Informovaný súhlas v prípade neplnoletých alebo nespôsobilých pacientov na vlnách rádia Regina - štúdio Košice | Medicínske právo
              

Články


Informovaný súhlas v prípade neplnoletých alebo nespôsobilých pacientov na vlnách rádia Regina - štúdio Košice


 | 13.12.2012 | komentárov: 0

Na frekfencii rádia Regina - štúdio Košice zodpovedáva JUDr. Ivan Humeník PhD. z advokátkej kancelárie h&h Partners právne otázky z oblasti medicínskeho práva, ktoré Vám budeme sprostredkuvávať

Obrazok Kto dáva informovaný súhlas v prípade neplnoletých, alebo nespôsobilých pacientov?

Na informovaný súhlas z pohľadu práva sú viaceré názory, pre neprávnika by to bolo asi nezáživné počúvať, prečo sa právnici prú na niektorých veciach, ale keď sa to rozmení na drobné, tak vtedy vidno, že si niekedy musíme položiť niektoré základné otázky, ktoré nám potom dávajú odpovede na konkrétne veci.

Aké sú tie otázky, ktoré si kladiete?


Taká základná otázka je, či informovaný súhlas je právnym úkonom alebo nie. Je to podstatné z toho dôvodu, že Občiansky zákonník hovorí o tom, ktoré subjekty môžu právne úkony vykonávať, to znamená zaväzovať sa, mimo iného právny úkon smeruje aj k vzniku alebo zániku určitých práv a povinností, teda kto sa môže zaväzovať, kto môže vykonať niečo s nejakými právnymi následkami. V zásade Občiansky zákonník hovorí o tom, že v plnom rozsahu sa môžu fyzické osoby zaväzovať po dovŕšení plnoletosti s výnimkou, ak sa uzavrie manželstvo v 16. rokoch, tak uzavretím manželstva sa nadobúda plná právna spôsobilosť s výnimkou pracovného práva pri dohodách o hmotnej zodpovednosti. Od nadobudnutia plnoletosti môže fyzická osoba konať v plnom právnom rozsahu, zaväzovať sa takým spôsobom, aby spôsobila nejaké právne následky.
Aj informovaný súhlas je podľa niektorých názorov právny úkon, niektorí právnici naopak zastavajú názor, že informovaný súhlas právnym úkonom nie je. Rozdiel je v tom taký, že pokiaľ máme za to, že informovaný súhlas je právny úkon, tak na to, aby ho mohol niekto vykonať tak, aby spôsobil vznik, zmenu, zánik nejakej právnej povinnosti, by mal mať spôsobilosť právne konať, teda byť alebo plnoletý alebo nadobudnúť plnoletosť uzavretím manželstva. Môj názor je taký, že informovaný súhlas právny úkon je. Ak si pozrieme právnu úpravu, ktorá je na Slovensku pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, tak zistíme, že v zmysle § 6 zákona o zdravotnej starostlivosti dáva informovaný súhlas osoba, ktorej sa zdravotná starostlivosť týka alebo zákonný zástupca alebo opatrovník, poručník v prípade nespôsobilej osoby.

Za nespôsobilé osoby teda považujeme osoby, ktoré nedovŕšili plnoletosť a osoby, ktorým bola táto spôsobilosť odňatá?


Áno aj nie. Problém zákona o zdravotnej starostlivosti je, že vo vzťahu k informovanému súhlasu, ako keby vytváral novú právnu realitu vo vzťahu k úkonu ako takému. Občiansky zákonník v prípade spôsobilosti konať síce hovorí, že plnú spôsobilosť nadobúdame dovŕšením plnoletosti, ale nevylučuje to, že človek ako sa vyvíja, má desať rokov, dvanásť, trinásť, chápe veci, ktoré proste robí a aké následky to vyvoláva, občiansky zákonník to rešpektuje a tým úkonom aj osobám, ktoré sú neplnoleté priznáva nejaké následky. Klasický príklad: dieťa si ide kúpiť lízatko do obchodu, dostane 1 € od rodiča, príde do obchodu a kúpi si to lízatko. Ak by sme striktne hovorili, že toto dieťa môže uzavrieť kúpnu zmluvu, čo vlastne kúpa lízatka je až dovŕšením plnoletosti, tak tento úkon by bol neplatný. Táto zmluva, ak by bola neplatná, tak by mala na ekonomiku ďalekosiahle následky. Takže občiansky zákonník upravuje koncept tzv. postupného nadobúdania plnoletosti a viaže to na schopnosť toho človeka uvedomiť si následky svojho konania a samozrejme, naväzuje to aj na predmet toho úkonu – čoho sa ten úkon týka, či mu rozumie, čo sa môže stať, ak to urobí, atď. Mimochodom aj občianske zákonníky, ktoré boli platné pred terajším platným občianskym zákonníkom. Občiansky zákonník z roku 1950 priamo upravoval a rozlišoval úkony a aj dával tzv. vekové hranice, ten koncept tam bol ešte viac zreteľnejší, ako je tomu v súčasnosti.
Naopak, zákon o zdravotnej starostlivosti to všetko hádže do jedného vreca. Tento zákon vyslovene hovorí o spôsobilých a nespôsobilých pacientoch. Preto v realite zdravotníckej praxe potom vznikajú veľmi bizarné prípady, ktoré si neviem teraz, či našťastie alebo bohužiaľ poskytovatelia zvyčajne neuvedomujú, že informovaný súhlas, to je jedno z akého úkonu, pretože pred každým úkonom má byť informovaný súhlas daný musí a teda môže dať len spôsobilý pacient.

Ak tomu rozumiem dobre, tak aj 17 ročnému človeku môže iba zákonný zástupca podpísať to, či absolvuje nejakú operáciu alebo nie?


Áno, povedali ste to správne. Akokoľvek to znie zvláštne a nepochopiteľne, je to tak. Pretože ak vychádzame z textu zákona o zdravotnej starostlivosti, je nevyhnutné prijať takýto záver, čo je z môjho pohľadu veľmi nepraktické. Sú samozrejme mnohé zdravotné úkony, ktoré majú vysokú mieru rizika, sú invazívne. V takých prípadoch je prirodzené, že zákonný zástupca je nevyhnutne súčasťou toho procesu, pretože vlastne on to vybavuje zdravotný úkon za to dieťa, a to aj v prípade mladistvých, ktoré už majú blízko k dospelosti, vždy sa ten zákonný zástupca o to dieťa stará, tak je prirodzené, že toho súčasťou. Ale je množstvo zdravotných úkonov a bežnej zdravotnej starostlivosti, napr. ambulantnej sfére, kde napr. 15 ročná osoba úplne samostatne vie k tomu lekárovi dôjsť, rozumie, čo mu ten lekár hovorí, vie si zobrať recept, vie si ísť vybrať dané lieky do lekárne,... Jednoducho samostatne dokáže byť tým pacientom a uvedomuje si, čo sa s ním deje. Avšak v zmysle zákona, ktorý je v súčasnosti platný aj v takýchto prípadoch, aj s diagnostickými zdravotnými výkonmi, tzv. s prehliadkou, ale aj s terapiou alebo aj s nejakým zákrokom v rámci tejto starostlivosti by mal dávať informovaný súhlas zákonný zástupca. Zákon vo vzťahu k týmto nespôsobilým pacientom, teda nielen nespôsobilým pacientom z dôsledku veku, ale aj z dôsledku rozhodnutia súdu hovorí o tom, že pokiaľ sa má takýto zdravotný úkon realizovať na nespôsobilom pacientovi, tak je nevyhnutné ho zahrnúť do tohto rozhodovacieho procesu. Takže zase by mohla nastať extrémna situácia, že lekár sa stretne len so zákonným zástupcom nespôsobilého pacienta pred nejakou operáciou, vysvetlí im postup a od nich žiada informovaný súhlas. Aj keby lekár urobil maximum, venoval by im svoj čas, podrobne im vysvetlil aké sú alternatívy, bolestivosť, riziká, ale ten dotyčný pacient, ktorý má napr. 15 rokov tam nie je prítomný, resp. mu nieje v nejakej forme sprostredkovaný obsah, vysvetlenie, čo sa s ním bude diať, tak zákon nebol dodržaný. Takže v tejto polohe takýto pacient vystupuje ako subjekt, ktorý je dôležitý, má sa podieľať na rozhodovaní a má sa prihliadať na jeho vôľu, ale to je všetko. Vždy tú zodpovednosť za to či áno alebo nie zdravotnej starostlivosti nesie zákonný zástupca dieťaťa.

text prešiel redakčnou úpravou

AUTOR: Komora pre medicínske právo MEDIUS
FOTO: detskechoroby.rodinka.sk




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 7+10 =


-- žiadne príspevky --