku 8 Dohovoru.

Sťažnosť č. 67545/09

Rozhodnutie

Štrasburg 14. december 2010

Prípad Ternovszky v. Maďarsko rozhodovala Druhá sekcia Európskeho súdu pre ľudské práva v zložení: F. Tulkens - predseda, a sudcovia: D. Jočienè, D. Popović, A. Sajó, N. Tsotsoria, K. Pardalos, G. Raimondi a S. Naismith - registrový úradník Sekcie. Prípad bol prejednaný na neverejnom zasadnutí 23. novembra 2010, rozhodnutie bolo prijaté 14. decembra 2010 a právoplatnosť nadobudlo 14. marca 2011.

Rozsudok sa zakladá na sťažnosti č. 67545/09, ktorá bola podaná maďarskou štátnou príslušníčkou, pani Annou Ternovszky (ďalej len sťažovateľka) 15. decembra 2009 proti Maďarskej republike, ktorá  v súvislosti s článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) namieta diskrimináciu vo výkone práva na rešpektovanie jej súkromného života, pretože so zreteľom na maďarské právne predpisy nemohla sťažovateľka využiť primeranú odbornú pomoc pri domácom pôrode. Prípad bol pridelený druhej sekcii Súdu, v rámci ktorej Komora rozhodla, že došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru.


OKOLNOSTI PRÍPADU

Sťažovateľka sa narodila v roku 1979 a žije v Budapešti v Maďarsku. V čase vznesenia sťažnosti, bola sťažovateľka tehotná a zamýšľala radšej porodiť doma, ako v nemocnici či pôrodnom dome. Avšak, podľa článku 101(2) nariadenia vlády č. 218/1999, ktorýkoľvek zdravotnícky pracovník asistujúci pri domácom pôrode riskuje to, že bude postihnutý za priestupok a v minulosti skutočne k minimálne jednému takému odsúdeniu došlo. Z pohľadu sťažovateľky skutočnosť, že v krajine neexistuje žiadna platná komplexná úprava domácich pôrodov, odrádza zdravotníckych pracovníkov od poskytovania pomocí tým, ktorí si želajú rodiť doma.


PRÍSLUŠNÉ PRÁVO


1. Zákon o zdravotnej starostlivosti z roku 1997

Tento zákon stanovuje, že právo pacientov na sebaurčenie môže byť obmedzené iba na základe zákona. Na základe článku 15 tohto zákona, je slobodnou voľbou pacienta prijať či odmietnuť jednotlivé zákroky.

2. Nariadenie vlády č. 218/1999

Článok 101(2) nariadenia stanovuje, že zdravotnícky pracovník, ktorý vykonáva činnosť v rámci svojich kvalifikácií bez licencie, alebo vykonáva takéto činnosti v rozpore zo zákonom či licenciou, bude potrestaný pokutou vo výške až 100,000 maďarských forintov.


PRÁVO


Konštatované porušenie článku 8 Dohovoru

Sťažnosť smeruje voči nejednoznačnej právnej úprave domácich pôrodov odrádzajúcej zdravotníckych pracovníkov od poskytovania pomoci pri pôrodoch prebiehajúcich doma, ktorá zasahuje do práva sťažovateľky, ktoré jej garantuje článok 8 Dohovoru. Ide o právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života sťažovateľky, ktoré ďalej rozvádza §2 spomenutého článku o zákaz štátneho orgánu zasahovať do výkonu tohto práva okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.


Rozhodnutie Komory o prijateľnosti

Komora posúdila prijateľnosť sťažnosti a nakoľko sťažnosť neodporovala článku 35 Dohovoru, ktorý ustanovuje podmienky prijateľnosti, vyhlásila túto sťažnosť za prijateľnú.


Vládny návrh

Vláda v prvom rade skonštatovala, že sťažnosť mala charakter verejnej žaloby, tzv. actio popularis, a teda nedala možnosť Súdu stanoviť, či bola sťažovateľka nedostatkom právnej úpravy domácich pôrodov priamo postihnutá, či porodila doma bez primeranej zdravotnej pomoci alebo musela znášať sankcie za takýto domáci pôrod. Vláda ďalej vyhlásila, že v Maďarsku existuje medzi odborníkmi konsenzus o tom, že domáce pôrody sú menej bezpečné ako tie v zdravotníckych zariadeniach. Po zmene legislatívy v roku 1997, už viac domáce pôrody neboli zakázané, avšak ani podporované z dôvodu sprievodných rizík.

Zdravotnícki pracovníci, ktorí podporovali nebezpečné domáce pôrody, prekročili hranice svojich licencií a nedbali na pravidlá dané ich profesiou, mohli byť sankcionovaní. Štatistiky však nepotvrdili skutočnosť, že by takéto ustanovenie odradilo matky od pôrodu doma: v roku 2008 a 2009 bolo vykonaných 150 domácich pôrodov, zatiaľ čo v súvislosti s nimi prebehlo iba jedno správne konanie. Neexistoval dôkaz, že by boli pôrodní asistenti legislatívou odradzovaní od poskytovania starostlivosti pri domácich pôrodoch.

V posledných rokoch došlo k niekoľkým prípadom, kedy pôrody prebiehajúce doma za asistencie zdravotníckych pracovníkov skončili v nemocnici alebo mali za následok smrť či vážne poškodenie dieťaťa. Tento nešťastný vývoj udalostí si vyžiadal legislatívnu úpravu tejto problematiky a následne 14. decembra 2009 prijal parlament zákon, ktorý oprávňuje vládu upraviť podmienky pôrodov, ktoré sú vedené mimo zdravotníckych zariadení. Legislatívny proces práve prebieha. Vláda napriek tomu vyhlásila, že chýbajúca právna úprava domácich pôrodov neporušila sťažovateľkino právo garantované článkom 8 Dohovoru.


Návrh sťažovateľky

Sťažovateľka vyhlásila, že napriek prebiehajúcemu legislatívnemu procesu, problematika domácich pôrodov doposiaľ nebola upravená. Existujúce ustanovenie v článku 101 nariadenia vlády č. 218/1999 predstavuje neodôvodnenú avšak reálnu hrozbu pre zdravotníckych pracovníkov naklonených k asistovaniu pri domácich pôrodoch. Ďalej zdôrazňuje, že možnosť výberu podmienok pôrodu je neoddeliteľnou súčasťou práva na sebaurčenie a súkromný život.

Toto právo nemôže byť odopreté na základe úvah o ochrane dieťaťa, nakoľko nebolo preukázané, že domáce pôrody sú riskantnejšie ako pôrody v zdravotníckych zariadeniach. K tejto skutočnosti sa vyjadrila aj Svetová zdravotnícka organizácia vo svojom odporúčaní a sťažovateľka sa odvolávala práve nato, že domáce pôrody a pôrody v nemocniciach sú rovnocennými alternatívami a výber matky medzi nimi musí byť rešpektovaný.  

Účelom sťažnosti bolo získať právo na domáci pôrod bez toho, aby došlo k sankcionovaniu asistujúcich zdravotníckych pracovníkov, ale predsa s možnosťou prístupu do zdravotníckeho zariadenia v prípade komplikácii, nie bezdôvodné finančné zaťažovanie systému zdravotnej starostlivosti.  


ROZHODNUTIE SÚDU


Status obete

Súd mal zato, že z okolností prípadu vyplýva skutočnosť, že sťažovateľka bola v postavení obete porušenia práv, vyplývajúcich z článku 8 Dohovoru z dôvodu nejednoznačnej právnej úpravy problematiky domácich pôrodov.


Existencia zásahu legislatívy do práv podľa článku 8 Dohovoru

Súd ďalej skonštatoval, že „súkromný život“ je veľmi široký pojem, do ktorého spadá právo na osobnú autonómiu, osobný rozvoj, rozvoj vzťahov s ostatnými, a teda aj právo rozhodnúť sa, či sa stať či nestať rodičom. Práve toto právo v sebe zahŕňa rozhodovanie o okolnostiach pôrodu. Súd zdôrazňuje, že sťažovateľke nebolo bránené v domácom pôrode, avšak takýto pôrod spravidla predpokladá asistenciu zdravotníckych pracovníkov, ktorých legislatíva nepochybne odrádza od poskytnutia potrebnej pomoci, a tým zasahuje do práva sťažovateľky na rešpektovanie jej súkromného života podľa článku 8 Dohovoru.   


Súlad s právnymi predpismi

Súd sa domnieva, že pokiaľ sa voľba, týkajúca sa výkonu práva na rešpektovanie súkromného života nachádza v právne upravenej oblasti, štát je povinný poskytnúť právu adekvátnu ochranu najmä zabezpečením jeho prístupnosti a predvídateľnosti, s možnosťou jednotlivcov prispôsobiť mu svoje správanie. Právna úprava by mala zaistiť rovnováhu medzi spoločenskými záujmami a právami ako takými. V súvislosti s domácimi pôrodmi to znamená, že matka má právo na inštitucionálne a právne zázemie, ktoré jej umožňuje výber okolností pôrodu, ktorý zahŕňa právnu istotu, že tento výber je v súlade s právom a nie je predmetom sankcií, či už priamo alebo nepriamo.

Súd ďalej skonštatoval, že ustanovenia zákona o zdravotnej starostlivosti z roku 1997 priznávajú pacientom právo na sebaurčenie v súvislosti s liečbou, vrátane práva odmietnuť určité zákroky. Súčasne však článok 101(2) nariadenia vlády č.218/1999 sankcionuje zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú svoju profesiu v rozpore s právom či licenciou. Podľa Súdu môžu byť tieto ustanovenia považované za odporujúce si, obzvlášť vzhľadom na priznanie vlády, že došlo k minimálne jednému konaniu proti zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý asistoval pri domácom pôrode.

Súd má zato, že problematika asistencie zdravotných pracovníkov pri domácich pôrodoch je neupravená, právne neistá a má sklon k ľubovôli. Absencia právnej istoty a hrozba zdravotníckym pracovníkom obmedzila voľbu sťažovateľky, ktorá zvažovala domáci pôrod. Súd považuje túto situáciu za odporujúcu podmienke zákonnosti a predvídateľnosti, a preto konštatuje porušenie článku 8 Dohovoru.


Aplikácia článku 41 Dohovoru

Článok 41 Dohovoru stanovuje: „Ak súd dospeje k záveru, že došlo k porušeniu dohovoru alebo jeho
protokolov a v prípade, že vnútroštátne právo dotknutej Vysokej zmluvnej strany umožňuje len čiastočnú nápravu, súd prizná v prípade potreby poškodenej strane spravodlivé zadosťučinenie.“

Vo svojej žiadosti si sťažovateľka nárokuje sumu 1,250 EUR za náklady, ktoré jej vznikli pred Súdom, ktorá sa zhoduje s desiatimi hodinami odpracovanými jej advokátom, plateným 125 EUR na hodinu. Vláda poprela toto tvrdenie sťažovateľky, ale Súd na základe precedentného práva a dokumentácie, ktorú mal k dispozícii, považuje za odôvodnené priznať sťažovateľke plnú požadovanú sumu, 1,250 EUR.


Pre vyššie uvedené dôvody, Súd:

Rozhodol väčšinou, že sťažnosť podľa článku 8 Dohovoru je prijateľná

Rozhodol šesť hlasov proti jednému, že došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru

Rozhodol šesť hlasov proti jednému,

aby žalovaný štát zaplatil sťažovateľke do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, 1,250 EUR, vrátane prípadnej dane, ktorá môže byť sťažovateľke započítaná pri zmene platby na maďarské forinty v kurze ku dňu vyúčtovania.

aby od uplynutia hore uvedenej 3-mesačnej lehoty až do vyúčtovania, bol úrok z vyššie uvedenej sumy splatný vo výške rovnajúcej sa marginálnej hodnote Európskej centrálnej banky počas tohto obdobia zvýšenej o tri percentuálne body.


Spracovala: Simona BEŇOVÁ




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 6+1 =


-- žiadne príspevky --