Hosť mesiaca OKTÓBER 2013 doc. ThDr. Ing. Inocent M. Vladimír Szaniszló, OP, PhD. | Medicínske právo
              

Články


Hosť mesiaca OKTÓBER 2013 doc. ThDr. Ing. Inocent M. Vladimír Szaniszló, OP, PhD.


 | 6.11.2013 | komentárov: 0

Je nám veľkou cťou, že naše pozvanie byť hosťom mesiaca prijal doc. ThDr. Ing. Inocent- Mária V. Szaniszló, OP, PhD. morálny filozof. Doc. Szaniszló pôsobí na Teologickej fakulte Katolíckej Univerzity Ružomberok, kde aktívne prispel k založeniu odborného pracoviska fakulty Inštitútu aplikovanej etiky prof. Alexandra Spesza. Zároveň pracuje s Prof. Matthiasom Vogtom z Vysokej školy Zittau-Goerlitz na projekte Kultúrneho manažmentu cirkví a takisto v dvoch sieťach CEEPUSu: bioetická sieť ACEBE prof. Sigrid Muellerovej ako aj sociálno-etická sieť prof. Ingebor Gabriel pri Univerzite Viedeň. Okrem iného prednáša bioetiku na odbornom kolégiu sv. Pavla pri Pedagogickej fakulte Benedeka Eleka Západomaďarskej Univerzity v Šoproni a pracuje s kolegom prof. W. Schauppom v rakúskom Grazi pri forovaní doktorandov v oblasti morálnej teológie.

Obrazok MEDIUS: Pán docent, je nám potešením, že ste sa rozhodli prijať pozvanie  portálu www.pravo-medicina.sk byť hosťom mesiaca. Mohli by ste prosím v úvode priblížiť, kde aktuálne pôsobíte a čomu sa venujete?

Po mnohých rokoch strávených v zahraničí ako doktorand, dočasný asistent na Univerzite vo Fribourgu vo Švajčiarsku, štátny zamestnanec: vedúci farnosti vo Švajčiarsku a Rakúsku som chcel všetky skúsenosti zužitkovať u nás doma na Slovensku a tak som po hľadaní miesta začal pracovať ako na Teologickej fakulte Katolíckej Univerzity Ružomberok v Košiciach a aj na Teologickej fakulte Trnavskej Univerzity v Bratislave.
Po habilitácii som však pokračoval už len v Košiciach a sústredil som sa na založenie Inštitútu aplikovanej etiky, ktorý sme nazvali po významnom slovenskom odborníkovi v morálnej teológii 20. storočia profesorovi Alexandrovi Speszovi. Tento inštitút sme založili spolu s viacerými pedagógmi a študentmi „aktivistami“  ako odborné pracovisko Teologickej fakulty. Cieľom bolo prehĺbenie vedeckej a pedagogickej spolupráce v oblasti bioetiky, biznisetiky a politickej etiky s jednotlivými oblasťami našej spoločnosti ako aj s odborníkmi z domova a zahraničia, ktorí majú záujem spolupracovať s našou trochu „odľahlou“ časťou Slovenska v Košiciach. Jedným z výsledkov tejto práce je aj každoročná výročná konferencia Inštitútu s udeľovaním ceny Inštitútu vzácnym osobnostiam pracujúcim v oblasti aplikovanej etiky. Zatiaľ laureátom tejto ceny bol za rok 2012 profesor Karl-Heinz Peschke, SVD z Rakúska a za rok 2013 profesor Emilio Platti, OP z Belgicka pôsobiaci v Káhire. Popri práci na budovaní tohto vedeckého pracoviska som vyučoval morálnu teológiu a politickú filozofiu. K týmto predmetom som pripravil aj vedecké publikácie, ktoré poukazujú na vývoj daných odborov v modernej dobe, teda posudzujú moderné teórie a názory dnešných odborníkov. V súčasnosti pracujeme na akreditácii odboru „Medicínska etika a právo“ v spolupráci s Komorou pre medicínske právo - MEDIUS a máme za sebou na Teologickej fakulte už akreditačnou komisiou MŠ SR schválenú a pánom ministrom Čaplovičom podpísanú akreditáciu nového odborného šesťsemestrálneho bakalárskeho programu „Etika a kultúrno-sociálne štúdiá“, ktorý bude v novom školskom roku 2014/15 prijímať študentov, ktorí majú záujem o tento druh štúdia. Cieľom tohto programu je dosiahnutie analýzy etického, sociálneho a kultúrneho kontextu spoločnosti; ovládanie cudzieho jazyka, pochopenie európskej kultúry a komunikácia s nemeckými a rakúskymi vysokoškolskými odborníkmi s možnosťou semestrálnej stáže na východonemeckej Hochschule Zittau-Görlitz v Nemecku. Ďalším cieľom je hľadanie eticky optimálneho riešenia mnohých moderných problémov spoločnosti i jednotlivca. Absolventi by mali byť schopní rýchlo sa adaptovať a komunikovať s odborníkmi z odboru kultúry, sociálnych, etických a filozofických vied doma i v zahraničí. Súčasne by mali dokázať riešiť konfliktné situácie v rámci profesijnej etiky, ovládajú etické a právne aspekty spoločenských vzťahov a dokážu vypracovávať špecifické sociálne a kultúrne projekty (granty). Študentom ďalej ponúkame predmety prednášané aj v nemeckom jazyku, hosťovanie pedagógov z Rakúska a Nemecka, zahraničné stáže a kurzy ako súčasť výučby a možnosť pokračovať v Mgr. stupni (v procese akreditácie) s hosťovaním pravdepodobne vo Francúzsku v Paríži. Toto sú v skratke naše aktivity, ktoré nás dnes skoro úplne pohlcujú.

MEDIUS: Vaším odborným záujmom je bioetika. Prečo ste sa rozhodli pre túto oblasť?

Nuž ako z predchádzajúcej odpovede vyplýva, bioetika je len časťou našich aktivít a aj z toho dôvodu je veľmi náročné sa dôkladne sústrediť len na tento odbor. Je to dané z toho dôvodu, že samotná bioetika je rapídne sa rozvíjajúci odbor, kde skoro denne hľadáme riešenie na stále rýchlejšie sa rozvíjajúce možnosti modernej techniky. Na druhej strane, ak mám pravdu povedať,  v podstate som sa k bioetike dostal poeticky povedané „ako slepý k husliam“. Môj študijný záujem je totiž morálna filozofia a problémy moci a autority. V tomto smere som obhájil aj doktorát na Univerzite Ludwiga Alberta vo Freiburgu v Nemecku, kde som sa venoval hlavne dielu Hannah Arendtovej.
Avšak vyučovanie základnej morálnej teológie ako aj aplikovanej morálnej teológie ústilo hlavne v prvom desaťročí 21. storočia jednoznačne k bioetickým problémom. Požiadavka bola veľká. Môžeme povedať, že študentov a inú laickú verejnosť v tej dobe veľmi zaujímali hlavne otázky etiky života a to včítane prenatálnej a terminálnej etiky. Mimochodom táto situácia sa začiatkom druhého desaťročia trocha zmenila a dnes je najväčšie ticho a pozornosť východoslovenských študentov pri vyučovaní skôr 8. Božieho prikázania, teda otázky pravdivosti a pravdy v kontexte verejnej sféry, teda aj politiky a masmediálnej komunikácie. Považujem to za príjemnú zmenu, aj keď z nej vyúsťujú otázky typu: Veríte v pravdu? Existuje pravda? Môžeme žiť bez klamania a pretvárky?

MEDIUS: Bioetika, ako ste spomenuli, je  nový rýchlo sa rozvíjajúci vedecký odbor. Ako by ste teda definovali bioetiku a predmet jej záujmu?

Viacerí autori slovo bioetika nemajú veľmi radi: medzi nimi aj profesor Schockenhoff z Freiburgu, u ktorého som obhájil dizertačnú prácu. Títo preferujú skôr názov „etika života“. Lenže ako to už často býva, slovo bioetika sa začalo používať hlavne začiatkom 70-tych rokov 20. storočia, kedy začala pomaly, ale iste medicínskym problémom dominovať technika, ktorá umožnila človeku zrazu výraznú autonómiu pri jeho rozhodovaní zoči-voči závažným zdravotným problémom. A keďže prišlo z amerického kontinentu, presadil sa tento názov aj v európskom vedeckom svete. Môžeme zadefinovať, že bioetika formuluje a skúša morálne pravidlá pre vedecko-technické zaobchádzanie so životom všeobecne, zvlášť so životom človeka. Teda právo tu prichádza na scénu až trochu neskôr...

MEDIUS: Kde, kedy a prečo bioetika vznikla?

Napriek predchádzajúcej definícii nás utrechský profesor Duewell upozorňuje, že slovo bioetika bolo prvýkrát použité v roku 1927 v časopise „Kosmos“. Predsa len, pokračuje, sa toto slovo stalo používané až v roku 1970 v USA ako bioethics, avšak spôsobom, ktorý poukazoval skôr úzky spôsob použitia v odbore biomedicínskej etiky.
Medzičasom sa tento pojem rozšíril. Patrí k nemu ako génová etika, tak aj etika zaobchádzania so zvieratami a nakoniec aj etika životného prostredia. Pri medicínskej etike stojí zvlášť na dôležitom mieste lekársky étos a v strede pozornosti hlavne vzťah lekár-pacient.

MEDIUS: Ktoré otázky sa Vám javia ako najviac akútne bioetické problémy súčasnosti a prečo? 

Najakútnejšie bioetické problémy dnes môžeme rozdeliť do niekoľkých rovín. Jednou z nich je aj rovina konfesná: kresťanov ako vidíme trápia otázky ochrany života od jeho počiatku, avšak v tichosti sem patria aj veľmi vážne možnosti modernej medicíny ako sú napr. problémy IVF, teda získania detí pomocou „laboratórnej cesty“.
Sekulárnu spoločnosť zase zaujíma otázka identity, rodovej rovnosti, dohodnutia sa na tom, čo sú základné ľudské práva, avšak prichádzajú nanovo otázky určenia smrti pacienta, tzv. mozgová smrť, ktoré sa zdali sekulárnou spoločnosťou vyriešené, alebo otázky terminálnej starostlivosti o ľudský život, kde človek akoby stále viac a viac chcel samostatne (autonómne) rozhodovať o svojom osude.

MEDIUS: Dajú sa tieto otázky  zodpovedať na celospoločenskej úrovni?

Odpoveďou by tu správne bolo: mali by sme sa o to snažiť! Takýto dialóg ukazuje na stupeň vyspelosti tej ktorej civilizácie a kultúry. Musíme si však priznať, že nielen na Slovensku túto problematiku ovládajú ideologické zákulisné boje, a tak riešenie sa často zdá radšej tieto témy neotvárať. Ideológiu tu však nemyslím len zo strany cirkví, ktoré obhajujú nimi chápané Božie prikázania. Máme totiž čo do činenia aj s ideológiou, ktorú sa nedá presne zaradiť, ale ktorej spoločnou črtou je odmietanie cirkevného riešenia a kresťanských základov spoločného európskeho domu.

MEDIUS: Je možné a žiaduce stanovovať nejaké celospoločenské pravidlá pre sféru intimity, súkromia jednotlivca, ktorej sa väčšina bioetických problémov týka?

Myslím si, že v niektorých otázkach celospoločenská zhoda nastane len veľmi ťažko. Je to dané práve ideologickým pohľadom na svet a neschopnosťou skutočného dialógu, ktorý by druhú stranu skutočne chcel počúvať, a dokonca takto spoločne hľadal pravdu.
Lenže aj intímna (privátna) sféra je nútená používať svedomie, zodpovedné rozhodovanie na základe kvalitných informácii a až potom môže dôjsť k samostatnému rozhodnutiu jednotlivca! Inak to rozhodnutie môže byť vedome nesprávne, čo z hľadiska budúcnosti práve z etického hľadiska pácha škody na celom rozvoji ako jednotlivca, tak aj spoločnosti.

MEDIUS: Na druhej strane, je podľa Vášho názoru možné oddeliť politiku, právo od morálnych, hodnotových otázok?

Táto otázka je nahratý smeč na moje názory: veľmi často hovorím, že takáto pseudoosvietenecká teória je mimoriadne zavádzajúca. Vcelku sa dá zhrnúť celá debata do názoru: kde je človek, tam je aj morálka. Podstata nepustí!
Problém vzniká práve na rozhraní, kde nie je jednoduché uplatniť jeden, alebo ten najsprávnejší názor. Lenže aj tu platí princíp dvojitého účinku, alebo minimálne vnútorný postoj človeka zoči-voči menšiemu, alebo väčšiemu zlu. A ak nechceme žiadne zlo: tak sa prosím presuňme do oblasti sci-fi a nie, citujúc Hannah Arendtovú, do oblasti ľudskej podmienky na tejto planéte.

MEDIUS: V takom prípade, aké konkrétne nástroje máme v dispozícii nato, aby sme vedeli vytvoriť  normy a ich aplikovať?

Konkrétne nástroje: budete sa čudovať, ale najdôležitejší nástroj je spoločný dialóg v spoločnosti. Pokiaľ pôjde len o boj o moc a ideológiu, nikdy sa neposunieme k podstate problémov našej spoločnosti! Ak sa dohodneme, kam by sme spoločne chceli ísť, tak môžeme začať aj proces tvorby noriem. Inak sa stanú normy alibizmom typu „účel svätí prostriedky“...

MEDIUS: V ostatných mesiacoch rezonovali spoločnosťou témy ako pochod za život, gay prides, práva žien, ktoré istým spôsobom verejnosť polarizujú.  Ak už budeme zastávať názor, že tieto otázky musíme riešiť na celospoločenskej úrovni, dokážeme podľa Vášho názoru túto polaritu preklenúť?

Toto nie je problém len slovenského regiónu, ale vlastne profilácie celej Európy. Preklenutie problematiky je zase možné len dostatočným dialógom (čo znamená naozaj všetkých rozumne rozmýšľajúcich spoločností a jedincov bez ideologickej vyhranenosti typu novín SME, alebo aj politických strán...).
Na druhej strane minulý týždeň sa stala dosť významná udalosť v európskom parlamente v Bruseli, kedy chcela portugalská poslankyňa hlasovaním uzákoniť právo ženy na potrat ako základné ľudské právo a hlasovaním sa dospelo k uzneseniu, ktoré výrazne ukazuje, že EÚ nie je kompetentná v otázkach základných ľudských práv rozhodovať, ale tieto rozhodnutia ostávajú výhradne v kompetencii jednotlivých štátov. Toto rozhodnutie znova ukazuje na veľký význam vnútorného dialógu v našej slovenskej spoločnosti.

MEDIUS: Tento názor je vlastný napríklad aj judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Z akých princípov by riešenia, pravidlá podľa Vašej mienky mali vychádzať?
Myslím si, že to nie je otázka princípov do tej doby, kým sa nedohodneme, že vôbec nejaké princípy platia, potrebujeme ich a prečo... Táto cesta sa nazýva aj hľadanie spoločného dobra.

MEDIUS: Nie je dôležitejšie zaoberať sa korupciou, nízkym občianskym aktivizmom alebo napr. stavom  demokracie než celospoločensky riešiť  napr. interrupcie alebo povolenie eutanázie?

Povolenie eutanázie nateraz nevyzerá potrebné z hľadiska vládnucich elít súčasnosti... aj keď to neznamená, že to nebudeme musieť čoskoro riešiť ako módnu požiadavku doby! Pritom sprevádzanie strachom a podlomeným zdravím postihnutého človeka by malo byť jednou z hlavných úloh sociálneho štátu. Avšak korupcia ako aj iné neduhy sú nevykoreniteľné (povedzme to teraz teologicky: z dôvodu vyhnania človeka z raja na zem)!
Najdôležitejšie bude spoločné riešenie v celej spoločnosti (a nielen u teraz vládnucich strán), čo naozaj považujeme za dôležité pre prežitie našej kultúry a národa. Problémom však je fakt, že ľudom nikto neukazuje vízie, a teda nevedia, prečo by mali komunikovať a riešiť neduhy, ktoré mnohým vyhovujú.

MEDIUS: Prejdime teraz k viac, tak povediac, bioetickým témam. Čím je podľa Vás špecifický vzťah lekára a pacienta?

Tu by som odkázal čitateľov v prvom rade na našu poslednú konferenciu MEDIUSu v roku 2013, kde som sa práve túto otázku pokúšal riešiť pomocou autorov posledných 40 rokov. Skrátene bol tento príspevok publikovaný na požiadanie Katolíckych novín v čísle 38. Tento vzťah je základom celej etiky života a to z každej strany. Niekedy je totiž potrebný viac paternalistický prístup v tomto vzťahu a inokedy, hlavne vo vyspelejších spoločnostiach skôr autonómny prístup.

MEDIUS: Aká je „filozofia/kontext“  dnešného vzťahu medzi lekárom a pacientom? Čo si myslíte, v čom sa zmenila medicína a jej ciele za posledné storočie?

Zase musím, aj keď nechtiac, upozorniť na kultúrny kontext! V spoločnosti, kde sú ľudia zvyknutí uplatňovať svoje práva vyzerá tento vzťah úplne inak ako v spoločnosti, ktorá prechádza ťažkým pôrodom od totality k demokracii! Aký význam má na tomto mieste hovoriť o autonómii pacienta, ak väčšina našej spoločnosti ani len nerozumie týmto pojmom a právnikom až veľmi často ide len o ich vlastnú ochranu? Ak tu nenastane celospoločenský dialóg budeme mať stále väčšie problémy na oboch stranách.

MEDIUS: Existujú podľa Vás spôsoby, akými je možné negatívne následky tohto vývoja eliminovať?

Nuž zase musím zdvihnúť náš pohľad od jednotlivého k všeobecnému: v prvom rade musia orgány, ktoré majú vplyv na tvorbu verejnej mienky (včítane cirkví) začať pracovať na chápaní autonómie pacienta ako aj dôležitosti odbornosti a autority lekára ako odborníka! Po lopate povedané: položme si otázku: do ktorej zóny vplyvu chceme v budúcnosti patriť?

MEDIUS: Akým témam sa hodláte venovať ako hosť mesiaca?
Pracujem práve na mojej inaugurácii, kde pôjde asi o všeobecné témy z oblasti etiky a teológie ako je to určené našimi slovenskými podmienkami. Súčasne však moja srdcová záležitosť je pracovať s významnými osobnosťami v oblasti etiky a morálnej teológie hlavne v Európe, kde by som chcel akosi dokázať svoju hypotézu, že napriek pokroku západnej kultúry sa táto ocitla v slepej uličke (posledné slová prof. Bochenského, ktoré mi adresoval vo Fribourgu vo Švajčiarsku pred svojou smrťou) a že teda aj naša podceňovaná východoeurópska kultúra má čo ponúknuť k riešeniu spoločných aj bioetických európskych problémov.


Ďakujem za rozhovor.

Spracovala: Zuzana Zoláková




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 7+1 =


-- žiadne príspevky --