Veľká Británia: Eutanázia pod drobnohľadom panelu deviatich sudcov

V posledných mesiacoch sa vo Veľkej Británii rozpútala intenzívna diskusia ohľadom navrhovaných zmien tzv. 1961 Suicide Act, zákona, podľa ktorého je trestným činom asistovanie inému vziať si život. V hornej komore britského parlamentu sa v súčasnosti totiž nachádza návrh zákona od lorda Charlesa Falconera, ktorý eutanáziu legalizuje. K diskusii nemalou mierou prispelo aj vymenovanie tzv. panelu sudcov, ktorí sa budú zaoberať prípustnosťou eutanázie v troch spojených konaniach (tzv. „super-case“). V každom z konaní bol napadnutý zákon zakazujúci eutanáziu. Vymenovanie spomínaného panelu sudcov reaguje na závažnosť etických a právnych otázok, ktoré sú s eutanáziou spojené.

Prvým z troch prípadov, už skôr zamietnutým na nižších inštanciách britských súdov, je mediálne známy prípad Tonyho Nicklinsona. Tony Nicklinson po porážke trpel syndrómom lock – in (uzamknutia).  Nebol schopný pohybu a komunikovať mohol len mrknutím oka. O jeho prípade sme informovali aj na našich stránkach (http://www.pravo-medicina.sk/detail-aktuality?new_id=565&PHPSESSID=cd2e88ceecb1231faa4709a14d989d9a).  Napokon v auguste 2012 po preňho nepriaznivom rozhodnutí Vyššieho súdu, zomrel na zápal pľúc, keď prestal prijímať potravu. Nicklinsonovi pri jeho „boji“ za možnosť podstúpiť eutanáziu dlhodobo pomáhala jeho manželka, ktorá po smrti manžela napadla protizákonnosť absolútneho zákazu eutanázie na súde, tvrdiac, že takýto zásah neprimerane zasahuje do ľudských práv.

V ďalší dvoch prípadoch je situácia podobná. Po autonehode trpí Paul Lamb 23 rokov kvadruplégiou. Preto žiada,  aby súd vo svojom rozhodnutí uznal ako jednu z okolností vylučujúcich protiprávnosť konania lekárov tzv. „nevyhnutnosť“ (necessity), ktorú by bolo možné použiť v prípadoch nevyliečiteľne chorých osôb, ktorým lekár aktívne pomôže umrieť. Tretím prípadom je prípad tzv. „Martina“, ktorý by rád podstúpil eutanáziu, avšak jeho jedinou možnosťou je Klinika Dignitas vo Švajčiarsku, kde asistovanú samovraždu vykonávajú, kde ho však jeho manželka, na ktorú je úplne odkázaný, odmieta vziať. Žiada preto od súdu, aby vo svojom rozhodnutí umožnil vstup tretej osoby do  vykonania eutanázie, keď rodinný príslušník ako je tomu u Martina, odmieta vykonať jeho vôľu.

Určitým posunom v britskej diskusii o eutanázii je štyri roky staré usmernenie generálnej prokuratúry, ktoré de facto eutanáziu „podporuje“, nie však na území Veľkej Británie. V usmernení prokuratúra pripúšťa ako riešenie problému britských občanov, ktorí nemôžu podstúpiť eutanáziu na území svojej krajiny, odchod do Švajčiarska, kde im eutanázia bude vykonaná. Na túto „prax“ poukazujú aj žalobcovia v spojenom konaní, pričom upozorňujú nato, že tí umierajúci, ktorí si z akýchkoľvek dôvodov takúto „poslednú cestu“ nemôžu dovoliť, sú vystavení nerovnému zaobchádzaniu. Podstúpenie eutanázie v inej krajine totiž nie je hradené z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, preto si takúto možnosť môžu dovoliť len tí britskí občania, ktorú na jej financovanie majú finančné prostriedky.

Už samotný fakt, že prípadmi sa zaoberá panel najvýznamnejších sudcov v danej oblasti, poukazuje na to, že problematike sa prikladá značná vážnosť. Samotní žalobcovia sú, čo sa rozhodnutia týka, pomerne optimistickí a veria v úspešný koniec. Do tejto diskusie prispela najnovšie svojimi názormi barónka Elizabeth Butler-Sloss, (bývalá predsedníčka rodinnej sekcie Najvyššieho súdu) ktorá je jednou z deviatich sudcov tvoriacich panel. Tá brzdí optimizmus navrhovateľov, keďže sa k navrhovanej novele právnych predpisov o eutanázii stavia veľmi rezervovane. Sudkyňa Butler-Sloss tvrdí, že "Zákony, ako ich ľud predkladá, majú väčšiu mieru istoty, keď ich medze ležia na prirodzeno-právnych základoch. Zákon, ktorý eutanáziu v súčasnosti upravuje, leží práve na takomto základe. Spočíva totiž na princípe, že my ľudia nikdy nespôsobíme úmyselne smrť inému človeku.” Sudkyňa ako ďalší argument uvádza, že v momente, keď začneme robiť rôzne výnimky založené na arbitrárnych kritériách ako sú napr. „nevyliečiteľná choroba“,  prirodzeno-právne základy sa stanú len „čiarami v piesku“, ktoré bude možné ľahko prekročiť, avšak nesmierne ťažké obhájiť. Na druhej strane, bola Elizabeth Butler-Sloss jednou zo sudcov, ktorí v Británii judikovali, že je v súlade s právom, keď pacient odmietne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, čo vedie k jeho smrti. Medzi takým konaním a eutanáziou totiž vidí zásadný rozdiel, keďže podľa nej „...na rozdiel od odmietnutia poskytovania zdravotnej starostlivosti zo strany pacienta, eutanázia zahŕňa aktívne konanie lekára, ktoré vedie k smrti, čo je neprípustné.“ Takýto názor môže u viacerých zainteresovaných vyvolať otázku, aký je vlastne rozdiel v aktívnom a omisívnom konaní lekára, keď výsledok (smrť pacienta) je rovnaká. Barónka sa ale domnieva, že povolenie eutanázie by vystavilo riziku všetkých nevyliečiteľne alebo inak vážne chorých pacientov, a taktiež by ohrozilo „verejnú bezpečnosť“ (public safety). Zároveň je toho názoru, že by zákon, pokiaľ by parlamentom prešiel a bol schválený, znemožnil britskému ľudu vyčleniť prostredníctvom práva samovraždu ako niečo, od čoho treba ľudí v zásade odrádzať. Zákony totiž nie sú prijímané len za účelom potrestania páchateľov trestných činov, ale aj na určenie takých konaní, s ktorými spoločnosť principiálne nesúhlasí.

To, či britská spoločnosť s eutanáziou nesúhlasí, a teda ostane naďalej protiprávnou, uvidíme už v priebehu najbližších mesiacov, keď sa očakáva diskusia o navrhovaných zmenách zákonov v parlamente. Nepochybný vplyv však bude mať aj konečné stanovisko panelu sudcov, ktoré v krajine tzv. common law systému určite zohrá významnú úlohu.


Autor: Tomáš Pázmány
Foto: freedigitalphotos.net

Zdroje: http://www.bioedge.org/index.php/bioethics/bioethics_article/10827, http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/law-and-order/10426127/Lord-Falconers-right-to-die-bill-a-blank-cheque-for-suicide-says-Baroness-Butler-Sloss.html, http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/law-and-order/10502699/Judges-to-rule-on-right-to-die.html