JUDr. Katarína Belešová, MPH: Compliance na Slovensku | Medicínske právo
              

Články


JUDr. Katarína Belešová, MPH: Compliance na Slovensku


 | 12.8.2013 | komentárov: 0

Svetová zdravotnícka organizácia, (ďalej len „WHO“) definovala osobu pacienta ako každého príjemcu zdravotníckych služieb. Pacient je osoba vo väčšine prípadov chorá, zranená, ktorá potrebuje liečbu u lekára, sestry, alebo iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Slovo pacient pôvodne znamenalo "ten, kto trpí", neskôr ako aj „ten, čo strpieť má“. (1) Legálna definícia v slovenskej legislatíve sa pojmu pacient vyhýba. Podľa § 2 ods. 26) z.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa hovorí o prijímateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorým je každá fyzická osoba, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, zdravotný výkon, neodkladná zdravotná starostlivosť formami poskytovania zdravotnej starostlivosti uvedenými v § 7 z.č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

To znamená, že je správne, ak sa obyvatelia domovov dôchodcov, sociálnych služieb nazývajú klienti, nakoľko prevažuje v starostlivosti o nich sociálny prvok nad prvkom medicínskym.  Prijímateľ zdravotníckych služieb môže byť aj úplne zdravý, pretože súčasťou zdravotnej starostlivosti je aj prevencia. Prevencia je zdravotný výkon, prijímateľ predsa len musí niečo strpieť, teda spĺňa obsah pôvodu slova pacient. Zdravá rodička v nemocnici, aj alkoholik na protialkoholickej liečbe je pacient, pretože prijímajú službu, ktorá buď ich zdravie chráni pred zhoršením, alebo ho vylepšuje.

Práva pacientov sa odvíjajú od Všeobecnej deklarácie ľudských práv, prijatej Valným zhromaždením Spojených národov v roku 1948. V r. 1984 vznikla Európska charta práv pacientov prijatá ako rezolúcia Európskym parlamentom. Táto charta práv je vyjadrená v 14 bodoch: 1. Právo na prevenciu, 2. Právo na prístup k zdravotníckym službám, 3. Právo na informácie, 4. Právo vyjadriť súhlas, 5. Právo slobodného výberu, 6. Právo na súkromie, 7. Právo na rešpektovanie pacientovho času, 8. Právo na kvalitu, 9. Právo na bezpečnosť, 10. Právo na inovácie, 11. Právo predchádzať utrpeniu a bolesti, 12. Právo na zohľadnenie osobných potrieb, 13. Právo sťažovať sa, 14. Právo na náhradu škody. (2)

V poslednom období pacienti sú čoraz viac informovaní o svojich právach. Vedia kde ich nájsť, ako by sa mali brániť, ale vedia aj to, že majú povinnosti ? Právna úprava je strohá, všeobecná, nakoľko zdravie hodnota a priamo súvisí s našou osobou. Ako definovať povinnosti pacienta, tak aby sme nezasiahli do jeho neprimerane osobnostných práv, a pritom pomohli jeho zdravotnému stavu ? Legislatíva prijala opatrenia, ktoré určujú rozsah povinností pacienta tak, aby sa tieto netýkali nakladaním s jeho zdravím, ale so zdravím iných (verejným zdravím), s užívaním práv vyplývajúcich zo sociálne zabezpečenia a pracovnoprávnych vzťahov atď. Vzťah k svojmu vlastnému zdraviu si musíme nájsť sami.

Povinnosti pacienta, teda osoby prijímajúcej zdravotnú starostlivosť môžeme rozdeliť do nasledovných skupín (3):
a)    povinnosti pacienta ako poistenca verejného zdravotného poistenia voči zdravotným poisťovniam (napr. doplatiť poistné, ktoré bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia, plniť oznamovacie povinnosti, uhradiť príslušnej zdravotnej poisťovni zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky, vrátiť preukaz zdravotnej poisťovni a ďalšie. (4)
b)    povinnosti pacienta ako zamestnanca počas práceneschopnosti voči zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni (5) (napr. zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti,  povinne riadne označená menovka a zvonček,  dostavenie sa na kontrolu posudzovania pracovnej spôsobilosti).
c)    povinnosti pacienta umiestneného v ústavnom zdravotníckom zariadení (ústavný, hospitalizačný, či domáci poriadok, ktorý stanovuje povinnosti pacientov v ústavných zariadeniach. Ide o pokyny na dodržiavanie liečebného režimu, nočného pokoja či dodržiavanie morálno-etických pravidiel slušného správania atď.)
d)    povinnosti pacienta v súvislosti s prenosnou chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie a môžu mať aj trestnoprávne následky. Je tu iba daná zmienka o povinnosti pacienta, osoby, ktorá má prenosnú chorobu. (6)
e)    povinnosti pacienta pri dodržiavaní liečebného režimu – compliance


Compliance

Compliance označuje ochotu  alebo schopnosť pacienta dodržiavať príkazy a odporučenia lekára, akceptovať podmienky určeného liečebného režimu a užívania liekov. (7)
Podľa WHO len asi 50% pacientov s chronickým ochorením, ktorí žijú v rozvinutých krajinách dodržiavajú odporúčania pre liečbu.  Spoločenské  vedy skúmajúce behaviorálne správanie  potvrdili, že compliance je možné vylepšiť pozitívnym vzťahom  lekár - pacient . Pacient a lekár by mali spoločne rozhodovať o liečbe. Spoločné rozhodovanie, teda súlad zvyšuje podiel účasti pacienta na zodpovednosti pri prístupe k liečebnému režimu. Medzi negatívne faktory, ktoré ohrozujú compliance je:

•     zložitosť užívania liekov, nepochopenie liečebných dávok, pričom odstránenie by mohlo byť v zjednodušenom režime dávkovania , využívanie napr. trvalé uvoľňovanie prípravku, menej dávok za deň (Právo pacienta na inovácie, na prístup k inovovaným metódam, vrátane diagnostických metód, v zmysle medzinárodných noriem, a nezávisle na ekonomických alebo finančných okolnostiach)
•    zdravotná negramotnosť, ktorá by sa mala odstraňovať, propagáciou prostredníctvom informácií cez programy zdravia
•    výskyt nežiaducich účinkov liekov, polypragmázia (používanie väčšieho množstva liečebných metód alebo liekov súčasne) možnosti na odstránenie sú vo využívaní liekových knižiek ako dobrovoľného nástroja .
•    vysoké doplatky za  lieky ( oslobodenie určitej skupiny pacientov od doplatkov, ktoré sa momentálne od roku 2011 rozbieha a poisťovne sú povinné vracať tzv. doplatok za lieky.)
•    zlá a nedostatočná komunikácia ( komunikačné tréningy pre lekárov)
•     nedostatok dôvery medzi pacientom a lekárom z dôvodu patologickej komunikácie

Zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti  definuje v § 2 ods. 11) liečebný režim ako životosprávu osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dočasne práce neschopný poistenec poruší liečebný režim aj vtedy, keď neleží (nie vždy teda musí), nedodržiava čas povolených vychádzok, fajčí, požíva alkohol, omamné a psychotropné látky, zdržiava sa v pohostinských zariadeniach, nedostaví sa  bez ospravedlnenia v určený deň na lekársku prehliadku, vykonáva zárobkovú činnosť, či opustí územie SR bez súhlasu lekára.

Compliance  pacienta sa môže pohybovať v určitých hraniciach od absolútnej poslušnosti pacienta, presného dodržiavania, opomenutia až po absolútne odmietnutie liečebného režimu.(8) Compliance závisí aj od subjektívnych vlastností pacienta, prostredia z ktorého pochádza, z rasy, či etnika, ale compliance ovplyvňuje aj náboženstvo, spoločenské postavenie a finančné možnosti. Negatívne následky dôsledkom  noncompliance je aj neefektivita a  nehospodárnosť farmakoterapie. Farmakoterapia (liečba pomocou liekov) – preskripcia (predpisovanie ) nepoužitých liekov alebo hyperpreskripcia (predpisovanie priveľkého množstva liekov) uberá prostriedky účelnej terapii. Nevyužité lieky možno označiť ako zbytočne investované prostriedky. Musíme uznať z vlastnej skúsenosti compliace pacienta, tak aj preskripčné rozhodovanie lekára ovplyvňujú sociálne, ekonomické, kultúrne, etnické a ďalšie charakteristiky správania sa a konania ľudí. (....tak čo Vám mám predpísať ?) Niektoré zdravotné poisťovne (9) stále ( zákon č. 140/1998 Zb.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorý to ukladal ako povinnosť bol zrušený) ponúkajú možnosť  vydania liekovej knižky pre svojich poistencov. Vydávaním liekových knižiek by sa zabezpečilo účelné využívanie liekov v primeranej dávke tak, aby sa predišlo určitým komplikáciám (napr. poškodeniu zdravia) a pacient nebol ohrozený liekovými interakciami.  Liekové knižky ponúkajú tým poistencom, ktorí dlhodobo užívajú viacero druhov liekov, ale aj tým, ktorí majú o liekovú knižku záujem. O pridelenie liekovej knižky pre pacienta môže požiadať aj ošetrujúci lekár. Pokiaľ by mal o liekovú knižku záujem aj iný poistenec  bez odporučenia lekára môže  podať písomnú žiadosť o jej vydanie. Informáciu o tom, že poistenec je držiteľom liekovej knižky poisťovňa zaznamená v preukaze poistenca a bude o tom informovať aj ošetrujúceho lekára.

Dodržiavaniu liečebného režimu napomáha rodina a svojpomocné skupiny. Termín svojpomocné skupiny  neposkytuje odbornú zdravotnú starostlivosť, ale pomáhajú postihnutým a ich príbuzným pri každodennom prekonávaní choroby. Medzi najznámejšie patrí na Slovensku Liga proti rakovine, Únia nevidiacich a slabozrakých, Anonymní alkoholici, Liga proti reumatizmu atď. Ich hlavnou pomocou pacientovi je výmena informácií a skúseností. Členovia skupiny si poskytujú konkrétne informácie a návody. Vysvetľujú si priebeh choroby, rolu postihnutého a jeho možnosti. Skupinová solidarita povyšuje vlastné nešťastie na „spoločný boj s chorobou“, prekonáva sa sociálna izolácia atď. V USA pôsobia  neziskové organizácie nazývajúce sa patient advocacy (10), kde konkrétny individuálny „patient advocate“ ako pracovník neziskového združenia môže byť prítomný  a upozorňovať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na individuálne potreby pacientov, tak aby sa zvýšila efektivita compliance, presadzuje záujmy pacientov a je zodpovedný za udržiavanie komunikácie s pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Cieľom je prispieť k zabezpečeniu, aby pacient pochopil terapeutické postupy, zníženie strachu a zvýšenie spolupráce pacienta. Pacient však musí mať s takýmto pracovníkom uzatvorenú zmluvu, ktorá zahŕňa uvoľnenie lekárskych informácií, obsahom ktorej je aj plná moc, ktorú môžu požadovať poskytovatelia zdravotnej starostlivosti k výmene dôverných informácií.

Samozrejme  o sankciách za porušovanie povinností som nehovorila. Nie sú predmetom môjho príspevku, ale samozrejme, že sú. Medzi niektoré patrí poskytnutie len nevyhnutnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti, náhrada nákladov za vynaloženú zdravotnú starostlivosť,  strata náhrady príjmu a dávky sociálneho zabezpečenia, porušenie pracovnej disciplíny, trest za porušenie trestnoprávnej zodpovednosti.

Compliance  však vynútiteľná nie je a je výsledkom umenia práce lekára a vôle pacienta liečiť sa!

AUTOR: JUDr. Katarína Belešová, MPH- právnička, venuje sa problematike verejného zdravotného poistenia a zdravotníckeho práva

ZDROJE

(1) URL: <http://en.wikipedia.org/wiki/Patient> cit. [18.6.2013]
(2)  Hegyi,L: Charta práv pacientov vo svetle reformných zdravotníckych zákonov SR, In: Zdravotnícke právo v praxi, roč. 2006, č. 3-4, ISSN 1213-0508, s.49
(3) Takáčová,V: Povinnosti pacienta a ich výkon v procese zdravotnej starostlivosti In: Zdravotnícke právo v praxi, roč. 2006, č. 3-4, ISSN 1213-0508, s.66-68
(4)  Zákon č. 580/2004 Zb.z. o zdravotnom poistení
(5) Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
(6) Podľa § 11 ods. 13 zákona č. 576/2004 Z.z. povinná správať sa tak, aby zabránila prenosu takejto choroby na iné osoby, označiť ošetrujúcemu lekárovi zdroj nákazy, ak ho pozná, a poskytnúť mu všetky informácie na jeho určenie,  určiť okruh osôb, na ktorý mohla prenosnú chorobu preniesť.
(7) Brukkerová, D: Sociológia zdravia a choroby, učebné texty  FVZ  SZU Bratislava 2005, s.64
(8)  Brukkerová, D: Sociológia zdravia a choroby, učebné texty  FVZ  SZU Bratislava 2005, s.68
(9)  URL: http://www.vszp.sk/poistenci/zdravotna-starostlivost/liekove-knizky.html>[cit. 18.6.2013]
(10) URL:  http://en.wikipedia.org/wiki/Patient_advocacy [cit. 18.6.2013]




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 5+4 =


-- žiadne príspevky --