Nový príspevok v sekcii česká a slovenská judikatúra k náhrade škody | Medicínske právo
              

Články


Nový príspevok v sekcii česká a slovenská judikatúra k náhrade škody


 | 10.7.2013 | komentárov: 2

V sekcii judikatúra neprehliadnite novopridané rozhodnute Najvyššieho súdu SR k (sp. zn. 6 Cdo 168/2010) k náhrade škody a nemajetkovej ujmy.

Z rozhodnutia vyberáme:

Odvolací súd pri posúdení otázky, či s ohľadom na prejavy vrodenej srdcovej vady v klinickom obraze u poškodenej, sa dôvodne nepovažovalo za potrebné vykonať aj náročnejšie diagnostické vyšetrenie, správne uviedol, že ošetrujúca lekárka žalovanej bola povinná v diagnostickom procese vychádzať z vtedy známych poznatkov lekárskej praxe a z odbornej literatúry, podľa ktorých u detí narodených s Downovým syndrómom, ako tomu bolo u poškodenej, sa v značnom rozsahu vyskytujú vrodené srdcové vady i v kombinácii niekoľkých srdcových vád súčasne a že vrodená srdcová vada sa môže v klinickom obraze pri použití základných diagnostických vyšetrení (EKG a RTG) prejaviť aj atypicky, v rozpore so skutočnosťou (žalovaná existenciu týchto poznatkov lekárskej vedy v rozhodujúcom čase v dovolaní nespochybňovala). Podľa dovolacieho súdu, pri týchto poznatkoch lekárskej vedy a navyše, ak aj samotná lekárka mala pri stanovení diagnózy určité pochybnosti (viď jej poznámka v zdravotnej dokumentácii), nemôže byť odôvodnené nevyužitie i ďalších dostupných vyšetrení, ktoré prípadný omyl v diagnostickom závere mohli spoľahlivo vylúčiť. Za správny preto treba považovať záver odvolacieho súdu, že u poškodenej išlo o pacienta, u ktorého si aktívna ochrana jej zdravia využitie modernejších vyšetrovacích diagnostík bezpodmienečne vyžadovala (...)   Okrem toho, v tej dobe bolo možné využiť aj diagnostickú katetrizáciu srdca. Z uvedeného vyplýva, že už v tom čase u žalovanej boli dostupné také diagnostické metódy, za pomoci ktorých bolo možné spoľahlivo zistiť skutočné vrodené vady srdca poškodenej. Odvolací súd preto správne, v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že žalovaná nepostupovala pri poskytovaní liečebnej starostlivosti v rámci diagnostického procesu už na jej začiatku v súlade s vtedy známymi poznatkami lekárskej vedy a možnosťami dostupných diagnostických metód a správne hodnotil jej postup ako postup non lege artis.
Napokon, dovolací súd sa stotožňuje s odvolacím súdom aj v tom, že medzi škodou na zdraví poškodenej a protiprávnym konaním žalovanej, existuje príčinná súvislosť. V konaní totiž nebolo s istotou dokázané (v súčasnosti sa to s istotou dokázať ani nedá), že u poškodenej v septembri 1981 išlo o taký stav poškodenia srdca, resp. pľúc, ktorý by bol nenapraviteľný (nezvratný) a ktorému by nebolo možné zabrániť (prípadne poškodenia u oboch orgánov zastaviť alebo spomaliť). (...) Záver odvolacieho súdu, že na poškodeniach srdca a pľúc u I. D. sa podieľali neliečené vrodené srdcové vady a teda, že tieto poškodenia boli priamym následkom diagnostického omylu o podstate vrodenej srdcovej vady, je preto správny.




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 9+10 =


AsceferJeaspLaw

(25.6.2020)

AsceferJeaspLaw

(21.6.2020)