ROZHOVOR HOSŤOM MESIACA AUGUST 2013: JUDr. Katarínou Belešovou, MPH | Medicínske právo
              

Články


ROZHOVOR HOSŤOM MESIACA AUGUST 2013: JUDr. Katarínou Belešovou, MPH


 | 5.8.2013 | komentárov: 0

JUDr. Katarína Belešová, MPH ukončila v roku 2001 PrF UMB Banská Bystrica, počas rokov 2005-2008 absolvovala špecializačné postgraduálne štúdium „Master of Public Health“- MPH, odborník na riadenie verejného zdravotníctva na SLOVENSKEJ ZDRAVOTNÍCKEJ UNIVERZITE v Bratislave. Je študentkou 2.roč. externého PHD štúdia na Paneurópskej vysokej škole práva v Bratislave, v študijnom odbore Občianske právo, pod vedením školiteľa prof. JUDr. Jozefa Králika, CSc. Od roku 2004 pracuje vo VšZP, a.s. ako právnik v krajskej pobočke Žilina, venuje sa problematike verejného zdravotného poistenia a zdravotníckeho práva. Verejné zdravotníctvo chápe ako celok zjednotenej Európy, ktorému je potrebné sa venovať aj interdisciplinárne, vrátane všetkých neklinických odborov medicíny, sociálnych, ekonomických vied. Zaujíma sa o humánnu ekológiu a enviromentálne zdravie, stav životného prostredia a vôd v Slovenskej republike, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvňujú významnou mierou stav a úroveň verejného zdravia. Svoje aktivity podporuje ako členka viacerých ekologicky orientovaných občianskych združení.

MEDIUS: Pani doktorka, priblížte prosím našim čitateľom svoje profesionálne pôsobenie a oblasť záujmu.

V roku 2001 som ukončila PrF UMB Banská Bystrica, počas rokov 2005-2008 som  absolvovala špecializačné postgraduálne štúdium „Master of Public Health“- MPH, odborník na riadenie verejného zdravotníctva na SLOVENSKEJ ZDRAVOTNÍCKEJ UNIVERZITE v Bratislave. Od roku 2004 pracujem vo VšZP, a.s. ako právnik v krajskej pobočke Žilina a venujem sa problematike verejného zdravotného poistenia a zdravotníckeho práva. 

MEDIUS: Začala by som všeobecne formulovanou i keď náročnou a priamou otázkou. Čo si myslíte, čo by malo byť „základným princípom zdravotníctva“?

Základným princípom zdravotníctva by mal byť  človek.  Princíp je to, z čoho niečo pochádza, alebo z čoho sa niečo poznáva. Zdravie, choroba, život, smrť sa dajú poznať len z človeka. Ste prekvapení mojou odpoveďou? Neobsahovala žiadne deklarácie ako princíp zodpovedanie  sa hodnotám, ľudskej dôstojnosti, rovnosti, solidarity a profesionálnej etike, zameranie na zdravie, sústredenie na kvalitu a založenie na dobrom financovaní.  Je to obsah  Ljubljanskej charty z roku 1996, ktorá mala vyjadriť princípy integrované do dnešných systémov zdravotníckej starostlivosti  v členských krajinách Svetovej zdravotníckej organizácie v Európskom regióne.  Nemám pocit, že sa napĺňa. Časť starovekej Hippokratovej prísahy má túto vetu: „Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím.“ To, ale neplatí len pre lekárov a zdravotnícky personál. Platí to pre všetkých, ktorí sa rozhodli pracovať v zdravotníctve. Rovnako pre nás právnikov, ekonómov a politikov. Každý podľa svojich síl a možností!  Človek ako neosamotená bytosť, ktorá je súčasťou prírody a životného prostredia, je predmetom a princípom zdravotníctva.
Myslím, že výber medicíny ako budúcej oblasti pôsobenia mladého človeka nemá ovplyvňovať lukratívnosť postavenia príjmov v tejto spoločnosti, ale záujem o službu človeku. To, že táto služba by mala byť adekvátne svojmu postaveniu a poslaniu v spoločnosti ohodnotená je cesta, nie cieľ. Nemôžem sa vyrovnať s myšlienkou, že IT-ťáci a predavači telekomunikačných operácií  zarábajú  na Slovensku viac ako lekári. Povolanie zdravotnej sestry, vysokoškolsky vzdelanej, ktorá vykonáva ošetrovateľskú činnosť je na Slovensku podpriemerne ohodnotené a skoro vo všetkých nemocniciach dochádza k porušovaniu Zákonníka práce. Nikto to neskúma, nerieši. Konkrétne mám na mysli príplatky za rizikové práce a nadčasové hodiny. Lekár ich dostane a sestra nie. Trochu zvláštne, že ?

MEDIUS: Kde vidíte ako osoba (pacientka) a kde ako odborníčka priestor pre zlepšenie „blbej nálady“ v zdravotníctve? 

Odporúčam nemeckú komédiu „Pozor na doktora ! “. V tomto príbehu aplikovali kolegovia lekári na svojom primárovi prezývanom „DRAK“ jeho vlastné liečebné metódy a spôsob komunikácie s pacientom, keď sa k nim náhodne dostal ako účastník nehody v cestnej premávke. Podľa hesla „ Všetko sa raz vráti“ na vlastnej koži zakúsil to, čo zasial.  Takže niet nad osobnú skúsenosť.

MEDIUS: Vedeli by ste pomenovať  aj konkrétne kroky, ktoré by mohli podľa Vás zlepšiť situáciu? Nevyžaduje si situácia predsa len systémové riešenie /zásahy/?

Situácia vyžaduje nielen systémové zásahy, ale hlavne vytvorenie priestoru na  zachovávanie ľudskosti.  Ja verím v DRG systém, tak dúfam, že sa ho dočkáme. Len 286 lekárov sa zapojilo do kampane Lekárskeho odborového združenia  proti braniu úplatkov. V prvom momente ma ako pacienta zarazili visačky, pretože je samozrejmé, že takýto negatívny spoločenský jav sa má eliminovať a na strane druhej ma nahnevalo, že len pár lekárov sa chcelo do kampane zapojiť, aby neboli spájaní s tými ostatnými.

MEDIUS: Aký je Váš názor na zavedenie DRG systému?

DRG systém tu mal byť už dávno. Celoeurópsky sa považuje za  najtransparentnejší, najobjektívnejší a najspravodlivejší úhradový mechanizmus, ktorý zohľadňuje subjektívnosť každej hospitalizácie vzhľadom aj na vedľajšie diagnózy pacienta, jeho vek pohlavie.
Projekt DRG systému je súčasťou programového vyhlásenia vlády na roky 2010-2014, pričom skutočne ide o náročný proces, ktorého základom je nový katalóg chorôb  podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb. Na Vašej konferencií som sa od kolegov z ČR dozvedela, že intenzívne a neúnavne na ňom pracujú, čo potvrdila aj riaditeľka kancelárie  WHO na Slovensku pani MUDr. Darina Sedláková, MPH, že Slovensko trošku zaspalo. Myslím, že sme poslední, ktorí ho v EÚ nemáme. Nie je to jednoduché, pretože zavedeniu DRG systému predchádza fáza odborná, legislatívna a následne voľby vhodného informačného systému a celý rad vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, vrátane zamestnancov ÚDZS a zdravotných poisťovní. Mám však jednu obavu, aby sme to tak trochu nesprznili ako zo všetkým, čo k nám príde dobré. Viete ak by sa to previedlo transparentne, možno by to bol slovenský šok, ako sú niektorí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti predimenzovaní a naopak. Zavedenie DRG systému by malo pomôcť pacientovi, ale ten nie je v centre záujmu.

MEDIUS: Venujete sa aj otázke pacientskych práv v európskom kontexte. Čím sa zmenilo postavenie slovenského pacienta vstupom do EÚ?

Zatiaľ sa samo o sebe postavenie pacienta nezmenilo. Zmenili sa možnosti, a tých je viac. Krok po krôčiku sa slovenský pacient stáva sebavedomejším. Je pravdou, že poskytovatelia majú na stene pre svojimi ambulanciami „ vylepené“ (hneď vedľa Certifikátu kvality ISO 2000)  práva pacienta podľa Európskej charty práv pacienta. Práve dnes ideme písať s mojou kolegyňou sťažnosť na lekárku jedného poskytovateľa. Pacientovi s výmenným lístkom k „ušnému“ sa urobilo zle a zaklopal na internistickú ambulanciu s tým, aby mu pomohli. Lekárka mu oznámila, že má výmenný lístok k inému lekárovi. On žiadal, aby mu pomohli, že mu je veľmi zle a že nevládze. Lekárka internistka namiesto poskytnutia prvej pomoci sa ho ironicky opýtala, že teda keď mu je zle, či ho tam má (na to ušné) ona odniesť. Samozrejme mal infarkt. Každý človek je niečí otec, syn, brat a manžel a v zdravotníctve cynizmus nemá miesto.  

MEDIUS: Načo má poistenec právo, ak je držiteľom Európskeho zdravotného preukazu?

Držiteľ Európskeho zdravotného preukazu („EPZP“, alebo „EHIC“) má nárok na poskytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ za rovnakých podmienok  ako jeho domáci poistenec. Ide o zdravotnú starostlivosť, ktorú si vyžaduje aktuálny zdravotný stav osoby a ktorá sa poskytne v štáte pobytu, aby osoba nemusela prerušiť kvôli potrebnej zdravotnej starostlivosti svoj pobyt v danom členskom štáte skôr ako pôvodne zamýšľala (dovolenka, služobná cesta atď.). Každá krajina má svoje špecifiká, to znamená, že niekde musíte aj v rámci verejného zdravotného poistenia rátať so spoluúčasťou, alebo s určitými sadzbami za skupiny liekov, alebo dokonca s plnou úhradou, ktorú musíte zaplatiť poskytovateľovi a žiadať si preplatenie prostredníctvom zdravotnej poisťovne. Nárok na základe EPZP nekryje náklady za spoluúčasť poistenca, nekryje celé náklady za prevoz do SR a nekryje náklady pri ošetrení v zdravotníckom zariadení a u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí nie sú napojení na miestny systém verejného zdravotného poistenia. Je vhodné cestu do zahraničia, najmä na dovolenku, prekrývať  EPZP s komerčným cestovným poistením a hlavne na stránkach zdravotných poisťovní je možné zistiť základné informácie ako je to v tej ktorej krajine v rámci EÚ. Ja osobne sa komerčne nepoisťujem len ak idem do ČR. Česká republika je k nám „bratská“ a bez problémov sa vydávajú náhradné certifikáty bežne v prípade potreby (autonehody, úrazy, náhle zhoršenie stavu) rovno elektronickou poštou na adresu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v ČR.

MEDIUS: Môže poistenec na Slovensku „len tak“ vycestovať za starostlivosťou do iného členského štátu?

Všetko je možné, ak ste si ochotní zaplatiť z vlastného vrecka. Vzhľadom na veľmi jednoduchú otázku, ale komplikovanú odpoveď aspoň postreh. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je spolu s nariadeniami 883/2004 a 987/2009 právnym nástrojom upravujúcim práva a povinnosti migrujúcich osôb zúčastnených na poskytovaní zdravotnej starostlivosti  z verejného zdravotného poistenia. Stručne chcem uviesť, že v rámci EÚ na základe verejného zdravotného poistenia rozlišujeme tzv.  potrebnú zdravotnú starostlivosť, zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu  a zdravotnú starostlivosť so súhlasom zdravotnej poisťovne. Tá posledná je špecifická zdravotná starostlivosť, ktorá je určená na liečenie konkrétneho už existujúceho zdravotného problému poistenca v inom ČŠ za konkrétnych podmienok u už určeného zahraničného poskytovateľa. Existuje niekoľko typov formulárov, ktoré sú delené podľa účelu vycestovania do zahraničia. Účel určuje potom typ formulára, dĺžku jeho platnosti aj rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Formuláre na cestu do zahraničia si môžu poistenci vyzdvihnúť vo svojej zdravotnej poisťovni a dostanú k nemu aj vysvetlenie.

MEDIUS: Ako zatiaľ hodnotíte návrh novely zákona o zdravotnom poistení, ktorý transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti? Zmení sa transponovaním nejako postavenie slovenského pacienta?

Hodnotiť ju zatiaľ nedokážem, pretože vzhľadom na túto transpozíciu budú novelizované skoro všetky tzv. zdravotnícke zákony, teda nielen ten o zdravotnom poistení.  Napr. lekársky predpis z iného členského štátu EÚ bude uznaný v štáte poistenia pacienta tak, aby sa zabezpečila kontinuita poskytovania zdravotnej starostlivosti po návrate pacienta do štátu poistenia. Pre pacienta by transpozícia mala priniesť viac možností a práv pri voľbe poskytovateľa ambulantnej zdravotnej starostlivosti aj mimo územia SR, manažment vyhľadávania poskytovateľov tak, aby nevznikali čakacie listiny, by mal koordinovať ÚDZS. Mala by sa odbúrať administratíva. Pre zdravotné poisťovne to bude znamenať vyššie nároky na ich rozpočty z dôvodu vyššej administratívy súvisiacej s rozšírením možnosti výberu poskytovateľa aj v inom členskom štáte. Zároveň by sa však mala odstrániť administratíva súvisiaca s predchádzajúcim súhlasom zdravotnej poisťovne.

MEDIUS:  Akým témam sa hodláte venovať ako hosť mesiaca?
Budem sa venovať úprave a formám „Compliance „ na Slovensku a patologickým vzťahom v slovenskom zdravotníctve.

Ďakujem za rozhovor.




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 6+8 =


-- žiadne príspevky --