KANADA: Posun v úvahach o prijateľnosti asistovanej samovraždy a eutanázie | Medicínske právo
              

Články


KANADA: Posun v úvahach o prijateľnosti asistovanej samovraždy a eutanázie


 | 5.12.2013 | komentárov: 0

Kanada v súčasnosti patrí medzi krajiny, ktoré zakazujú inštitút eutanázie, ako aj samovraždu s asistenciou lekára. Kanadské právne predpisy pritom rozlišujú pasívnu eutanáziu (zdržanie sa postupov udržiavajúcich pacienta pri živote) a aktívnu eutanáziu (asistovanú samovraždu), pričom obidve formy sú protizákonné. To isté platí o samovražde s asistenciou lekára, v prípade ktorej hrozí lekárovi, ktorý ukončil život pacienta alebo umožnil výkon „práva na smrť“ samotnému pacientovi trestné stíhanie. Vyplýva to z ustanovení kanadského trestného zákonníka, ako aj z postoja Kanadskej lekárskej asociácie CMA (Canadian Medical Association), ktorá oficiálne odmieta eutanáziu i lekárom asistovanú samovraždu bezo zmien od roku 2007.

Obrazok

 V poslednom období však viaceré okolnosti nasvedčujú tomu, že postoj kanadskej spoločnosti, ako aj justície k tejto otázke sa vyvíja, a možno by sa mohol aj zmeniť. Túto možnosť nedávno pripustil aj prezident Kanadskej lekárskej asociácie, podľa ktorého sú kanadskí lekári, v porovnaní s obdobím pred desiatimi rokmi, myšlienke eutanázie naklonenejší.

Dôkazom toho je aj známe rozhodnutie Najvyššieho súdu kanadskej provincie Britská Kolumbia z roku 2012, v ktorom súd vyhlásil ustanovenia kanadských zákonov zakazujúce samovraždu s asistenciou lekára za protiústavné. Dôvodom bolo ich diskriminačné pôsobenie voči telesne postihnutým pacientom. Prípadu piatich navrhovateľov, domáhajúcich sa legalizácie resp. dekriminalizácie samovraždy s asistenciou lekára prostredníctom zmeny ustanovení Trestného zákona klasifikujúcich asistovanú samovraždu ako trestný čin, bola venovaná veľká pozornosť nielen v podobe podrobného odôvodnenia rozhodnutia, ale aj v rámci následnej širokej verejnej diskusie.

Jednou z navrhovateľov bola aj pani Gloria Taylor trpiaca smrteľným  neurodegeneratívnym ochorením. Konečná prognóza postupného oslabovania svalov vedúceho k takmer úplnej paralýze priviedla navrhovateľku (Taylor) k rozhodnutiu nestať sa pre svoju rodinu „bremenom“ a usilovať o vydanie rozhodnutia, ktoré by jej lekárovi umožnilo pomôcť jej ukončiť život skôr, než sa stane úplne neschopnou.

Hoci sa veci nedá poprieť jej právny, ako aj hlboko etický rozmer, hlavným predmetom sporu v tomto prípade bolo zodpovedanie otázky, či sú konkrétne ustanovenia trestného zákona v súlade s ústavou. Etiku lekára napomáhajúceho pri výkone asistovanej samovraždy označila sudkyňa v tomto prípade za relevantnú, avšak nie rozhodujúcu pre posúdenie otázky ústavnosti.

Východiskom pri jej posudzovaní bola pritom skutočnosť, že samovražda sama o sebe nie je ilegálna. Avšak v tejto súvislosti, a to konkrétne vo vzťahu k fyzicky hendikepovaným osobám, vzniká značná nerovnosť. Túto pociťujú obzvlášť intenzívne osoby, akou bola aj navrhovateľka, t.j. osoby neschopné ovládať svoje telo.

Ide o pacientov s ťažkou a nevyliečiteľnou chorobou, ktorých stav je nezvrátiteľný resp. nenapraviteľný, v dôsledku čoho sú fyzicky odkázaní na pomoc druhých alebo ich zdravotný stav k takejto odkázanosti nevyhnutne smeruje. Odkázanosť týchto pacientov je teda absolútna, resp. prejavujúca sa do takej miery, že si bez pomoci inej osoby život vziať nedokážu. Zároveň však ide o pacientov plne mentálne spôsobilých, ktorí si aj napriek okolnostiam želajú zachovať na sklonku svojho života určitú vlastnú kontrolu. V skutočnosti teda nemajú možnosť slobodnej voľby vziať si život, a nemôžu o to ani požiadať inú osobu, keďže asistovaná samovražda, na rozdiel od samovraždy, trestným činom je. Súd navyše argumentoval tým, že súčasná legislatíva môže nútiť pacientov vziať si život skôr, než to naozaj chcú, iba preto, aby to urobili sami, dokiaľ sú toho ešte fyzicky schopní.

Na základe vyššie uvedeného súd vyslovil, že ustanovenia Trestného zákona zakazujúce asistovanú samovraždu, pôsobia voči fyzicky postihnutým osobám diskriminačne a označil/vyhlásil ich za protiústavné.

Vzhľadom na to, že sudkyňa priznala existeneciu viacerých rizík, na ktoré v prípade poukazovali odporcovia, v odôvodnení rozhodnutia zároveň zakotvila prísne podmienky, ktorých naplnenie je nevyhnutné na to, aby mohol lekár pomôcť svojmu pacientovi umrieť. Plnoletosť, spôsobilosť, plná informovanosť, rozhodnosť, osobné konanie, t.j. nie prostredníctvom zástupcu (substituted decision-maker), ako aj výslovná a dobrovoľná žiadosť o výkon samovraždy s asistenciou lekára bez akéhokoľvek nátlaku, donútenia, či neprimeraného ovplyvňovania – predstavujú niektoré zo záruk, ktorých starostlivé navrhnutie a dobré monitorovanie, môže podľa sudkyne do značnej miery pomôcť predísť rizikám spojeným s výkonom asistovanej samovraždy.

Proti rozsudku sa vláda vzápätí odvolala a dňa 10. októbra 2013 odvolací súd Britská Kolumbia tomuto odvolaniu vyhovel.
Odhliadnuc od toho však rozhodnutie predstavuje významný posun v rámci diskusie o otázke asistovanej samovraždy a poskytuje kvalitnú a podrobnú štúdiu právnych, etických a iných odborných argumentov v prospech, ako aj proti legalizácii práva na asistovanú samovraždu.

SPRACOVALA: Jana Breburdová
Foto: freedigitalphotos.net


Zdroje:

http://www.bioedge.org/index.php/bioethics/bioethics_article/10665
http://www.cma.ca/index.php?ci_id=53580&la_id=1
http://www.cbc.ca/news/canada/british-columbia/assisted-suicide-ban-struck-down-by-b-c-court-1.1144743

rozhodnutie Carter v Canada: http://thaddeuspope.com/images/2012bcsc886.pdf
rozhodnutie odvolacieho súdu: http://www.courts.gov.bc.ca/jdb-txt/CA/13/04/2013BCCA0435.htm



 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 2+9 =


-- žiadne príspevky --