Domáci pôrod

Pripravili sme pre vás sumár uznesenia Ústavného súdu Českej republiky, v ktorom sťažovateľka namietala porušenie práva na súkromný život nedostatočnou právnou úpravou domácich pôrodov (sp. zn. Pl. ÚS 26/11).


Po predchádzajúcich negatívnych skúsenostiach s pôrodom v nemocnici sa sťažovateľka rozhodla pre domáci pôrod za prítomnosti pôrodnej asistentky. Jej voľbu nevylučoval ani jej priaznivý zdravotný stav potvrdený lekárskymi vyšetreniami, a preto začala podnikať všetky potrebné kroky. Jej snahu však komplikovala neschopnosť nájsť pôrodnú asistentku, ktorá by bola prítomná pri pôrode, preto sa obrátila so žiadosťou o pomoc na svoju zdravotnú poisťovňu a krajský úrad. Zdravotná poisťovňa jej odpovedala: „Současná legislativa platná v České republice, ani odborné lékařské vědomí nedovoluje podporovat a hradit z veřejného zdravotního pojištění činnosti spojené s prováděním porodů v domácnostech”. Krajský úrad jej následne oznámil, že ako registrujúci orgán neeviduje žiadnu pôrodnú asistentku. Aj napriek tomu, že bola sťažovateľka neúspešná vo svojej snahe nájsť pôrodnú asistentku, rozhodla sa porodiť doma bez akejkoľvek odbornej asistencie. Následne sa preto rozhodla podať ústavnú sťažnosť, v ktorej sa domáhala vydania nálezu „jímž by Ústavní soud vyslovil, že postupem Ministerstva zdravotnictví, Vlády České republiky, Parlamentu České republiky a postupem Krajského úřadu Libereckého kraje bylo porušeno právo stěžovatelky na respektování soukromého a rodinného života” a zároveň uloženia povinnosti vydania právneho predpisu upravujúceho postup pri domácom pôrode. Vo svojej sťažnosti sa sťažovateľka odvolávala aj na judikatúru ESĽP (Ternovszky proti Maďarsku, sťažnost č. 67545/09, rozsudok zo dňa 14. 12. 2010), podľa ktorého „informovaná volba místa porodu spadá do podstaty sebeurčení a jako taková je součástí soukromého a rodinného života.”

Ústavný súd vo svojom náleze vychádzal z vyššie spomenutej judikatúry ESĽP, podľa ktorého pod právo na súkromný život možno zahrnúť aj právo rozhodovať o okolnostiach pôrodu, pričom prípadný zásah do tohto práva by mal byť stanovený zákonom. „Koncept zákonnosti znamená, že zásah musí být nejen v souladu s vnitrostátním právem, ale že toto právo musí být předvídatelné a nesmí být svévolné. V oblasti domácích porodů, jehož volba je právem matky, to znamená, že matka má právo na to, aby existovaly právní a institucionální podmínky, které její volbu umožní, s výjimkou případů, kdy je ho možno omezit s ohledem na jiná práva. Právo na výběr v oblasti porodů v sobě podle ESLP zahrnuje právní jistotu, že zvolená varianta je legální, a že v souvislosti s ní nehrozí přímé či nepřímé sankce. Nedostatek právní jistoty a hrozba sankcí pro zdravotníky asistujících u domácích porodů omezila výběr možností, které stěžovatelka v souvislosti s porodem mohla zvažovat.” Ak by nastala podobná situácia došlo by k porušeniu princípu zákonnosti.

Ústavný súd ďalej uviedol, že nemožno spochybniť, že danom prípade sa jedná o ústavne zaručené právo sťažovateľky na ochranu súkromného života. Toto právo však zahrňuje širokú škálu iných práv, takže „nelze v právním řádu taxativně vymezit všechny jeho součásti a tím spíše ani nabídnout konkrétní dílčí procesní nástroje k jeho ochraně.” Preto je potrebné ho „hledat v jeho obecnější podobě, kterou v rovině podústavního práva představuje generální ochrana práva na soukromí skrze právo na ochranu osobnosti.” V prípadoch porušenie práva na ochranu osobnosti sú príslušné rozhodovať všeobecné súdy, pričom sťažovateľka túto možnosť nevyužila. „Proto Ústavnímu soudu nezbývá než konstatovat, že by nedodržel princip subsidiarity vysvětlený shora (bod 18 a 19), pokud by nyní o ústavní stížnosti věcně rozhodoval,” a preto ústavnú sťažnosť odmietol. Zároveň však Ústavný súd vyzval všetky zúčastnené strany k diskusii, ktorej výsledkom by malo byť prijatie právnej úpravy v danej oblasti v súlade s ústavne zakotveným právom na súkromný život.




Spracovala: Ľudmila Moľová

Rozhodnutie nájdete pod týmto odkazom v sekcii JUDIKATÚRA/Vybrané medicínske zákroky