Špeciálny hosť portálu: JUDr. Ján Šikuta, Ph.D., sudca Európskeho súdu pre ľudské práva- druhá časť | Medicínske právo
              

Články


Špeciálny hosť portálu: JUDr. Ján Šikuta, Ph.D., sudca Európskeho súdu pre ľudské práva- druhá časť


 | 9.10.2013 | komentárov: 0

Je nám veľkou cťou, že naše pozvanie k rozhovoru prijal JUDr. Ján Šikuta, Ph.D., sudca Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP). JUDr. Ján Šikuta pôsobí na ESĽP od roku 2004. Na Slovensku zastával funkciu sudcu a neskôr pracoval ako právny poradca Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Je autorom a spoluautorom mnohých vedeckých článkov a publikácií. V súčasnosti sa okrem iného venuje aj prednáškovej činnosti po celej Európe. Dnes uverejňujeme druhú časť rozhovoru, v ktorom sme sa zamerali na rozhodovanie súdu v otázkach medicínskeho práva a bioetiky.

Obrazok MEDIUS: Nepochybne je jednou z atraktívnych činností sudcu vypracovávanie tzv. odlišných stanovísk. Aké faktory motivujú sudcu k aplikácii tohto inštitútu a aký je vzťah medzi odlišným stanoviskom a samotným rozsudkom?

Neviem, či ide o atraktívnu činnosť sudcu, každopádne je to ďalšia práca, ďalší čas, ktorý sudca venuje príprave a napísaniu nesúhlasného alebo odlišného stanoviska. Táto prax nie je uplatňovaná vo viacerých členských štátoch Rady Európy, napríklad, ak sa nemýlim,  Spolková republika Nemecko a ďalšie. Totiž v skutočnosti nesúhlasné stanoviská, a najmä keď za nimi stoja viacerí sudcovia, oslabujú presvedčivosť a „silu“ rozsudku.
Na ESĽP táto tradícia funguje od začiatku jeho existencie. Neviem, aké rôzne faktory môžu sudcov motivovať, avšak pokiaľ ide o mňa, za môjho doterajšieho pôsobenia som si dal vyše dvadsiatky nesúhlasných či odlišných stanovísk, či proti rozsudkom v Komore alebo Veľkej komore. Mojou motiváciou bolo verejne prejaviť moje dôvody, pre ktoré som nehlasoval s väčšinou. Ale na druhú stranu musím uznať, že v nesúhlasných stanoviskách častokrát nájdete iný pohľad na prejednávaný prípad, inú filozofiu, čo je v konečnom dôsledku pre sudcov samotných, ale aj čitateľov obohacujúce.

MEDIUS: Plánujete publikovať zbierku svojich odlišných stanovísk po skončení funkcie? Nájdu sa medzi nimi aj odlišné stanoviská súvisiace s medicínskym právom?

Dobrá otázka. Áno, plánujem, pravdupovediac, už sa na tom aj pracuje a je to v jednaní s vydavateľstvom.  Nájdu sa tam aj prípady, ktoré súvisia s medicínskym právom, napríklad prípad K.H. v. Slovakia (32881/04), kde nemocnica neumožnila sťažovatelke nahliadnuť a urobiť si výpisky zo zdravotnej karty o jej osobe.

MEDIUS: Rozhodovali ste vo Vašej bohatej kariére právne prípadne eticky zaujímavé prípady z oblasti medicínskeho práva?

Ale určite, ako príklad môžem uviesť dokonca veci prejednávané vo veľkej komore, napríklad prípad umelého oplodnenia in vitro dvoch rakúskych párov, kde sa riešila otázka legálnej možnosti darovania vajíčka a spermií od tretieho donora (S.H. a ďalší v. Austria), prípad oprávnenosti ďalšieho uchovávania úradmi odtlačkov prstov, DNA a iných organických vzoriek človeka po skončení trestného konania (S. a Michael Marper v. United Kingdom), prípad troch tehotných sťažovateliek z Írska, ktoré museli cestovať za účelom vykonania interrupcie do Veľkej Británie (A., B. a C. v. Ireland), prípad sterilizácie rómskych žien na Slovensku bez ich informovaného súhlasu (V.C. v. Slovakia), prípad nepovolenia nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie o svojej osobe (K.H. v. Slovakia) a ďalšie.

MEDIUS: Ovplyvňujú rozhodovanie geopolitické resp. kultúrne aspekty napr. môže sa stať, že súd bude sťažnosť týkajúcu sa uplatňovania výhrady svedomia z dôvodu náboženského presvedčenia rozhodovať rozdielne, pokiaľ je dotknutým štátom Francúzsko a inak ak ide o Taliansko?

Táto otázka je jednak hypotetická, ale zároveň aj veľmi komplexná. Rada Európy dnes má 47 členských štátov, z ktorých prichádzajú na ESĽP sťažnosti. Medzi členskými štátmi sú štáty s rozdielnou právnou kultúrou – britský common law, nemecká škola, hispánska, nordická právna kultúra, právna kultúra krajín bývalého Sovietskeho zväzu, bývalej Juhoslávie a pod. Zároveň v týchto členských krajinách žije obyvateľstvo rôznych náboženstiev – kresťania, moslimi a pod. A pre všetky tieto štáty je tu jeden ESĽP, ktorý má prijať rozhodnutie, ktoré bude akceptovatelné všetkými členskými štátmi.
ESĽP pri svojom rozhodovaní narába s viacerými nástrojmi. Jednak je to doktrína „miery voľnej úvahy“, ktorú členské štáty majú pri rozhodovaní, ako si upravia rôzne oblasti spoločenského života, napr. systém dôchodkového zabezpečenia, migračná politika, podmienky vstupu na územie štátu, kde štáty majú širokú mieru voľnej úvahy. Do tejto skupiny je možné zaradiť aj témy, na ktoré sa Vy pýtate, ako napríklad asistovaná reprodukcia. Tento koncept umožňuje umiestniť práve tie národné, kultúrne, etické, právne, náboženské a iné tradície a rozdielnosti, ako aj svoju ekonomickú situáciu pri rozhodovaní v konkrétnej veci.
Doktrína miery voľnej úvahy bola rozvinutá ako určitá snaha vytvoriť rovnováhu medzi národnými pohľadmi na ľudské práva a uniformným aplikovaním hodnôt Dohovoru. Vychádza z pôvodného chápania, že Dohovor má slúžiť ako doplnkový, ale zároveň aj ako subsidiárny, podporný k národným systémom ochrany ľudských práv. Táto doktrína rovnako slúži k tomu, aby boli vzaté do úvahy konkrétne kultúrne a sociálne podmienky jednotlivých národných spoločností. Doktrína miery voľnej úvahy dáva určitú flexibilitu, potrebnú k predchádzaniu neprospešných, škodlivých konfrontácií medzi ESĽP ako medzinárodným súdom a členskými štátmi v oblastiach ich sfér právomoci, a ktorá zároveň umožňuje Súdu vyvážiť ich suverenitu so záväzkami, ktoré členským štátom vyplývajú z Dohovoru.
Teda na rozhodovanie v konkrétnej veci má vplyv národná legislatívna úprava, jej vyhodnotenie pri aplikácií doktríny miery voľnej úvahy, okolnosť, či v danej veci je dosiahnutý európsky konsenzus spolu pri zachovaní princípu subsidiarity.

MEDIUS: Mohli by ste pre našich čitateľov objasniť závery rozhodnutia ESĽP vo veci TYSIĄC v. POLAND a teda vymedziť, v čom spočíva jeho bezprostredný význam?

V danom prípade išlo o to, že sťažovateľka viedla riadny rodinný život, mala dve zdravé deti, pričom počas tehotenstva s tretím dieťaťom sa jej podstatne zhoršil zrak. Lekár u nej zistil vážnu očnú chorobu, pričom upozornil na to, že pokračovanie tehotenstva a následný pôrod predstavuje vážne riziko pre jej zrak, o čom jej vydal aj potvrdenie. S týmto potom išla na štátnu gynekologickú kliniku s tým, že práve z uvedených zdravotných dôvodov chcela požiadať o interrupciu. Tu jej po krátkom vyšetrení odmietli vykonať interrupciu s tým, že ak pôrod sa vykoná cisársky rezom, riziko vážneho zhoršenia zraku nehrozí. Sťažovateľka porodila dieťa a následne stratila zrak tak, že s jedným okom videla na vzdialenosť 3 metre a s druhým na 5 metrov. Súd jej sťažnosť posúdil podľa článku 8 Dohovoru ako porušenie jej práva na súkromný život a fyzickú a morálnu integritu tým, že jej štát za daných okolností nevyhovel a nevykonal interrupciu zo zdravotných dôvodov, ako aj tým, že si štát nesplnil svoj pozitívny záväzok prijať vhodný a účinný právny rámec pre garantovanie tohto jej práva.
Bezprostredný význam rozsudku spočíva v tom, že žalovaná strana, aby vykonala rozsudok, musí okrem vyplatenia náhrady nemajetkovej ujmy sťažovateľke vykonať legislatívne a iné opatrenia k predídeniu podobných prípadov v budúcnosti.
Nad výkonom každého rozsudku ESĽP vykonáva dohľad Výbor ministrov Rady Európy.

MEDIUS: Britský The Independent nedávno uverejnil štatistiku, podľa ktorej bolo na súd za uplynulý rok len zo Spojeného kráľovstva doručených 955 sťažností, z toho len 19 bolo prípustných, pričom len pri ôsmich súd konštatoval porušenie článku Dohovoru. Ročne je na súd doručených okolo 50.000 podaní. Ako sa sudcovia a súd vo svojej činnosti vyrovnáva s takýmto množstvom agendy?

Pravdou je, že počet podaných a neskončených konaní je príliš vysoký, v súčasnosti viac ako sto tisíc prípadov. Avšak už roky prebiehajú diskusie o tom, ako zreformovať celý proces tak, aby bol čo najefektívnejší. Protokolom č. 14 bol zavedený inštitút samosudcu, čo nepochybne zefektívnilo vybavovanie vecí. Slovenská republika je pomerne stabilná v počte podaných sťažností a ročne predstavuje asi 500. V rámci našej divízie sme prijali taký systém práce, že každoročne vybavíme rovnako ak nie viac sťažností, ako každoročne napadne. Teda smerujeme k tomu, že dĺžka konania v slovenských veciach sa skracuje.

MEDIUS: Ako je medzi sudcami možné dosiahnuť kompromis, pri enormnej diverzite národných právnych úprav súvisiacich s otázkami interrupcie, asistovanej reprodukcie či eutanázie?

Každý medzinárodný organizmus je vždy aj o diverzite. Ako som spomenul vyššie, rozdielnosť právnych úprav problémom nie je. Informáciu o relevantnej právnej úprave majú sudcovia od národného sudcu, právnikov ako aj kancelárie Súdu vrátane interného systému právnych informácií. Pokiaľ spomínate oblasť interrupcii, eutanázie a asistovanej reprodukcie, to sú všetko veci, ktoré som spomínal vyššie, že tu zohráva veľkú úlohu jednak okolnosť, či v danej oblasti existuje alebo neexistuje európsky konsenzus na riešenie problematiky, ako aj miera úvahy daného štátu, pri právnej úprave a jeho právo zohľadniť kultúrne a náboženské, etické tradície, ako aj v neposlednom rade, či štát má ekonomické a technické možnosti takýmto žiadostiam bez rozdielu vyhovieť. To sú veľmi zložité otázky, v ktorých citlivých témach členské štáty nedosiahli zatiaľ spoločný európsky konsenzus. Ako referenciu k asistovanej reprodukcii môžem uviesť rozhodnutia ESĽP napríklad vo veciach Evans v. UK (6339/05), Dickson v. UK (44362/04) či S.H. a ďaľší v. Austria (57813/00).
O kompromise medzi sudcami je ťažké hovoriť, každý sudca je nezávislý a nestranný a podľa Dohovoru zasadá na Súde ako súkromná osoba. Takže každý si v diskusiách prejaví a zdôvodní svoj názor, ktorý môže byť aj ovplyvnený kultúrou, z ktorej sudca pochádza.

MEDIUS: Dochádza pri rozhodovaní o vyššie spomenutých otázkach k stretu hodnotových orientácii alebo k morálnym dilemám medzi jednotlivými sudcami?

Nepochybne pri rozhodovaní o takto citlivých otázkach dochádza k zaujímavým diskusiám. Ale v konečnom dôsledku sudca je sudcom práve preto, že si všetky dilemy, ktoré má nepochybne aj domáci sudca, musí vyriešiť sám. O tom je práca skutočného nezávislého a nestranného sudcu.

MEDIUS: Pre právnika je zaujímavou otázkou proces tvorby rozhodnutia, týkajúceho sa dvoch protichodných ľudských práv, napr. vo veciach interrupcií - práva ženy na súkromie podľa čl. 8 a práva nenarodeného dieťaťa na život v zmysle čl. 2. Aký je postup súdu pri posudzovaní a vyvažovaní dvoch ľudských práv, pri ktorých je per se nemožné poskytnúť ochranu súčasne obom?

Opäť veľmi komplexná otázka, na ktorej odpoveď tu nie je skutočne  priestor. Vo všeobecnosti toto je veľmi častá situácia, s ktorou sa sudca musí vysporiadať. Typickými stretmi dvoch práv sú strety práva na súkromie (článok 8 Dohovoru) a práva na slobodu prejavu (článok 10 Dohovoru). Ide akoby o spojené nádoby. Ako správne uvádzate vo Vašej otázke, v takých prípadoch musia sudcovia jednotlivé stretajúce sa práva vyvažovať a posúdiť, ktoré z práv bude mať za konkrétnych okolností prednosť. Konkrétne odpovede na danú otázku je potrebné nájsť v danom rozhodnutí, týkajúcich sa tejto problematiky. Ako referenciu k interrupciám môžem uviesť rozhodnutia ESĽP vo veciach Draon v. France (1513/03), D. v. Ireland (26499/02), A. B. C. v. Ireland (25579/05), R.R. v. Poland (27617/04).

MEDIUS: Dlhoročnou a neutíchajúcou témou odborných diskusií je problematika eutanázie. Zástancovia sa opierajú o premisu, podľa ktorej je právo na smrť len obrátenou verziou čl. 2, teda práva na život. Ako sa s danou problematikou vyrovnáva judikatúra ESĽP?

Táto téma má nielen právny aspekt, ale aj filozoficko-náboženský, sociálny, etický. V súčasnosti je táto otázka v niektorých štátoch diskutovaná viac, v niektorých menej. Ide o oblasť, ktorá je na národných zákonodarcoch, aby stanovili pravidlá. Rovnako ani v tejto oblasti sa nedosiahol spoločný európsky konsenzus. Ako referenciu k eutanázií môžem uviesť rozhodnutia ESĽP vo veciach napríklad Sanles Sanles v. Spain (48335/99), Pretty v. UK (2346/02), Haas v. Switzerland (31322/07), Koch v. Germany (497/09). ESĽP v tejto oblasti v súčasnosti vo veľkej miere rešpektuje národné právne úpravy.

MEDIUS: Európske štáty zatiaľ nenašli spoločné stanovisko pre vymedzenie právneho statusu embrya. Právny poriadok SR chápe embryo len ako súčasť tela matky a neposkytuje mu právnu ochranu. Zaoberal sa už ESĽP touto otázkou?

Rovnako aj k tejto téme v súčasnosti neexistuje spoločný európsky konsenzus. Členské štáty majú toto upravené rozdielne. ESĽP, a to jeho veľká komora, sa tejto témy dotkol a zaoberal sa vo veci Vo v. France, sťažnosť č. 53924/00, pričom vydal aj rozsudok dňa 8. júla 2004. Ide skutočne o veľmi zložitú tému. Doporučujem však čitateľom, ktorí majú záujem o túto tému, aby si rozsudok prečítali, nakoľko úvahy, ktorými sa ESĽP pri rozhodovaní spravoval sú skutočne komplexné a veľmi nerád by som nespomenutím niektorej skutočnosti či okolnosti na tomto obmedzenom priestore predmetné rozhodnutie ochudobnil.

MEDIUS: V poslednej časti rozhovoru by som sa rád venoval téme vzťahu ESĽP a SD EÚ. SD EÚ poskytuje autonómny výklad základných práv EÚ, ktoré principiálne vychádzajú z Dohovoru. SD EÚ opakovane deklaroval rešpektovanie judikatúry ESĽP, napriek tomu ho pri rozhodovaní považuje len za referenčné kritérium a nie za záväzný výklad práva. Považujete judikatúry oboch súdov za konkurujúce alebo vzájomne doplňujúce? Dochádza k antagonistickému výkladu rovnakého základného práva dvomi nadnárodnými súdnymi inštitúciami?

Nepochybne judikatúra oboch súdov je skôr doplňujúca ako konkurujúca. Je pravdou, že v súčasnosti prebieha proces inštitucionalizovania oboch súdov. Zrejmé je, že každý z oboch súdov je súdom inej medzinárodnej inštitúcie a má tiež iné poslanie. V súčasnosti prebieha proces prístupu Európskej Únie k Rade Európy a k Dohovoru. Podľa môjho názoru ide o veľmi očakávaný a logický krok k univerzalizácií európskeho právneho a súdneho systému ako takého. Každopádne už dnes existujú pravidelné pracovné stretnutia a porady medzi oboma súdmi, takže určite antagonistický prístup vylučujem. Ide skôr o právne a technické riešenie vzájomného vzťahu a judikatúry. Ide o to, aký bude vzťah týchto dvoch súdov pokiaľ ide o oblasť základných ľudských práv a slobôd, ktoré obdobne upravuje Dohovor a Charta.

Prvú časť rozhovoru nájdete tu.

Rozhovor sprostredkoval Bc. Zoltán NAGY




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 4+7 =


-- žiadne príspevky --