Súdny dvor EÚ: rozhodnutie vo veci týkajúcej sa rozširovania klamlivých informácií zdravotnou poisťovňou | Medicínske právo
              

Články


Súdny dvor EÚ: rozhodnutie vo veci týkajúcej sa rozširovania klamlivých informácií zdravotnou poisťovňou


 | 2.12.2013 | komentárov: 0

Prinášame sumár nedávno vydaného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci BKK Mobil Oil Körperschaft des öffentlichen Rechts proti Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs eV, ktorý sa týka otázok šírenia klamlivých informácií rozširovaných zdravotnou poisťovňou v systéme zákonného sociálneho zabezpečenia.

Obrazok

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 3. októbra 2013 (*)
„Smernica 2005/29/ES – Nekalé obchodné praktiky – Pôsobnosť – Klamlivé informácie rozširované zdravotnou poisťovňou v systéme zákonného sociálneho zabezpečenia – Poisťovňa založená ako verejnoprávny subjekt“
Vo veci C‑59/12, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesgerichtshof (Nemecko) z 18. januára 2012 a doručený Súdnemu dvoru 6. februára 2012, ktorý súvisí s konaním:
BKK Mobil Oil Körperschaft des öffentlichen Rechts
proti Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs eV

Skutkový stav

BKK je zdravotnou poisťovňou v nemeckom zákonnom systéme založenou ako verejnoprávny subjekt. V decembri 2008 BKK na svojej internetovej stránke zverejnila nasledujúce informácie: „Ak sa teraz rozhodnete odísť z BKK… budete poistení v novej [zdravotnej poisťovni v povinnom systéme] počas 18 mesiacov odo dňa tejto zmeny. Prídete tak o atraktívne ponuky, ktoré BKK… ponúkne budúci rok, a napokon si možno budete musieť priplatiť, keď Vašej novej poisťovni nebudú stačiť pridelené prostriedky, a preto bude vyberať dodatočný príspevok.

Po tomto zverejnení sa na BKK obrátilo združenie na boj proti nekalej súťaži (ďalej len „Wettbewerbszentrale“) v domnienke, že tieto informácie sú klamlivé a z toho dôvodu zakázané, tak z hľadiska smernice o nekalých obchodných praktikách (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu), ako aj z hľadiska vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže v Nemecku. Wettbewerbszentrale BKK vyzvala, aby predmetné vyjadrenia stiahla, podpísala záväzok spojený spolu so sankciou a uhradila trovy pred podaním žaloby. BKK žiadosti vyhovela len v časti týkajúcej sa stiahnutia informácií z internetu, avšak ďalej odmietala uznať svoju zodpovednosť, nakoľko sa podľa BKK ustanovenia smernice o nekalých obchodných praktikách ani ustanovenia UWG (nemecký zákon transponujúci smernicu o nekalých obchodný praktikách) na spor vo veci samej neuplatňujú. Preto sa spor medzi týmito dvomi účastníkmi dostal až pred nemecké súdy, ktoré na prvom stupni dali za pravdu Wettbewerbszentrale. Podľa nich totiž rozširovanie reklamných informácií zo strany BKK predstavuje klamlivú praktiku v zmysle smernice o nekalých obchodných praktikách a teda, porušujúc UWG by malo byť zakázané. Nemecký súd však po takejto konštatácii zároveň uviedol, že: „ nebolo s určitosťou stanovené, či sa má smernica o nekalých obchodných praktikách vykladať v tom zmysle, že prevádzkovateľ, ako je BKK, ktorý má postavenie verejnoprávneho subjektu plniaceho úlohy zákonného zdravotného postenia, konal pri rozširovaní informácií, ktoré sa mu vytýka, ako „podnikateľ“. Mohlo by sa totiž tvrdiť, že takýto subjekt nevykonáva podnikateľskú činnosť, ale sleduje výlučne sociálny cieľ.“ Po odvolaní sa BKK  predložil odvolací súd  Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) nasledovnú prejudiciálnu otázku:

Má sa článok 3 ods. 1 v spojení s článkom 2 písm. d) [smernice o nekalých obchodných praktikách] vykladať v tom zmysle, že konanie obchodníka – ktoré sa prezentuje ako obchodná praktika podnikateľa voči spotrebiteľom – môže spočívať aj v tom, že zákonná zdravotná poisťovňa poskytne svojim poistencom (klamlivé) informácie o tom, aké nevýhody vzniknú poistencom v prípade prechodu do inej zákonnej zdravotnej poisťovne?

O prejudiciálnej otázke

Ako vyplýva aj z Návrhov Generálneho advokáta Y. Bota (ďalej len „GA“): „Vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta Súdneho dvora, či sa má článok 3 ods. 1 smernice v spojení s jej článkom 2 písm. d) vykladať v tom zmysle, že verejnoprávny subjekt poverený riadením zákonného systému zdravotného poistenia možno považovať za „obchodníka“ alebo „podnikateľa“, ak medzi svojimi poistencami šíri klamlivú reklamu, ktorá by preto mohla predstavovať nekalú obchodnú praktiku.“ (bod 19 Návrhov GA) Súd mal teda za úlohu posúdiť povahu takéhoto verejnoprávneho subjektu, ktorý vykonáva svoju činnosť v systéme verejného zdravotného poistenia a rozhodnúť či ho v kontexte spotrebiteľského práva možno považovať za „obchodníka“ alebo „podnikateľa“ alebo či je tento subjekt vzhľadom na pravidlá jeho pôsobenia a jeho funkciu vyňatý z pôsobnosti smernice.

Paradoxom, na ktorý poukázal Generálny advokát pri preskúmavaní spotrebiteľského práva a ochrany spotrebiteľa v Európskej únii je, že hoci cieľom zákonodarcu je účinná a koherentná ochrana spotrebiteľa, pojem obchodník ako jeden z najvýznamnejších pojmov nie je jasne vymedzený či vyložený (bod 23 Návrhov GA). Pri takto absentujúcom pojme potom môže dôjsť k situácii, k akej došlo v prejednávanej veci a tá môže mať negatívny dopad na ochranu spotrebiteľa. Jedine článok 2 písm. b) smernice vymedzuje pojem „obchodník“ tak, že je to „akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely spadajúce do rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti, a ktokoľvek, kto koná v mene alebo v zastúpení obchodníka“. Takéto ustanovenie je však tak širokým, že v prípade ako v prejednávanej veci môže dôjsť k problémom podradenia jednotlivého subjektu do rámca smernice.

SD EÚ vo svojom Rozsudku ďalej poukázal, okrem iného aj na to, že cieľom smernice je zaistiť vysokú spoločnú úroveň ochrany spotrebiteľa úplnou harmonizáciou pravidiel o nekalých obchodných praktikách vrátane nekalej reklamy obchodníkov voči spotrebiteľom, ktoré poškodzujú ich hospodárske záujmy. Tento cieľ sledovaný smernicou o nekalých obchodných praktikách, ktorý spočíva v plnej ochrane spotrebiteľov proti praktikám tohto druhu, vychádza z okolnosti, že spotrebiteľ sa voči obchodníkovi nachádza v znevýhodnenom postavení, keďže sa musí považovať za hospodársky slabšieho a právne menej skúseného ako jeho zmluvný partner. (k tomu pozri aj Rozsudok vo veci C‑89/91, Shearson Lehman Hutton)

V popísanej situácii hrozilo poistencom BKK, ktorí sa zjavne musia považovať za spotrebiteľov v zmysle smernice o nekalých obchodných praktikách, že budú uvedení do omylu klamlivými informáciami rozširovanými týmto subjektom, ktoré im zabránia urobiť kvalifikovanú voľbu a povedú tak k prijatiu rozhodnutia, ktoré by neboli prijali v prípade neexistencie takýchto informácií, ako to stanovuje článok 6 ods. 1 rovnakej smernice. V tejto súvislosti sú povaha dotknutého subjektu ako verejnoprávneho alebo súkromnoprávneho ako aj osobitná úloha, ktorú plní, irelevantné.

Vzhľadom na uvedené treba priznať subjektu ako je BKK postavenie „obchodníka“ v zmysle uvedenej smernice. Takýto výklad je totiž podľa SD EÚ jediný, ktorý môže zaistiť plný účinok smernice o nekalých obchodných praktikách zabezpečením toho, že v súlade s požiadavkou vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov sa účinným spôsobom bojuje proti nekalým obchodným praktikám.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), sa má vykladať v tom zmysle, že do jej osobnej pôsobnosti patrí verejnoprávny subjekt poverený úlohou všeobecného záujmu, ako je správa zákonného systému zdravotného poistenia.



Spracoval: Tomáš Pázmány

Foto: archív Z.N.
Návrh generálneho advokáta v slovenčine nájdete tu





 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 3+10 =


-- žiadne príspevky --