PRÁVO EMBRYA NA ŽIVOT VERZUS PRÁVO ŽENY ROZHODOVAŤ SA O SVOJOM „TELE“ | Medicínske právo
              

Články


PRÁVO EMBRYA NA ŽIVOT VERZUS PRÁVO ŽENY ROZHODOVAŤ SA O SVOJOM „TELE“


 | 24.9.2013 | komentárov: 0

Morálka, filozofia, náboženstvo, právo, medicína.... každý systém sa zaoberá otázkou, kedy vzniká život. Či vzniká spojením najväčšej a najmenšej bunky v ľudskom tele, alebo až prvým pohybom v lone matky, či vzniká prvým nadýchnutím a či vôbec ho možno považovať za ľudský organizmus, keď sa v prvých týždňoch podobá skôr na iné živočíšne druhy ako na človeka. Jeden systém odmieta potraty, druhý hovorí, že život pred narodením je takisto po-trebné chrániť, a predsa nie je porušením, ak niekto tento život ukončí. Na druhej strane nie je práve žena tá, ktorá by sa mala rozhodnúť o tom, či je schopná podujať sa na úlohu matky? Či práve ona dokáže niesť ťarchu zodpovednosti po zvyšok svojho života za život niekoho iné-ho? Odpoveď si môžeme dať sami, ale rozhodnutie, to konečné, ostáva len na žene – matke.

Obrazok PRÁVO NA ŽIVOT

Pred pár rokmi istý fotograf urobil jednu nádhernú fotku, na ktorej zachytil 21-týždňový plod, ktorý pri operácií chytil celou dlaňou prst lekárovi. Dnes je z tohto plodu, 13-ročný zdravý chlapec menom Samuel. Nádej na život zachytená v jednom okamihu v čase, kedy by mnohí pochybovali, a možno i stále pochybujú, o životaschopnosti tohto malého človiečika. Preto aj fotka dostala názov „ruka nádeje“. No čiu nádej na tej fotke skutočne vidíme? Nádej plodu na prežitie? Nádej ženy stať sa matkou? Nádej lekára na záchranu dvoch životov? Nádej fotogra-fa, že zachytí ten správny moment? Nádej nás všetkých?

Medicína delí tehotenstvo ženy na tri obdobia, takisto sa však delí aj obdobie života jedinca. V prenatálnom období hovoríme o embryu a neskôr o plode. Zárodok ľudského života je za embryo považovaný do ukončenia dvanásteho týždňa, odvtedy už medicína uvažuje o plode. (1)  Postavenie jedného i druhého v právnom poriadku nie je výslovne stanovené v jednom práv-nom predpise, ale status embrya v našom prípade, je potrebné hľadať na viacerých miestach právneho poriadku. Vplyv na právnu úpravu nepochybne majú aj iné normatívne systémy, najmä morálka a náboženstvo.

Slovenská právna úprava je neštandardná. Ústava (2) garantuje základné právo na život, ako aj to, že život je hodný ochrany už pred narodením (čl. 15 ÚSR). Ústava tiež ale hovorí, že nie je porušením práva na život, ak niekto bol pozbavený života v súlade so zákonom, a že za takéto pozbavenie života ho nie je možné potrestať. Takúto úpravu nájdeme aj v Listine základných práv a slobôd. Zo systematického zaradenia je zrejmé, že ak je toto právo ľudské, potom patrí ľuďom, ľudia sú chránení právom, a jedným zo základných práv človeka je právo na život. Objektom ochrany je teda i život človeka, od počatia až po smrť. Môžeme však aj embryo považovať za človeka? Použitím gramatického výkladu by sme dospeli k záveru, že narozdiel od iných ustanovení tejto hlavy ústavy zákonodarca používa špecifický pojem a to „ľudský život“. Konkrétne vymedzenie pojmu ale nikde nenachádzame. Preto tento pojem možno chá-pať aj ako človeka, ale s určitými obmedzeniami, nakoľko je to síce ľudský život, ale s podstatne odlišnými právami.

V občianskom práve sa stáva subjektom práva aj počaté dieťa, pokiaľ sa narodí živé. Pokiaľ sa teda narodí živé, má právnu subjektivitu, ak sa však narodí mŕtve, potom je jasné, že nikdy túto subjektivitu ani nemalo. Otázka, dnes už nielen hypotetická, tak vzniká v prípade asisto-vanej reprodukcie alebo zmrazeného biologického materiálu. Je tento biologický materiál vecou v zmysle občianskeho práva?

V trestnom práve takisto nachádzame kvalifikovanú skutkovú podstatu, kde sa tehotná žena považuje za chránenú osobu. Zákon chráni telesnú integritu tehotnej ženy a nie počatého die-ťaťa, i keď svojím spôsobom priznáva väčší stupeň ochrany tej žene, ktorá je tehotná. V takom prípade Trestný zákon (3)  ochraňuje ženu, nie plod. Trestá však toho, kto bez súhlasu tehotnej ženy umelo preruší jej tehotenstvo, alebo tak urobí so súhlasom, ale v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo ju navedie, či pomôže pri umelom prerušení tehotenstva (§§ 150-153 TZ).

Európska komisia pre ľudské práva vo veci Paton v. Spojené kráľovstvo (4) povedala: „Život plodu je úzko prepojený so životom tehotnej ženy a nemôže byť posudzovaný v izolácii od neho. Ak by článok 2 (Európskeho dohovoru o základných ľudských právach a slobodách (5)) mal zahŕňať plod a jeho ochrana podľa tohto článku by bola, bez akéhokoľvek výslovného obmedzenia, chápaná ako absolútna, interrupcia by musela byť považovaná za zakázanú do-konca aj vtedy, ak by pokračovanie tehotenstva predstavovalo vážne riziko pre život tehotnej ženy (6). To by znamenalo, že ,nenarodený život‘ plodu by bol považovaný za majúci vyššiu hodnotu než život tehotnej ženy.“  Rovnako tak judikoval aj ESĽP v prípade Vo v. Francúzsko (7) : „ (...) nenarodené dieťa nie je považované za ,osobu‘ priamo chránenú článkom 2 Doho-voru. Ak aj nenarodení majú ,právo na život‘, tak toto právo je bezvýhradne limitované prá-vami a záujmami matky.“ (8)

Ani podľa týchto dvoch inštitúcii ochrany práv sa embryo za subjekt práva nepovažuje. I morálka má svoje odôvodnenia pre chápanie embrya – na jednej strane chápe embryo ako potenciálnu ľudskú bytosť, ktorej sa v priebehu vývoja priznáva ochrana rozdielnej kvality, na druhej strane sa embryo chápe od počiatku za ľudskú bytosť od počiatku s rovnakými morál-nymi právami ako u dospelého človeka. (9)  Medicína tvrdí, že buď embryo nemá žiaden morálny status, alebo je to plnohodnotná ľudská bytosť, no najviac prezentovaný a z hľadiska prístupu i najviac využívaný je ten posledný náhľad - je potenciálna ľudská bytosť, a preto je k nemu potrebné pristupovať špeciálnym spôsobom.(10)  V neposlednom rade cirkev, vo veľkej miere kritizovaná, na základe princípu absolútneho rešpektu voči každému ľudskému bytiu už od počatia chápe embryo ako človeka, pričom na základe učenia je práve počatie dieťaťa darom života.  Čo však ale robiť vtedy, keď tehotenstvo je životu nebezpečné pre tehotnú ženu? Koho život tak uprednostní cirkev?

Bez ohľadu na to, aký má embryo v spoločnosti, resp. určitom systéme status, nie je možné s presnosťou určiť, kedy vzniká ľudský život. A ťažko v zásade aj určiť, kedy je človek oso-bou schopnou života.(11) Teda určenie hranice presne 12 týždňov tehotnosti je iracionálne a nedostatočne vedecky či rozumovo podložené. Prečo? Pretože rovnako ako plod v tele mat-ky nie je schopný samostatného života, tak ani práve narodené dieťa bez pomoci a starostlivosti nedokáže samo prežiť. Podľa ústavy je to stále ľudský život a hoci používa spojenie pred narodením, je jasné, že musí ísť už o počatý život. Môže však status embrya nejako rozhodnúť v prípade presvedčenia ženy?

PRÁVO ŽENY ROZHODOVAŤ O SVOJOM TELE


Margaret Sangerová, americká bojovníčka za práva žien, povedala: „Základom pre slobodu sveta je sloboda ženy. Slobodná ľudská rasa sa nemôže narodiť zotročeným matkám. Žiadna žena sa nemôže nazývať slobodnou, ak nemá kontrolu nad vlastným telom.“ Žena bola dlho považovaná za menejcennú vo vzťahu k mužom, hoci na počiatku existencie ľudstva bola práve ona tá, ktorá predstavovala vedúcu osobnosť, modlu, základ celej rodiny. Žena, tá ktorá znesie všetko, má však aj svoje hranice. Čo urobí veriaca žena, ak bude znásilnená a otehotnie? Čo urobí žena, ktorá sa 15 rokov snaží o dieťa a keď sa to podarí, lekár jej odporučí interrupciu, pretože jej zdravotný stav to nedovoľuje? Čo urobí žena, ktorá má doma sedem detí a čaká ďalšie, neverí v Boha, ale muž ju aj jej deti bije? Každá z nich má právo rozhodnúť sa.

Toto právo je ale v kontraste s ochranou nenarodeného života. Slovenská právna úprava je z hľadiska práva ženy na slobodné rozhodnutie asi najliberálnejšia spomedzi ostatných krajín Európy. Írska právna úprava v 21.storočí zakazuje ženám podstúpiť interrupciu zo zdravot-ných alebo život ohrozujúcich dôvodov, a v prípade porušenia tohto zákazu hrozí trestné stí-hanie tak žene, ako aj lekárovi. (12)  Rovnako Poľsko, ako silne kresťanská krajina, má prísnu legislatívu ochraňujúcu primárne nenarodený život. (13) ESĽP vice versa vo svojej judikatúre jasne určil, že žena je tá, ktorej život má byť chránený prednostne, najmä pokiaľ by bola ona sama v ohrození života alebo by hrozilo poškodenie jej zdravia.

Takýto postoj zaujal aj náš ústavný súd, ktorý vo svojom náleze (14), podľa neho sa ochrana nenarodenému životu poskytuje prostredníctvom ochrany tehotnej matky, a práve preto sa jej poskytuje možnosť slobodne sa rozhodnúť, požiadať o výkon interrupcie, bez nadbytočnej reštrikcie zo strany štátu. Tiež dal prednosť právu ženy rozhodnúť sa pred právom na život nenarodeného dieťaťa. Ústavnú hodnotu nenarodeného ľudského života preto možno chrániť len do takej miery, aby táto ochrana nespôsobovala zásah do podstaty slobody ženy a jej práva na súkromie. Ústavný súd vyvažoval obe práva a hoci z jedného pohľadu sú všetky základné práva rovnocenné, na druhej strane však vždy bude medzi nimi existovať určitá hierarchia. Predovšetkým z hľadiska koncepcie ľudských práv, tak ako je kodifikovaná v Ústave SR, vždy budú existovať konkurenčné práva a hodnoty, ktoré budú v konflikte, či už s právom plodu na život, alebo s hodnotou ochrany života pred narodením. (15) 

Zaujímavým je aj pomenovanie zákonnej úpravy (16), na ktorú Ústavný súd reagoval, tá hovorí o umelom prerušení tehotenstva, záhadou pre nás zostáva, prečo zákonodarca nazval interrup-ciu prerušením. Podľa etymológie slova, prerušenie indikuje čosi, v čom možno pokračovať, no ak sa tehotenstvo raz preruší, nie je možné vrátiť vytrhnuté späť. Podľa slovenskej legisla-tívy môže žena do 12.týždňa tehotenstva požiadať o jeho umelé prerušenie. V prípade akých-koľvek zdravotných ťažkostí, jej alebo nenarodeného života, jej môže byť zákrok vykonaný bez ohľadu na časové trvanie tehotenstva. (17)  Žena môže teda na vlastnú žiadosť podstúpiť chi-rurgický zákrok, inak musí daný zákrok odsúhlasiť.

V súčasnosti sa vynára aj otázka spôsobu výkonu takéhoto zákroku, najmä podaním liekov. Svetová zdravotnícka organizácia hodnotí tento spôsob ako bezpečnejší a menej bolestivý, na druhej strane však žena nemusí zniesť dobre takúto „liečbu“ a ľahko sa môže stať, že vykrváca v prípade nekontrolovaného požitia takéhoto potratového balíčka liekov. Zvláštnosťou ale je, že pokiaľ si žena vyberie tento spôsob ukončenia tehotenstva, nemusí sa vykonať v zdravotníckom zariadení, čo už je ale v rozpore s platnou (hoci trochu obsolentnou) právnou úpravou. No nie je jediným excesom, pričom od času zverejnenia informácie sa našlo mnoho kritikov z laickej, ale aj odbornej verejnosti smerom k vládnym inštitúciám. (18)

Z opačného pohľadu nie je možné zakázať právo žene slobodne sa rozhodnúť, podľa stanovi-ska Európskej komisie pre ľudské práva by však bolo absolútnym zákazom interrupcií poru-šené právo na súkromie. (19)  Rovnako tak postupoval aj ESĽP v prípade  Tysiac v. Poľsko (20), kde judikoval, že účinné uplatňovanie práv ženy zakotvených v článku 8 Dohovoru (21)  si od štátu vyžaduje, aby zabezpečil, že príslušný rozhodovací proces týkajúci sa ukončenia tehotenstva je spravodlivý a poskytuje náležitý rešpekt záujmom tehotnej ženy, nie plodu, tak ako ich chráni článok 8. (22)

Z vyššie uvedeného môžeme usúdiť, že ESĽP ako aj slovenský ústavný súd chráni a uprednostňuje súkromie ženy a jej právo rozhodnúť sa. Naopak, vylučuje, resp. minimalizuje jeho účasť muža v procese rozhodovania o zachovaní nenarodeného života. Hoci takýto prístup možno badať, žena stále ostáva tou, ktorej sa mení telesná konštrukcia, mení sa jej psychika, a v konečnom dôsledku sa mení jej súkromie. Právo rozhodnúť sa by však nemalo byť pre ženy samozrejmosťou, a už vôbec nie pravidlom, ale možnosťou.

PRÁVO NA ŽIVOT SÚKROMIA(?)

Ako vyvážiť hodnotu oboch práv? A vôbec je možné považovať ich za porovnateľné? Slo-venský ústavný súd priznal ochrane nenarodeného života rovnakú ústavnú hodnotu ako právu na súkromie. A hoci tak urobil, neuznal následne zákon o umelom prerušení tehotenstva za protiústavný, teda smerujúci proti ústavnej hodnote práva na ľudský život pred narodením, nakoľko nevidel kolíziu v týchto dvoch právach. Ak ale priznal ústavne najvyššiu hodnotu takémuto životu, potom aj inými predpismi by mal byť tento život chránený. Kým by mal byť chránený a do akej  miery ostáva zahalené rúškom tajomstva. Mal by to byť podľa Ústavy každý, no na druhej strane do akej miery môže lekár ochraňovať tento život, ak ho žena po-žiada o vykonanie interrupcie? Ako môže žena celkom ochrániť tento život, ak jej zdravotný stav nedovoľuje stať sa matkou, ak jej lekár odporúča interrupciu? Odpoveď nám opäť musí poskytnúť len zákonodarca.

Možno skúmať ochranu života embrya z hľadiska práva, ak v zásade ani jedna relevantná veda neposkytla konečný výsledok polemiky na túto tému? Nie je možné porovnávať práva, ani použiť adekvátny test proporcionality pre stanovenie „prvého miesta“ v rebríčku garanto-vaných práv, a predsa sa dá vytvoriť zo základných práv určitá hierarchia. Nenarodený život v určitom štádiu tehotenstva si vyžaduje určitý stupeň ochrany, rovnako ako aj (súkromie) ženy. Ak je žena nositeľom života, potom život chráni ona, a život je chránený prostredníc-tvom jej ochrany zo strany štátu. Je preto nutné, aby právo regulovalo aj túto oblasť právnych vzťahov, nie príliš konzervatívne, aby ženám bránilo rozhodnúť sa slobodne alebo aby ženám obmedzovalo právo na súkromie, ale ani príliš liberálne, aby nakoniec nebolo tých život, ktoré sa majú ochraňovať, čím ďalej tým menej.


AUTOR: Dominika Zavadová
Foto: freedigitalphotos.net

Poznámky pod čiarou


(1) Štátny pedagogický ústav to uvádza na stránke: http://www2.statpedu.sk/buxus/spu/Zdravie_a_pohyb/Vznik_jedinca.pdf.
(2) Ústavný zákon č. 460/1992 Zb., ktorým sa uvádza Ústava Slovenskej republiky z 1.septembra 1992 v platnom znení. (ďalej len  Ústava)
(3) Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
(4) Paton v. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 8317/78, Európska komisia pre ľudské práva, 13. máj 1980 Uverejnený pod č. 209/1992 Zb.
(5) Tamtiež § 19.
(6) Vo v. Francúzsko, sťažnosť č. 53924/00, Európsky súd pre ľudské práva. 8. júl 2004.
(7) Tamtiež § 80.
(8) Viac: URBANOVÁ, E.: Morálne aspekty ľudského plodu v praxi pôrodných  asistentiek. Dostupné na stránke: http://casopis-zsfju.zsf.jcu.cz/kontakt/administrace/clankyfile/20120502094651114937.pdf. Alebo aj  (9)SANDEL, M.: Debating the Moral Status of Embryo. Dostupné na stránke: http://harvardmag.com/pdf/2004/07-pdfs/0704-41.pdf.
(10) PILKA, L.: Status embrya - lékařské aspekty. Dostupné na stránke: http://www.med.muni.cz/UCB/pilka%20txt001.htm.
(11) Napr. ZONTAK, S.: Rešpektovanie ľudských embryí v inštrukcii Donum vitae. Dostupné na stránke: http://www.uski.sk/frm_2009/ran/2005/ran-2005-2-08.pdf.
(12) Írska ústava v čl. 40 ods. 3 bod 3.
(13) Zákon č. 78 o plánovaní rodiny, ochrane ľudského plodu a podmienkach prípustnosti prerušenia tehotenstva zo dňa 7. Januára 1993.
(14) PL ÚS 12/01 č.1/2007 o umelom prerušení tehotenstva.
(15) NEŠTINA, M.: riešenie problému interrupcií v náleze Ústavného súdu SR. Dostupné na stránke: http://www.fevth.uniba.sk/fileadmin/user_upload/admin/testimonia_theologica/2011/TT_2011_-_2_NESTINA_M-Riesenie_problemu_interrupcii_v_naleze_Ustavneho_sudu_SR__12.9.2011_.pdf.
(16) Zákon č. 73/1986 o umelom prerušení tehotenstva.
(17) Vyhláška MZ SSR č. 74/1986 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 73/1986 o umelom prerušení tehotenstva. § 3.
(18) Napr.: TUTKOVÁ, J.: NÁZOR: Klamstvá vládnych inštitúcií o potratových tabletkách. Dostupné na stránke: http://www.postoy.sk/klamstva_o_potratovych_tabletkach.
(19) Brüggemann a Scheuten v. Nemecko, sťažnosť č. 6959/75, 3 Správa Komisie pre ľudské práva 244. 1977.
(20) Tysiac v. Poľsko, sťažnosť č. 5410/03, Európsky súd pre ľudské práva, 20. marec 2007
(21) Čl.8 ods.1: Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
(22) Tysiac v. Poľsko. § 113.



 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 1+8 =


-- žiadne príspevky --