Pitva - právna úprava, dôvody jej vykonania | Medicínske právo
              

Články


Pitva - právna úprava, dôvody jej vykonania


 | 16.3.2010 | komentárov: 3

Prirodzenou súčasťou každého života je tak ako jeho zrod – narodenie, tak aj jeho zánik, ktorý predstavuje smrť. S každou touto udalosťou sa okrem radosti či smútku spájajú aj rôzne právne následky, a práve týmto právnym následkom spojených so smrťou človeka, konkrétne s jeho pitvou sa budem nižšie venovať. Záležitosť síce nepríjemná, no v niektorých prípadoch nevyhnutná. Pitva, ako zásah do tela zomrelej osoby, do telesnej integrity je z tohto pohľadu a takisto z hľadiska právneho konfliktom záujmu súkromného a záujmu verejného.

Obrazok Záujem súkromný predstavuje najmä požiadavka na zachovanie etiky a úcty pri nakladaní s telom zomrelého, ktorý je reprezentovaný predovšetkým  pozostalými po zomrelom. Často krát sa pitva vníma ako zásah do dôstojnosti človeka a preto ju mnoho ľudí z presvedčenia odmieta. Na druhej strane stojí záujem verejný spočíva najmä v požiadavke na objasnení príčiny úmrtia, zistení príčiny úmrtia v zdravotníckom zariadení, overení správnosti spôsobu liečby, prítomnosti rádioaktívnych látok v tele zomrelého a pod., teda predovšetkým v zodpovedaní otázok, ktoré majú potom priamy a praktický vplyv na poskytovanie zdravotnej starostlivosti iným osobám a rozširujú poznatky zdravotníckej vedy(1).   Či ju možno odmietnuť, v ktorých prípadoch sa pitva vykoná alebo nevykoná, kto môže žiadať o jej vykonanie alebo kto ju vykonáva sa bude objasňovať v tejto analýze. Na to, aby sme sa mohli bližšie venovať právnym aspektom pitvy si treba najprv pojem pitva ozrejmiť a nahliadnuť aj do jej histórie.

Čo je to pitva?
Pitva, lekársky termín sekcia, disekcia (dis - oddeliť, secare - rezať), obdukcia alebo autopsia (auto - seba, opsis - vidieť na vlastné oči) je vyšetrenie mŕtveho tela človeka alebo iného živočícha, väčšinou za účelom štúdia jeho anatómie (anatomická pitva) alebo príčin jeho smrti (patologická pitva).. V užšom zmysle slova sa pitvou rozumie prieskum orgánov a orgánových systémov, ktoré sú prístupné až po porušení povrchu tela. Pre štúdium povrchu sa v tomto prípade používa skôr termín vonkajšia obhliadka(2).  Pitva nemá liečebný, ale diagnostický a kontrolný charakter(3).  Niektoré ochorenia vykazujú rodinný výskyt, a preto môže mať informácia o dôvode smrti význam aj pre zdravie a liečbu pozostalých po zomrelom. Vyšetrenie zomrelého umožňuje definitívne preukázať alebo potvrdiť diagnózu ochorenia a určiť, aké zmeny spôsobili vo vnútri organizmu zomrelého. Pitvou získané a zhromaždené dôkazy môžu prispieť aj k dolapeniu páchateľa násilného trestného činu(4).

História pitvy
Napriek tomu, že poznanie skladby ľudského tela bolo podmienkou úspešnej liečby jeho ochorení, bolo vykonanie pitvy v staroveku a v stredoveku obmedzované mnohými zákazmi. Dá sa predpokladať, že starí Egypťania, ktorí vyvinuli techniku mumifikácií mŕtvol už tri tisícročia p. n. l., mali solídne vedomosti o stavbe ľudského tela. Okolo roku 280 p. n. l. sa centrom lekárstva stal alexandrijský museion. Významným predstaviteľom alexandrijskej školy bol Herofilos z Chalcedonu, ktorý pitval zvieratá i ľudí. Hippokratova škola nedisponovala hlbšími anatomickými poznatkami. Galenos pitval len zvieratá, pitvať ľudí bolo v tej dobe zakázané. Poznatky z pitvy zvierat prenášal na ľudí, čím sa dopustil mnohých omylov. Tieto omyly pretrvali sčasti až do novoveku.

Prvá pitva, stredoveké lekárstvo
V roku 458 sa konala v Japonsku pravdepodobne prvá súdna pitva. Cisár Júrjaku nariadil pitvať mŕtvolu princeznej Takuhaty. Princezná spáchala samovraždu, keď bola odsúdená pre údajnú ťarchavosť. V ranom stredoveku boli na najvyššej úrovni európskych medicínskych poznatkov predstavitelia perzskej a arabskej lekárskej školy. Významný arabský lekár Rhazes (865 – 925) zdôrazňoval význam anatómie a venoval jej 26 kapitol svojho diela Liber medicinalis ad Almansorem. Takisto Avicenna (980 – 1037) venoval dve prvé knihy svojho Canon medicinae anatomickým poznatkom. V 12. storočí, v období vzniku prvých európskych univerzít, zakázala cirkev pitvanie ľudských tiel, takže sa anatómia začala vyučovať bez praktického výcviku. Až v roku 1238 povolil cisár Fridrich II. vykonávať na lekárskej škole v Salerne pitvu raz za 5 rokov. Postupne v tom nasledovali Salerno ďalšie talianske univerzity. V roku 1302 sa v Bologni uskutočnila prvá historicky doložená súdno-lekárska pitva. Pitvu nariadil prokurátor, aby sa zistila skutočná príčina spornej smrti otravou. Vyvrcholením stredovekých anatomických poznatkov bolo vydanie prvej veľkej učebnice anatómie. Jej autor, Mondino dei Liucci (1270 – 1326), anatóm z Bologne, ju vydal v roku 1316. Univerzita v Padove ju vyhlásila za jedinú odporúčanú učebnicu anatómie.
Nastupujúca renesancia priniesla spory medzi uznaním výsledkov antickej alebo arabskej medicíny. K tomu pristupovali výsledky vlastných pozorovaní lekárov, ktoré čoskoro presiahli hranice antických vedomostí. Taliansky génius Leonardo da Vinci (1452-1519) vtelil výsledky svojich dvadsaťročných pozorovaní do učebnice anatómie(5).   Plánoval dokonca vydanie súborného anatomického spisu, ktorý sa mal skladať z viac ako sto dvadsiatich kníh a tisícich názorných obrázkov. K jeho vydaniu bohužiaľ nikdy nedošlo(6).  Jeho kresby slúžia ako vzor odborných anatomických ilustrácií dodnes.




Leonardo získaval vedomosti o stavbe ľudského tela z viacerých pitiev, ktoré často robieval (vraj ich bolo okolo 30). Potom detailne a presne zakreslil a popísal všetky svaly, cievy, kĺby a vnútornosti. Prišiel na spôsob ako pitvať oko, ktorý sa používal až do 19. storočia. Okolo roku 1490 vytvoril do svojho náčrtníka štúdiu Canon of Proportions (Kánon proporcií) podľa ideálnych proporcií mužského tela, ktoré popísal vo svojej práci rímsky architekt Marcus Vitruvius Pollio. Štúdia nazývaná Homo Vitruvius (Vitruviánsky muž) je jedna z Leonardových najznámejších prác(7).  Bol však obvinený svojimi odporcami, a tak bol jeho výskum zakázaný pápežom Levom X. Napriek tomu svojím štúdiom výrazne ovplyvnil vtedajšie anatomické a fyziologické názory založené na arabskej tradícii(8).
Prvú pitvu na našom území vykonal v roku 1600 anatóm Ján Jessenius (1566 – 1621), ktorý na mŕtvole obesenca demonštroval tvar, veľkosť a uloženie jednotlivých orgánov v ľudskom tele.  Narodil sa 27. 12. 1566 síce vo Wroclawi, ale mal slovenský pôvod, bol zemanom. Pochádzal z Turčianskeho Jasena a svoj slovenský pôvod vždy zdôrazňoval. Študoval vo Wittenbergu a v Padove, neskôr sa vo Wittenbergu sa stal profesorom a rektorom univerzity(9). 


Do Prahy ho povolal cisár Rudolf II. ako svojho dvorného lekára. Pitva, ktorú vykonal, bola v tom čase odvážnym činom a tiež veľkou senzáciou. Jessenius patril medzi popredných lekárov a anatómov svojej doby. Napísal vyše 50 odborných prác z oblasti medicíny, filozofie a histórie. O jeho význame svedčí aj to, že sa stal rektorom Karlovej univerzity v Prahe. V roku 1618 sa zapojil do politiky(10).   Po prehratej bitke na Bielej hore a po obsadení Prahy cisárskym vojskom ho medzi prvými zatkli. Pretože verejne vystupoval proti panovníkovi, potrestali ho vytrhnutím jazyka, verejným sťatím a rozštvrtením. Popravili ho spolu s ďalšími 26 českými pánmi na Staromestskom námestí(11).

Prehliadka mŕtveho tela a určovanie smrti
Na začiatok by som rada načrtla ako sa k pitve vlastne dostaneme. Pitva sa vykonáva na zosnulých osobách, a to kedy sa osoba považuje za mŕtvu a úkony a náležitosti s tým spojené sú upravené právnym predpisom. Podľa § 42 zákona 576/2004 Z.z o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov prehliadkou mŕtveho tela sa zisťuje smrť, jej čas a príčina. Vykoná ju lekár poverený úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Lekár, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho tela, vyplní list o prehliadke mŕtveho a štatistickom hlásení o úmrtí. Každý je povinný poskytnúť lekárovi, ktorý prehliada mŕtve telo, informácie o okolnostiach, za ktorých došlo k úmrtiu. Lekár, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho tela, je povinný bezodkladne oznámiť úmrtie príslušnému matričnému úradu.
Pri podozrení, že úmrtie bolo spôsobené trestným činom alebo samovraždou, alebo ak ide o úmrtie cudzieho štátneho príslušníka, aj príslušnému útvaru Policajného zboru.
V zmysle ustanovenia § 43 toho istého zákona sa hovorí o tom, že lekár je povinný zisťovať smrť v súlade so súčasnými poznatkami vedy. Osoba sa považuje za mŕtvu, ak lekár zistí, že došlo k trvalému zastaveniu dýchania a srdcovej činnosti. Osoba sa považuje za mŕtvu aj vtedy, ak dôjde k nezvratnému vyhasnutiu všetkých funkcií celého mozgu (ďalej len "smrť mozgu"). Ak sa dýchacie funkcie a obehové funkcie osoby udržiavajú pomocou prístrojov, smrť mozgu musí jednomyseľne potvrdiť poradný orgán ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka zložený zo zdravotníckych pracovníkov nazývaný konzílium. Členom konzília musí byť ošetrujúci lekár, lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore neurológia a lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna medicína alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore anestéziológia a resuscitácia. Členom konzília nesmie byť lekár transplantačnej skupiny, ktorý má vykonať transplantáciu.
Po určení smrti mozgu konzíliom je ošetrujúci lekár povinný upustiť od ďalšej resuscitácie okrem prípadu, ak konzílium navrhlo pokračovanie resuscitácie aj po určení smrti, ak ide o mŕtvu osobu, ktorej sa má odobrať orgán, tkanivo alebo bunky na účely transplantácie. Rozhodnutie konzília je pre ošetrujúceho lekára záväzné. Lekár alebo konzílium sú povinní ihneď spísať zápisnicu o určení smrti. Po určení smrti lekárom alebo konzíliom možno na mŕtvom tele vykonať len

  • pitvu
  • zdravotné výkony potrebné na účely odoberania orgánov, tkanív a buniek
  • zdravotné výkony vedúce k pôrodu, ak ide o tehotnú ženu.

Vykonávanie pitvy

Konečne sa dostávame k samotnej pitve, ktorá je upravená zákonom 576/2004 Z.z o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v §48, podľa ktorého pitvu možno vykonať len v prípadoch ustanovených týmto zákonom tak, aby ani po smrti nebola znížená dôstojnosť mŕtvej osoby, ktoré si rozoberieme nižšie.

Kto nariaďuje pitvu?

Samozrejme pitvu nemôže nariadiť ktokoľvek a aj táto problematika je zákonodarcom upravená v právnom predpise. Ide o ustanovenie §48 zákona 581/2004 Z.z. (o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne o odsek 2, ktorý hovorí, že  pitvu nariadi Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou  na mieste na základe prehliadky mŕtveho tela, ak je potrebné určiť, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne alebo z iných dôvodov ustanovených týmto zákonom. Z ustanovenia, že úrad nariadi pitvu vyplýva povinnosť v uvedených prípadoch pitvu nariadiť. Úrad môže taktiež nariadiť pitvu aj na žiadosť osoby, ktorá je blízkou osobou zomrelému. Podľa § 156 ods. 1 zákona 301/2005 Z.z. Trestného poriadku pitvu môže uznesením nariadiť aj prokurátor alebo policajt ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom.

Kedy sa pitva nariaďuje?
Podľa § 48 ods. 3  zákona 581/2004 Z.z. sa pitva nariaďuje v týchto prípadoch:
  • pri úmrtí osoby v zdravotníckom zariadení a to buď na účely overenia choroby alebo liečebného postupu, alebo v súvislosti s operačným zákrokom a s anestéziou
  • pri úmrtí osoby pri podozrení na prenosné ochorenie,
  • pri úmrtí osoby pri podozrení na kontamináciu mŕtveho tela rádioaktívnymi látkami,
  • pri úmrtí náhlom a neočakávanom, ak prehliadkou mŕtveho tela alebo iným spôsobom nie je možné určiť príčinu smrti,
  • po odbere orgánov alebo tkanív s výnimkou odberu očných rohoviek od mŕtveho darcu,
  • osoby zomrelej mimo zdravotníckeho zariadenia alebo osoby zomrelej v zdravotníckom zariadení pri podozrení z nesprávneho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo výkone liečiteľských činností,
  • pri úmrtí spôsobenom priemyselnou otravou alebo inou otravou, v dôsledku choroby z povolania alebo ak je podozrenie na úmrtie z týchto príčin,
  • pri úmrtí v súvislosti s pracovným úrazom alebo s iným úrazom,
  • pri úmrtí v súvislosti s dopravnou nehodou,
  • pri násilnom úmrtí vrátane samovraždy,
  • pri úmrtí osoby v zariadení na výkon väzby alebo v zariadení na výkon trestu odňatia slobody.
  • Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom, musí byť mŕtvola prehliadnutá a pitvaná. Prehliadku a pitvu mŕtvoly nariadi prokurátor alebo policajt uznesením

Je možné pitvu odmietnuť?

Nie všetci ľudia súhlasia s pitvou, či už z náboženského presvedčenia alebo zastávajú názor, že pitva je zhanobenie tela. Je to vec názoru a preto každý má zo zákona právo na odmietnutie pitvy. Podľa odseku 4 spomínaného §48 pitvu  nemožno vykonať, ak ju osoba alebo jej zákonný zástupca počas života odmietli. Odmietnutie pitvy musí mať písomnú formu, musí obsahovať údaje, ktoré umožnia jednoznačne určiť osobu, ktorá pitvu odmietla, vlastnoručný podpis osoby, ktorá pitvu odmietla, a dátum vyhotovenia. Pitvu dieťaťa môže odmietnuť jeho zákonný zástupca ešte počas života dieťaťa. Odmietnutie pitvy musí byť doručené úradu, ktorý ho eviduje a uchováva 10 rokov odo dňa úmrtia osoby. Formulár pre odmietnutie pitvy je možné nájsť priamo na webovej stránke Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na tejto adrese:
http://www.udzs.sk/buxus/generate_page.php?page_id=252
Vyplnený formulár sa zasiela Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Grösslingová 5,  812 62 Bratislava.

Je možné vykonať pitvu aj napriek jej odmietnutiu?
Ako už bolo spomenuté, ohľadom pitvy dochádza ku konfliktu súkromného a verejného záujmu, pričom verejný záujem prevažuje nad záujmom súkromným či už jednej alebo viacerých osôb a prináša prospech mnohým osobám. Z tejto úvahy preto môžeme vyvodiť záver, že v niektorých prípadoch je pitva nevyhnutná a potvrdzuje to aj zákonodarca v zákone 581/2004 Z.z. v §48 ods. 5. Odpoveď na otázku je teda áno, je možné vykonať pitvu aj napriek odmietnutiu pitvy osobou zomrelou alebo jej zákonného zástupcu ešte počas života v týchto šiestich prípadoch:
  • pri podozrení, že mŕtva osoba bola chorá na prenosné ochorenie
  • pri podozrení na kontamináciu mŕtveho tela rádioaktívnymi látkami
  • pri náhlom úmrtí, ak príčina smrti nie je zjavná
  • pri pochybnostiach lekára, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho, o príčine smrti alebo o okolnostiach, za ktorých smrť nastala
  • po odbere orgánov alebo tkanív od mŕtveho darcu
  • v prípadoch násilnej smrti

V akom čase po úmrtí osoby sa vykonáva jej pitva?
V zmysle ustanovenia §48 zákona 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa pitva môže vykonať najskôr dve hodiny po tom, ako sa zistilo, že smrť nastala v dôsledku trvalého zastavenia dýchania a srdcovej činnosti,  pokiaľ osoba neodmietla pitvu už vyššie spomenutým spôsobom. Pred uplynutím dvoch hodín možno pitvu vykonať, ak sa zistilo, že smrť nastala v dôsledku nezvratného vyhasnutia všetkých funkcií celého mozgu, len ak ide o odobratie orgánov na účely transplantácie a osoba počas svojho života neodmietla odobratie orgánov. O vykonaní pitvy sa vyhotoví pitevný protokol. K pitevnému protokolu sa pripojí správa o odbere orgánov alebo tkanív, ak sa takýto odber uskutočnil.
Kto môže a kto nesmie pitvu vykonávať???
Vedie ju lekár špecialista - patológ. Patologickú súdnu pitvu môže nariadiť polícia v prípade dôvodného podozrenia zo smrti zavinenej inou osobou. Súdne pitvy vykonáva súdny patológ = súdny znalec z ústavu súdneho lekárstva.  Ak chceme byť presnejší a držať sa zákona, podľa §48 ods. 9 zákona 581/2004 Z.z. pitvu môže samostatne vykonať len lekár, ktorý skončil vysokoškolské štúdium v študijných programoch druhého stupňa v študijnom odbore všeobecné lekárstvo alebo pediatria so špecializáciou v špecializačnom odbore patologická anatómia alebo v špecializačnom odbore súdne lekárstvo.
Nie každý lekár, ktorý spĺňa zákonom stanovené podmienky môže vykonávať pitvu. Podľa nasledujúceho odseku už vyššie spomenutého § 48 zákon stanovuje aj prípady, ktoré vylučujú vykonanie pitvy lekárom. Pitvu teda nesmie vykonať lekár, ktorý
  • bol ošetrujúcim lekárom mŕtveho
  • bol v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu s poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak úmrtiu došlo v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti
  • vykonal u mŕtveho odber orgánov
  • vykonal u mŕtveho počas jeho života bioptické vyšetrenie.

Kde sa pitva vykonáva a pitevný protokol
Zákon 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov konkrétne v §48 ods. 11 hovorí, že pitva sa vykonáva na patologicko-anatomických pracoviskách a pracoviskách súdneho lekárstva, tzv. pitevniach, ktorých materiálno-technické vybavenie musí zodpovedať ustanoveným požiadavkám. Podľa tohto paragrafu sa  účasť študentov a iných osôb na pitve sa uskutočňuje na základe dohody uzatvorenej medzi úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a príslušnou školou.
Ak prehliadajúci lekár nariadi pitvu, táto sa vykoná len na pracoviskách úradu, ktorých je na Slovensku 13 s 2 detašovanými pracoviskami v nasledovných mestách:
  • Bratislava - Petržalka
  • Bratislava - Sasinkova
  • Trnava
  • Nitra - detašované pracovisko Želiezovce
  • Nové Zámky
  • Banská Bystrica - detašované pracovisko Zvolen
  • Lučenec
  • Košice
  • Prešov
  • Poprad
  • Martin
  • Žilina
  • Trenčín
Na súdno-lekárskych a patologicko-anatomických pracoviskách úradu sa vykonávajú súdno-lekárske a patologicko-anatomické pitvy so všetkými potrebnými úkonmi včítane vonkajšej a vnútornej prehliadky, pitvy jednotlivých systémov a orgánov, ich zhodnotenie a v prípade potreby zhotovenie aj fotodokumentácie.
Vykonáva sa odber tkanív zo všetkých potrebných lokalít na mikroskopické vyšetrenie a ďalšie špeciálne vyšetrenia včítane toxikologických.
Po pitve sa zhotovuje pitevný protokol so všetkými náležitosťami, predbežne sa zhodnocujú získané výsledky pri pitve s určením diagnózy, zistením príčiny smrti a závažných pridružených komplikácií a v niektorých prípadoch je možné definitívny záver urobiť až po zhodnotení výsledkov histologických a špeciálnych laboratórnych vyšetrení.
Veľmi dôležitú funkciu pri kontrolnej činnosti zohráva analýza výsledkov pitvy s cieľom identifikácie zhody alebo nezhody klinických a patologických, resp. súdno-lekárskych údajov. Nesúlad klinických výsledkov s výsledkami získanými pri pitve budú prehodnocovať nezávislí odborníci z príslušných medicínskych odborov a budú tiež predmetom analýzy na klinicko-patologických a klinicko-súdno-lekárskych seminároch. Pri zistení závažných pochybení sa budú šetrením zaoberať orgány činné v trestnom konaní.

(Ne)Morálne aspekty pitvy
Na záver by som sa rada venovala tejto téme nielen z hľadiska právneho ale aj z hľadiska ľudského. Pitva je veľmi citlivá záležitosť. Keď sa pozrieme do minulosti, tak bola vykonávaná minimálne, hlavne kvôli zákazom cirkvi. Avšak nebyť tohto zásahu do tela, tak by vývoj medicíny nemohol napredovať. Dnes je situácia iná. Dnes je pitva povolená, dokonca v niektorých prípadoch priamo prikázaná a často sa s ňou môžeme stretnúť aj v médiách v kriminálnych seriáloch či na internetových portáloch, kde sú videá z pitvy prístupné komukoľvek.
Myslím, že väčšina ľudí, ktorí už pitvu videli, zbledla a prišlo im nevoľno. Pre nás nie doktorov je to veľmi nepríjemný pohľad. Pre niekoho je to hanobenie a zbytočné masakrovanie tela nebožtíka. Ale zamyslime sa aj nad pozitívami, ktoré bezpochyby pitva má. Môže pomôcť pri objasňovaní trestných činov, na jej základe môžu byť prijaté opatrenia proti šíreniu virózy alebo epidémie, rodinní príslušníci sa môžu dozvedieť o dedičných chorobách alebo dozvedieť sa pravú príčinu smrti, ktoré niekedy nie sú zjavné (napr. je rozdiel utopiť sa alebo dostať infarkt a následne ostať vo vode). Ani tieto argumentácie nemusia byť pre niekoho postačujúce a preto máme možnosť voľby – máme možnosť odmietnuť pitvu, ale netreba zabudnúť na to, že to musí byť písomne a s náležitosťami, ktoré sú uvedené vyššie. Avšak ani toto naše právo nie je neobmedzené nakoľko existujú dôvody kedy sa pitva vykoná aj napriek prechádzajúcemu odmietnutiu. Ide hlavne o prípady kedy má štát záujem na objasnení smrti a vtedy musí ísť súkromný záujem do úzadia.


Nikola Murdžáková
Autorka je študentkou 3. ročníka PrF UPJŠ
Spôsob citácie: Murdžákova, N.: Pitva - právna úprava, dôvody jej vykonania. Zverejnené na internetovom portály www.pravo-medicina.sk, 03/2010.


Foto: zdroj internet

Poznámky pod čiarou:
  1. K problematice zdravotní pitvy v českém právu,  http://www.epravo.cz/top/clanky/k-problematice-zdravotni-pitvy-v-ceskem-pravu-23475.html, 4.3.2010 o 17:05
  2. Pitva, http://sk.wikipedia.org/wiki/Pitva, 4.3.2010 o 18:33
  3. T l a č o v á    s p r á v a: Činnosť súdno-lekárskych a patologicko-anatomických pracovísk Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, http://www.udzs.sk/buxus/generate_page.php?page_id=129, 4.3.2010 o 18:43
  4. Pitva, http://www.kardioklub.biznisweb.sk/info/o-vysetreniach/p-i-t-v-a/, 4.3.2010 o 19:35
  5. Hegyi, L.: Prvé pitvy ľudského tela, http://www.bedekerzdravia.sk/?main=article&id=358,: 5.3. 2010, 10:33
  6. Leonardo da Vinci,  http://referaty.atlas.sk/vseobecne_humanitne/dejepis/28605/?print=1, 4.3.2010 o 19:22
  7. Leonardo da Vinci,  http://sk.wikipedia.org/wiki/Leonardo_da_Vinci, 4.3.2010 o 19:26
  8. Leonardo da Vinci,  http://referaty.atlas.sk/vseobecne_humanitne/dejepis/28605/?print=1, 4.3.2010 o 19:22
  9. Schott, H.: Kronika medicíny, Bratislava 1994, s. 170, ISBN 80-7153-081-6.
  10. Hegyi, L.: Prvé pitvy ľudského tela, http://www.bedekerzdravia.sk/?main=article&id=358,: 5.3. 2010, 10:33
  11. Kolektív autorov: Slovenský biografický slovník, II. zväzok E-J, Martin 1987, s. 558.
  12. Pitva, http://www.kardioklub.biznisweb.sk/info/o-vysetreniach/p-i-t-v-a/, 4.3.2010 o 19:35
  13. T l a č o v á    s p r á v a: Činnosť súdno-lekárskych a patologicko-anatomických pracovísk Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, http://www.udzs.sk/buxus/generate_page.php?page_id=129, 4.3.2010 o 18:43







 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 5+3 =


Beta

(9.3.2016)
Dobry den, ma dospelé dieta zomreleho narok vediet výsledky pitvy?

peter

(25.2.2016)
Je to čistý biznis,nič viac ked aj niekto zomrie nasilnou smrťou,napr.bol zastrelený výstrelom do hlavy,tak Vám aj bez pitvy viem povedať že zomrel nasledkom výstrelu do hlavy a to ho nepotrebujem pitvať.Je to všetko o peniazoch,ešte aj na mrtvych ludoch zarabate peniaze,to je hyenizmus schvalený štatom

martin

(23.12.2015)
Ten kto zastáva pitvu a obhajuje ju nech si pitva vlastych rodicov a vlastne deti potom budem mat iní nazor na to.A ak máme byt pragmaticky prínosne užitoční tak nezriadujme cintoríny predza zaberaju miesto a peniaze.