Špeciálny hosť portálu: JUDr. Ján Šikuta, Ph.D., sudca Európskeho súdu pre ľudské práva

MEDIUS: Dobrý deň pán doktor, je nám nesmiernym potešením, že ste sa rozhodli priblížiť čitateľom portálu www.pravo-medicina.sk prostredie ESĽP. Mohli by ste úvodom povedať niekoľko slov o Vašom predchádzajúcom pôsobení?

Dobrý deň. Predovšetkým mi dovoľte sa poďakovať za Váš záujem o rozhovor. V stručnosti. Pokiaľ ide o moje vzdelávacie aktivity, po absolvovaní Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave som si urobil postgraduálne štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Neskôr som študoval medzinárodné právo ľudských práv, azylové právo a humanitárne právo na Univerzite v Oxforde vo Veľkej Británií. Tiež som ukončil doktorandské štúdium a získal Ph.D. Pokiaľ ide o moje pracovné aktivity, po zložení justičnej skúšky som bol zvolený za sudcu Okresného súdu Bratislava-vidiek, neskôr som bol zvolený za sudcu Krajského súdu v Bratislave. Od roku 1994 do 2004 som pracoval v systéme OSN na Úrade Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a v roku 2004 som bol zvolený Parlamentným zhromaždením Rady Európy za sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu, ktorý post zastávam doposiaľ. Popri uvedených pracovných zaradeniach som autorom alebo spoluautorom desiatok publikácií domácich aj zahraničných, rovnako vykonávam prednáškovú činnosť po celej Európe.

MEDIUS: Na súde pôsobíte deviaty rok. Je možné zaznamenať určitý posun v ochrane a dodržiavaní ľudských práv v čase Vášho menovania a dnes? Zmenil sa nejako za ten čas okruh problémov, s ktorými sa ľudia obracajú na ESĽP?

Pochopiteľne tak, ako celá spoločnosť prechádza určitým permanentným vývojom, tak aj interpretácia Dohovoru o ľudských právach (Dohovor) prechádza istými zmenami. Nepochybne to platí aj pre oblasť medicíny, biológie, asistovanej reprodukcie, keď rečou Dohovoru hovoríme o práve na súkromie, o práve na rodinný život. Pokiaľ ide o okruh problémov, s ktorými sa ľudia obracajú na ESĽP, ten je vždy limitovaný Dohovorom, na ktoré porušenia práv umožňuje sa sťažovať. Asi musím konštatovať, že za čas môjho pôsobenia sťažovatelia využívajú prakticky všetky ustanovenia Dohovoru, na porušenie ktorých je možné sa sťažovať.

MEDIUS: Francúzsky sudca, pán Jean Paul Costa, sa pred istým časom vyjadril, že v súčasnosti sa čoraz viac sťažností týka sféry ochrany súkromnej integrity jednotlivca, biológie, bioetiky, asistovanej reprodukcie. Stotožňujete sa s týmto názorom, alebo naopak, nevnímate vzrastajúci záujem Európanov o túto problematiku.

Stotožňujem sa s týmto názorom. Veda a technika sa aj v tejto oblasti vyvíja veľmi rýchlo, a preto aj ESĽP, pokiaľ sa naň sťažovatelia obracajú v týchto záležitostiach, musí tento vývoj tiež vziať do úvahy. Popri tom je potrebné mať na zreteli aj širokú mieru voľnej úvahy, ktorú členské štáty v tejto oblasti majú pri prijímaní národnej legislatívy, keď zohľadňujú svoje národné či náboženské tradície, etiku, technické možnosti a pod., ale zároveň si taktiež Súd zisťuje aj to, ako je daná problematika upravená v ostatných členských krajinách a či tu je alebo nie je európsky konsenzus.

MEDIUS: Môžete stručne objasniť, ako vyzerá proces vybavovania sťažnosti od jej podania po výkon samotného rozhodnutia?

Po podaní sťažnosti je táto zaregistrovaná a pridelená na vybavenie sudcovi spravodajcovi. Sudca spravodajca sa následne podľa poradia v úzkej spolupráci s právnikmi sťažnosťou zaoberá, pripraví určitý návrh, ako vo veci rozhodnúť. Najskôr sa rozhoduje o tom, či sa vôbec sťažnosť prijme na ďalšie prejednanie. Pokiaľ sťažnosť vykazuje dôvody, pre ktoré je možné ju neprijať, napr. nevyčerpanie domácich opravných prostriedkov, podanie po márnom uplynutí 6 mesačnej lehoty a podobne, túto odmietne samosudca. Ak o taký prípad nejde a sťažnosť sa prijme, bude o nej rozhodovať 3 členný alebo 7 členný senát, podľa druhu prípadu, či ide o jednoduchšiu, opakujúcu sa vec, alebo ide o vec zložitejšiu. V takomto prípade sa vec prejedná, pričom ako prvý sudca spravodajca prednesie svoj návrh rozhodnutia a jeho dôvody, následne sa k veci vyjadruje národný sudca, po čom nasledujú prezentácie názorov na vec ostatných sudcov. Napokon sa hlasuje, pričom prijaté je rozhodnutie väčšinou hlasov. Každá zo strán sporu má právo v lehote 3 mesiacov podať návrh, aby vec bola postúpená na prejednanie veľkému 17 člennému senátu. O tom, či vec bude predložená veľkému senátu rozhoduje iný, 5 členný senát.
Akonáhle rozsudok nadobudne právoplatnosť, Súd ho postúpi Výboru ministrov, ktorý dohliada nad jeho výkonom.

MEDIUS: Ako v praxi prebieha proces prípravy a tvorby odôvodnenia rozhodnutí ESĽP? Ako sa sudcovia dokážu orientovať v  neprebernom množstve legislatívnych textov a judikatúry jednotlivých členských štátov?

Ako som spomenul vyššie, sudca spravodajca v úzkej spolupráci s právnikmi Súdu, pracujú na formulácií celého rozhodnutia, ktoré sa skladá z viacerých častí – zhrnutie faktov, relevantné domáce a medzinárodné právo, návrhy oboch strán, prípadne tretích strán, pokiaľ sú pripustení do konania a právna analýza prípadu s dôvodmi pre konečné rozhodnutie. Rozhodnutie končí tzv. operatívnou časťou, ktorá obsahuje jednotlivé výroky o prijateľnosti či neprijateľnosti sťažnosti, o porušení či neporušení jednotlivých namietaných práv uvedených v Dohovore, ako aj rozhodnutie o majetkovej či nemajetkovej škode a trovách konania a právneho zastúpenia.
V súvislosti s druhou časťou Vašej otázky, je potrebné upresniť, že národný sudca neovláda, a ani nemôže ovládať legislatívy a národnú judikatúru vo všetkých 47 členských štátoch Rady Európy. To je úloha národného sudcu a právnikov, ktorí ostatným sudcom zasadajúcim v senáte prejednávajúcom danú vec, dajú do pozornosti práve relevantnú legislatívu a domácu judikatúru, ktorá sa preloží do jedného z dvoch úradných jazykov a s ktorou sa ostatní sudcovia oboznámia. Naviac, všetci sudcovia majú k dispozícií rešeršnú divíziu, ktorá je pripravená k veci urobiť aj komparatívnu analýzu, prípadne iný rešerš.

MEDIUS: Čím je v rozhodovacom procese špecifická Vaša pozícia, ak sťažnosť smeruje proti Slovensku? Porušenie ktorých článkov je v týchto sťažnostiach obvykle namietané?

Pozícia národného sudcu, teda v mojom prípade ako sudcu za Slovenskú republiku je špecifická v tom, že národný sudca vždy musí byť v kompozícií senátu, ktorý prejednáva sťažnosť proti štátu, za ktorý je zvolený, teda proti Slovenskej republike. Dôvodom tohto konceptu je skutočnosť, že národný sudca pozná právo svojho štátu, pozná prax v štáte, a preto môže aj bližšie vysvetliť okolnosti a súvislosti prípadu, interpretáciu domácej legislatívy.
Sťažnosti proti Slovenskej republike najčastejšie sa týkajú porušenia článku 6 Dohovoru, právo na spravodlivý proces v primeranej lehote, teda ľudovo povedané, prieťahy v konaní. Samozrejme prichádzajú aj sťažnosti na porušenie iných článkov Dohovoru, článku 1 Protokolu 1 – majetkové práva, článku 5 Dohovoru – obmedzenie osobnej slobody, dĺžka a dôvody väzby, článku 8 Dohovoru – ochrana súkromia a podobne.

MEDIUS: V súlade s rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky má precedenčné právo ESĽP prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi. Do akej miery ovplyvňuje tento segment tradičnú kontinentálnu právnu kultúru a jednotlivé jurisdikcie členských štátov?

Štrasburský súd nie je súdom, ktorý by stál nad najvyššími či ústavnými súdmi členských štátov. Tak ako národné ústavné súdy dohliadajú nad dodržiavaním ústavy, štrasburský súd dohliada na to, aby členské štáty, resp. ich justičné a iné orgány dodržiavali záväzky, ktoré pre nich vyplývajú z Dohovoru. Rozhodnutie štrasburského súdu je právne záväzné pre štát v konkrétnej rozhodnutej veci. Avšak problém v konkrétnej prejednávanej veci môže byť obdobný aj v inom členskom štáte. Preto z dôvodu, aby iný členský štát predišiel prípadnej sťažnosti a zisteniu porušenia Dohovoru, tento iný členský štát upraví svoju legislatívu alebo prax tak, aby nedochádzalo proti nemu k podávaniu šťažností v obdobných veciach.
Rozhodovanie ESĽP je precedenčné, čo znamená jednoducho povedané, že pri rozhodovaní konkrétnej veci zisťujeme, či súd už v minulosti rozhodoval obdobnú vec, či obdobné veci, a ak áno, potom v diskusiách  prichádzame k tomu, ktorá skôr rozhodnutá vec sa čo najviac podobá tej prejednávanej. A podľa toho zvyčajne rozhodneme. Teda je vysoko predvídateľné, ako ESĽP prejednávanú vec rozhodne, čo prispieva k právnej istote účastníkov konania. Samozrejme, ako som spomenul vyšie, spoločenské vzťahy sa vyvíjajú a ESĽP tiež nie je vo vákuu. Ak je potrebné určitý už zaujatý názor z minulosti znovu interpretovať, vec je postúpená veľkému 17 člennému senátu, aby rozhodol o tejto potrebe.
Vychádzajúc z uvedeného je nepochybné, že judikatúra ESĽP ovplyvňuje prijímanie a úpravu národných zákonov, ako aj interpretáciu národného práva národnými súdmi.

MEDIUS: Ako medzinárodný súd poslednej inštancie rozhodujete o prípadoch so značným časovým odstupom. Nedochádza v dôsledku toho k určitej deformácii vylíčenia a následnej interpretácie skutkového stavu, ktorý sa k vám dostane?

Znovu by som dal rád do pozornosti, že ESĽP nie je v pravom slova zmysle súd poslednej inštancie, aj keď je pravdou, že častokrát je tak verejnosťou vnímaný. Súdmi poslednej inštancie sú obvykle najvyšší alebo ústavný súd daného štátu. Štrasburský súd len dohliada na to, aby národné inštitúcie nekonali v rozpore s Dohovorom, teda inými slovami, aby ho neporušovali.
Pri rozhodovaní vždy vychádzame zo skutkového stavu tak, ako ho zistili národné justičné inštitúcie. ESĽP sa snaží dôsledne uplatňovať zásadu subsidiarity, čo veľmi zjednodušene povedané znamená, že ak národné súdy určitým spôsobom vyhodnotia a posúdia skutkový stav, ako aj dostatočne svoje závery a úvahy zdôvodnia, pričom aj národná prax je konzistentná, nemáme dôvod ani možnosť prehodnocovať tieto zistenia a závery. Vychádzame zo zásady, že národní sudcovia sú v lepšej a informovanejšej pozícii veci vyhodnotiť a posúdiť. Samozrejme za predpokladu, že je to v súlade s Dohovorom.
Teda aj keď je pravdou, že veci prejednávame a rozhodujeme s určitým časovým posunom (na tomto mieste musím spomenúť, že v súčasnosti, pokiaľ ide o sťažnosti proti Slovenskej republike, prejednávame, až na pár výnimiek, sťažnosti nie staršie ako 3 roky), vždy vychádzame z práva platného v rozhodnom, materiálnom čase

Druhú časť rozhovoru prinesieme na budúci týždeň.

Rozhovor sprostredkoval:  Bc. Zoltán NAGY