Môže byť uzatvorené manželstvo s osobou v bdelej kóme? | Medicínske právo
              

Články


Môže byť uzatvorené manželstvo s osobou v bdelej kóme?


 | 14.11.2013 | komentárov: 0

V zahraničí sa čoraz častejšie súdy zaoberajú otázkou tzv. surrogate- decision making. V týchto prípadoch – ak o určitých úkonoch (napr. pri autorizácii ukončenia úkonov podporujúcich život smrteľne chorého pacienta a pod.) rozhoduje za tú-ktorú osobu jej zástupca, je vôľa a jej prejav "prenesená" na druhú osobu – zástupcu. Ako ale postupovať, ak ide o uzavretie manželstva?

Obrazok

Prv, aby som poskytol určitý úvod k avizovanému problému, je na mieste ozrejmiť, čo si treba predstaviť pod slovným spojením "surrogate decision-making". Nie je ojedinelým javom, že nastane situácia, keď pacienti nie sú schopní samostatne sa rozhodovať ohľadom ich zdravotnej starostlivosti. Pod túto kategóriu pacientov spadajú novorodenci, neplnoleté osoby, osoby v prechodnom alebo trvalom stave bezvedomia, ako aj ľudia, ktorých duševný stav alebo psychické defekty znemožnujú ich racionálne rozhodovanie. Práve preto etika a právo akceptuje myšlienku, aby iná osoba mohla robiť rozhodnutia v prospech pacientov, a táto myšlienka bola pretavená do inštitútu zastupovania takýchto osôb prostredníctvom "surrogate decision makers/agents", nazývaných aj "health care proxy". Za predpokladu, že osoba spĺňa zákonné požiadavky na osobu zástupcu a zároveň trvá "power of attorney for health care", osoba určená v tomto dokumente je oprávnená (v rozsahu stanovenom v splnomocnení) rozhodovať za pacienta. Ak je súdom ustanovený opatrovník pre tú-ktorú osobu (court-appointed guardian), opatrovník plní úlohy zástupcu. Lekári sú vo všeobecnosti viazaní povinnosťou rešpektovať želania pacientov a takisto majú povinnosť "dobročinnosti" (duty of beneficence - doing good) ako určitý prejav úcty vo vzťahu k pacientom ako ľudským bytostiam. Určite však nie je v záujme pacienta, aby bola jeho možnosť slobodne sa rozhodnúť obchádzaná, a to len preto, že tak nemôže učiniť vzhľadom na svoj nepriaznivý stav.

Je nepochybné, že pri aplikácii tohto inštitútu vzniká rada problémov. Je na mieste spomenúť konkrétny príklad – prípad "Terri Schiavo", ktorý poukazuje na kontroverznosť rozhodovania za pacientov nachádzajúcich sa vo vegetatívnom stave. Ide o prípad zo Spojených štátov amerických, ktorý trval od r. 1990 do r. 2005, konrkétne išlo o právny boj za predĺženie života a s tým spojených podporných lekárskych úkonov. Manžel Terezy Marie "Terri" Schiavo, sa totiž rozhodol prerušiť život udržiavajúce úkony svojej manželky a tento moment sa stal kľúčovou otázkou celej kauzy. Mediálne ostro sledovaný spor, ktorý bol poznamenaný sériou odvolaní rodičov Terri, intervenciou štátnych a federálnych orgánov a častými zvratmi v súdnom procese, čo malo za následok 7-ročné naťahovanie, pokiaľ udržiavanie života Terri nebolo nakoniec prerušené. Ako ukazuje aj tento prípad, kauzy týkajúce sa "surrogate decision making" sú veľmi kontroverzné, ale napriek tomu sa v rôznych štátoch stretávame s rastúcim trendom využívania možnosti ukončiť život pacienta na žiadosť pozostalých prípadne na žiadosť "surrogate agents". Práve teraz je na mieste položiť si už v úvode predostrenú otázku - ako je tomu v prípade uzavretia manželstva?

Impulzom k nastoleniu si tejto otázky je iný prípad pred súdom v Illinois (Illinois District Court), ktorý podnietil debatu o mantineloch tzv. advanced directives (ide o prehlásenie resp. dokument ktorý indikuje postup zdravotnej starostlivosti, ktorý si osoba vyžaduje v prípade ak sa dostane do nespôsobilého – vegetatívneho stavu). Jedná sa o prípad Johna Morrisa (63), snúbenca Collette Purifoy, ktorý utrpel poškodenie mozgu počas operácie v novembri 2009, čo ho pripútalo na lôžko v stave bezvedomia. Tesne pred operáciou požiadal svoju partnerku Collete druhýkrát o ruku a opäť povedala "áno" . Teraz sa chce vydať za Johna, a to aj napriek jeho bezvedomiu.

Keď sa John stal nespôsobilým, súd ustanovil Colette ako jeho opatrovníčku. Ak by bol napojený na život udržujúce prístroje, Collete ako jeho opatrovníčka môže rozhodnúť o ukončení život udržujúcich úkonov. Keby boli už zosobášení, mohla by sa s ním rozviesť. Jeho súhlas, teda " výslovná absencia jeho súhlasu", by v týchto prípadoch nehrala žiadnu rolu. Avšak, obídenie tohto súhlasu nepripadá do úvahy v prípade, ktorý si Collete želá najviac – uzatvoriť manželstvo, ktoré bolo počas 38-ročného vzťahu odkladané z dôvodu pretrvávajúcich finančných problémov a rodinných záväzkov. Colette chce dosiahnuť uznanie manželstva – jednak ako symbolu jej oddanosti, jednak z dôvodu  vyhovenia poslednej vôli svojho partnera. Z hľadiska de lege lata právneho stavu, právo štátu Illinois (Illinois Marriage and Dissolution of Marriage Act) vyžaduje, aby oba subjekty podpísali žiadosť o manželstvo pred okresným tajomníkom – na čo Morris samozrejme nie je spôsobilý. Z toho titulu štát odmietol túto žiadosť o manžestvo akceptovať.

Luke Davies svojím príspevkom "Can a person in a vegetative state get married?" v "Practical Ethics" kritizuje toto rozhodnutie. Podľa neho, takéto rozhodnutie jednoducho zakotvuje, že je nemožné, aby osoba zmenila legálny status druhej osoby bez explicitne a spoločne prejaveného súhlasu. V normálnych prípadoch to Davies považuje za pochopiteľné, avšak prípad Morrisa a Purifoy je špecifický (sui generis). Morris predsa nie je spôsobilý prejaviť vôľu, Purifoy ako jeho zástupca áno. Prísnym uplatňovaním platného práva (Illinois Marriage and Dissolution of Marriage Act) rozhodnutie v podstate okresáva mantinely pre tzv. surrogate decision-making.

"Surrogate decision-makers" (v tomto konkrétnom prípade Purifoy) by mali byť podľa Daviesa oprávnenými zástupcami osôb, ktoré sú v bezvedomí. Čím jasnejšie a razantnejšie je želanie osoby, ktorá je aktuálne nespôsobilá, tým úmerne rastie aj relevantnosť jednania zástupcu v súlade s týmito želaniami. Ak by napríklad Morris otvorene a dôsledne trval na tom aby ho neresuscitovali a ak by sa bol ocitol vo vegetatívnom stave, bolo by povinnosťou zástupcu informovať doktorov o tomto želaní. Ignorovaním jeho želania je ignorovaný inštitút oprávneného zástupcu a tým je popieraná samotná autonómia človeka. Ako tvrdí Davies: "ak by tzv. surrogate decision-making malo prioritne slúžiť ako spôsob prejavenia vôľe a autonómie človeka, v prospech ktorého sú rozhodnutia realizované, potom ignorácia jeho želaní narúša jeho autonómiu".


Autor: Mgr. Lukáš Derco
Foto: freedigitalphotos.net

Zdroje:
http://www.bioedge.org/index.php/bioethics/bioethics_article/10723
http://blog.practicalethics.ox.ac.uk/2013/10/can-a-person-in-a-vegetative-state-get-married/
http://www.wnd.com/2005/03/29516/
http://www.uic.edu/depts/mcam/ethics/surrogate.htm




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 9+8 =


-- žiadne príspevky --