Rozhovor s hosťom mesiaca JÚL JUDr. Renátou Bačárovou, PhD., LL.M.: Prieniky práva duševného vlastníctva a medicíny | Medicínske právo
              

Články


Rozhovor s hosťom mesiaca JÚL JUDr. Renátou Bačárovou, PhD., LL.M.: Prieniky práva duševného vlastníctva a medicíny


 | 1.7.2013 | komentárov: 0

Prinášame rozhovor s hosťom mesiaca júl 2013 JUDr. Renátou Bačárovou, PhD., LL.M. k téme prienikov práva duševného vlastníctva a medicíny. JUDr. Renáta Bačarová, PhD., LL.M. vyštudovala Právnickú fakultu UPJŠ v Košiciach, kde od roku 2000 pôsobí ako odborná asistentka na katedre občianskeho práva. Špecializuje na oblasť práva duševného vlastníctva a mediálne právo. Absolvovala postgraduálne štúdium na Právnickej fakulte Humboldtovej univerzity v Berlíne (LL.M.). V roku 2011 ukončila doktorandské štúdium, počas ktorého sa zúčastnila niekoľkých krátkodobých študijných pobytov na Inštitúte Maxa Plancka pre duševné vlastníctvo, súťažné právo a daňové právo v Mníchove. Je absolventkou Inštitútu duševného vlastníctva pri Úrade priemyselného vlastníctva SR. Pravidelne prednáša na Úrade priemyselného vlastníctva SR a na konferenciách vo veciach práva duševného vlastníctva a mediálneho práva. V publikačnej činnosti sa zameriava najmä na oblasť duševného vlastníctva. V minulosti vyučovala právo duševného vlastníctva na Fakulte úžitkových umení TU v Košiciach a mediálne právo na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzite v Prešove a tiež Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Pôsobí v redakčnej rade časopisu Duševné vlastníctvo. Je advokátkou a zakladajúcou členkou Národného centra práva duševného vlastníctva.

Obrazok MEDIUS: Pani doktorka, pôsobíte na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika aj ako advokátka. Prezraďte prosím, na akú oblasť práva sa špecializujete a prečo?

Mojou špecializáciou je právo duševného vlastníctva a mediálne právo, ktoré na právnickej fakulte aj vyučujem. Záujem o túto oblasť sa u mňa začal prejavovať už počas štúdia na vysokej škole a podotýkam, že to bolo v čase, keď semináre z práva duševného vlastníctva neboli vôbec a účasť na prednáškach bola nepovinná. Lákalo ma však zisťovať, ako možno chrániť aj tie hodnoty, ktoré sa nedajú odmerať či odvážiť, o čom vedel profesor Vojčík veľmi pútavo rozprávať. Po skončení školy som využila možnosť rozšíriť si vedomosti z tejto oblasti na Inštitúte duševného vlastníctva, ktorý v tom čase organizovala Patentová knižnica v Košiciach a neskôr aj študijnými pobytmi na Humboldtovej univerzite v Berlíne a na Inštitúte Maxa Plancka pre právo duševného vlastníctva, súťažné a daňové právo v Mníchove. Rovnako aj moje doktorandské štúdium bolo zamerané na túto oblasť práva, takže je asi prirodzené, že sa ochrane duševného vlastníctva venujem aj ako advokátka.  

MEDIUS: Kde (v akých oblastiach) vidíte prieniky práva duševného vlastníctva prípadne mediálneho práva a medicíny?

Skôr rozmýšľam nad tým, kde tento prienik nevidím. Keď listujeme v knihe o medicíne, máme v rukách slovesné dielo, pokiaľ v nej budú aj obrázky, môžu byť chránené ako diela výtvarného umenia alebo fotografické diela. Sestrička v čakárni vyberie našu zdravotnú dokumentáciu z kartotéky, ktorá bude databázou. Pri užívaní liekov si možno spomenieme na patentovú ochranu a obdobne sa táto ochrana môže vzťahovať aj na rôzne diagnostické prístroje alebo zdravotnícke pomôcky používané v medicíne. U zubára si možno posedíme v kresle chránenom ako zapísaný dizajn. Na recepte od lekára si prečítame názov lieku, ktorý môže byť chránený ako ochranná známka a možno tam bude aj pečiatka zdravotníckeho zariadenia s uvedením obchodného mena spoločnosti, ktorá ho prevádzkuje. Rovnako diagnostické a liečebné metódy sú predmetom záujmu práva duševného vlastníctva. Pri sledovaní televízneho seriálu sa pre zmenu dozvieme, aký liek najlepšie zaberá susedovi na bolesť hlavy, alebo aký opaľovací krém si zoberie hlavný hrdina na dovolenku. A takto by som mohla pokračovať ešte dlho, ale nechám priestor aj na úvahy a možné otázky Vašich čitateľov.

MEDIUS: Akými spôsobmi je možné poskytnúť právnu ochranu predmetom duševného vlastníctva?

Predmety duševného vlastníctva sú nehmotné statky, ktoré môžu mať rôznu povahu. Môžu byť výsledkom tvorivej duševnej činnosti, ale aj nemusia, môžu byť chránené podľa osobitného predpisu, ale rovnako sa im môže ochrana priznať aj bez existencie osobitnej normy. Uvedené rozlišovanie umožňuje vnútorne diferencovať systém práva duševného vlastníctva, a zároveň kategorizovať jednotlivé jeho predmety. Vo všeobecnosti môžeme právo duševného vlastníctva rozdeliť na autorské právo, právo príbuzné autorskému právu a práva súvisiace s autorským právom, ktorých predmetmi sú autorské diela, umelecké výkony, zvukové, zvukovo-obrazové záznamy a programy vysielateľov a na právo priemyselného vlastníctva, ktoré sa ďalej vnútorne člení na priemyselné práva a práva obdobné priemyselným právam. Predmetmi priemyselných práv sú vynálezy, úžitkové vzory, dizajny, topografie polovodičových výrobkov, nové odrody rastlín, ochranné známky, označenia pôvodu výrobkov a zemepisné označenia výrobkov a obchodné mená. Medzi predmety práv obdobných priemyselným právam patria zlepšovacie návrhy, logá, doménové mená, či know-how. Výpočet chránených predmetov samozrejme nie je konečný. 

MEDIUS: Aký praktický význam môže mať voľba vhodného spôsobu ochrany a pri ktorých výrobkoch, činnostiach sa využíva najčastejšie?

Zvolený spôsob ochrany bude do značnej miery determinovaný samotným predmetom (nehmotným statkom), ale určitú úlohu pri výbere najvhodnejšieho spôsobu môže zohrávať aj  zamýšľaný účel využitia nehmotného statku. Niekomu bude postačovať vyjadrenie jeho tvorivej myšlienky vo vedeckom článku v rámci ochrany aká je poskytovaná autorským dielam, iný sa bude snažiť o priznanie patentovej ochrany z dôvodu možnej ďalšej komercializácie tohto predmetu duševného vlastníctva. Uvedené rozlišovanie má svoj význam najmä preto, lebo autorskoprávna ochrana je predovšetkým ochranou vonkajšej formy vyjadrenia tvorivej myšlienky, no myšlienku ako takú je možné chrániť v rámci práva priemyselného vlastníctva, pričom obidva spôsoby ochrany sa môžu navzájom prelínať. Nezanedbateľný fakt, ktorý môže ovplyvniť výber ochrany je aj to, že autorskoprávna ochrana vzniká neformálne, v okamihu keď je dielo vyjadrené navonok v zmyslami vnímateľnej podobe, naproti tomu väčšina predmetov priemyselných práv bude chránených až po ich registrácii na príslušnom úrade.

MEDIUS: V čom vidíte nedostatky slovenskej právnej úpravy v oblasti duševného vlastníctva?

Vzhľadom na to, že jednotlivé predmety duševného vlastníctva sú väčšinou upravené v osobitných normách (napr. autorský zákon, patentový zákon a pod.) a v každej z nich by sme by sme iste našli nejakú tú chybu, nie je zrejme vhodné a ani účelné unavovať čitateľa prílišnými podrobnosťami. Vo všeobecnosti však možno za najväčší problém označiť nedostatočnú vymožiteľnosť práv duševného vlastníctva, čo ale nie je len trápením  Slovenska. Podľa môjho názoru však vhodnejšia ako represia je prevencia, ktorú ja osobne vidím vo vzdelávaní a v osvete. Najvhodnejšie je pritom začať už v predškolskom veku, keďže podľa nedávno parlamentom schválenej novely autorského  zákona (zo dňa 21.06.2013 pozn. redakcie) je možné školské dielo vytvoriť už v materskej škole. Osobitným problémom autorského práva, ktoré v digitálnom veku trpí asi najviac, je existencia dlhodobo nepružného systému ochrany, čo komplikuje legálnu dostupnosť chránených predmetov. Slovenská právna úprava sa uvedený nedostatok snaží aspoň sčasti odstrániť prijatím spomínanej novely autorského zákona, hoci sa tak malo a mohlo urobiť už dávnejšie. Novela zavádza osobitné ustanovenia umožňujúce autorovi ponúknuť licenciu aj právnym úkonom smerujúcim voči neurčitým osobám, čím sa zároveň otvára priestor pre využívanie verejných licencií GNU, GPL, Creative Commons a ďalšie.

MEDIUS: Zaoberáte sa aj mediálnym právom a právnou reguláciou reklamy. Je právna regulácia reklamy liekov niečím špecifická?

Určite je. Prinajmenšom tým, že lieky sú schopné významných spôsobom ovplyvniť zdravie širokých más, a preto regulácia v tejto oblasti sleduje najmä verejný záujem na ochrane zdravia. Z tohto dôvodu je namieste mať pod kontrolou nielen výrobu a používanie liekov, ale aj ich distribúciu a propagáciu. Najmä spôsob a forma prezentácie liekov na verejnosti musia spĺňať určitý minimálny štandard v rámci prísne vymedzených kritérií dovolenosti. Dokonca je vhodné rozdeľovať reklamu z hľadiska recipientov, ktorým je určená, teda či ide o odborníkov z oblasti medicíny alebo o širokú verejnosť. Určite by som nepodceňovala ani význam dozoru nad dodržiavaním pravidiel reklamy, a to nielen v rovine právnej, ale aj etickej.

MEDIUS: Aké prvky sú v reklame liekov zakázané?

Za najväčšie nebezpečenstvo, najmä pokiaľ ide o reklamu určenú pre verejnosť, považujem nepravdivé informácie prezentované v reklame liekov, keďže tie by mohli v konečnom dôsledku viesť k ohrozeniu zdravia verejnosti. Taktiež ani inak obvyklé reklamné preháňanie nemá v reklame liekov svoje miesto. Rovnako nevhodná je akákoľvek forma psychického nátlaku spočívajúca vo vyvolaní potreby zakúpiť si liek zo strachu zo zhoršenia zdravotného stavu alebo z falošnej nádeje na uzdravenie.

MEDIUS: Akým témam by ste sa rada venovala ako hosť mesiaca?

Rada by som diskutovala o hraničných problémoch týkajúcich sa vzťahu práva duševného vlastníctva a medicíny. Druhá téma by mohla byť zameraná na limity týkajúce sa reklamy liekov.


Spracovala: Zuzana Zoláková
Foto: archív RB



 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 9+3 =


-- žiadne príspevky --