Rozhovor s hosťom mesiaca DECEMBER 2012 s Mgr. Adrianou Jesenkovou, PhD. | Medicínske právo
              

Články


Rozhovor s hosťom mesiaca DECEMBER 2012 s Mgr. Adrianou Jesenkovou, PhD.


 | 4.12.2012 | komentárov: 0

Pozvanie byť hosťom mesiaca december prijala Mgr. Adriana Jesenková, PhD. Pani Mgr. Adriana Jesenková, PhD. je absolventkou Filozofickej fakulty UK v Bratislave v odbore história a filozofia. V roku 2004 obhájila dizertačnú prácu v odbore systematická filozofia. Pracuje ako odborná asistentka na Katedre aplikovanej etiky FF UPJŠ v Košiciach, kde prednáša filozofické disciplíny a sociálnu etiku. Ako výskumníčka pôsobí aj v občianskom združení EsFem zameranom na rodový výskum a rodovo citlivú výchovu a vzdelávanie. Svoj odborný záujem sústreďuje na feministickú morálnu filozofiu, otázky vzťahu moci, starostlivosti a spravodlivosti.

Obrazok
MEDIUS: Pani doktorka, môžete priblížiť Vašu vedeckú činnosť, oblasť záujmu a aktuálne pôsobisko?


Som absolventkou odborov história a filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V súčasnosti pôsobím ako odborná asistentka na Katedre aplikovanej etiky Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach. V pedagogickej činnosti zabezpečujem výučbu filozofických disciplín, ako sú dejiny filozofického a etického myslenia, teóriu hodnôt – axiológiu, kultúrnu antropológiu, sociálnu etiku a ďalšie. Vo svojej vedeckej a odbornej práci sa sústreďujem na etiku starostlivosti, feministickú etiku, a aktuálne ma zaujíma jej prepojenie s kritickou sociálnou teóriou.

MEDIUS: Čo by ste z Vášho pohľadu definovali ako centrálnu hodnotu vo vzťahu lekár pacient?

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že vždy ide predovšetkým o zdravie a život, a to sú potom kľúčové hodnoty vo vzťahu lekárov a pacientov. Ale nie je tomu tak. Som presvedčená, že rozhodujúcou ani nie je jedna hodnota, ale skôr ich súbor. To, čo robí vzťah lekára a pacienta špecifickým je to, že je a mal by byť výrazom a realizáciou ľudskosti. Pod ľudskosťou mám na mysli zameranosť na prežívanie - pocity, potreby a myšlienky inej ľudskej bytosti, prekonanie egocentrizmu a vôľu urobiť maximum preto, aby som jej pomohla/pomohol.

MEDIUS: Aký je Váš názor na súčasný stav vzťahu pacient- lekár pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti?


Nemám rada zovšeobecňovanie, pretože realita je vždy omnoho pestrejšia ako akékoľvek schematické videnie sveta. Napokon, vzťahy lekárov a pacientov sa neuskutočňujú v nejakom sociálnom a kultúrnom vákuu – odrážajú sa v nich všetky tie sociálne procesy, ktoré sa dejú v každodennej sociálnej praxi slovenskej spoločnosti. A samozrejme v konkrétnej praxi zdravotnej starostlivosti sa stretávajú vždy konkrétni ľudia so svojimi osobnostnými a charakterovými črtami, temperamentom, skúsenosťami, starosťami i radosťami. To všetko má vplyv na konkrétny výkon zdravotnej starostlivosti. Avšak nevšimnúť si určité negatívne javy by znamenalo rezignáciu na funkciu a ambíciu, ktorú by sme ako protagonisti vedeckého skúmania mali mať, a to je zlepšovanie života, a toho, čo je jeho súčasťou – teda aj poskytovania zdravotnej starostlivosti. Mnohé negatívne javy, ktoré sú reflektované v slovenskom zdravotníctve na úrovni individuálneho výkonu lekárskej profesie vo vzťahoch konkrétnych lekárov a konkrétnych pacientov majú svoje zdroje a príčiny na organizačnej a systémovej úrovni poskytovania zdravotnej starostlivosti (manažment, legislatíva). Pre spoločenskovedné skúmanie sú a mali by byť práve takéto štrukturálne príčiny, mechanizmy a faktory sociálnych javov a procesov, a tým je aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti, predmetom kritickej analýzy.  Iba naznačím, že medzi takéto negatívne javy, ktoré však nie sú typické len pre slovenské zdravotníctvo, a rovnako nie sú vlastné len lekárskej profesii, možno zaradiť objektifikáciu pacienta, jeho inštrumentalizáciu, a tiež komodifikáciu. Za odbornými pojmami sa schováva zaobchádzanie s pacientom nie ako so subjektom s vlastnými špecifickými pocitmi, prežívaním, postojmi, ale ako s objektom diagnózy, terapie, zákroku, ako s číslom v poradí, vecou. Zaobchádzanie s pacientom ako s prostriedkom na dosiahnutie výskumných účelov a cieľov, kariérnych alebo iných osobných záujmov a potrieb. A tiež narábanie s pacientom ako s tovarom, ktorý znamená prílev alebo odliv finančných a materiálnych prostriedkov (podobne ako je tomu v školstve pri normatívnom financovaní škôl).

MEDIUS: Čo si myslíte, že podobu tohto vzťahu determinuje?

Už som spomenula, čím je konkrétny výkon zdravotnej starostlivosti determinovaný v predchádzajúcej odpovedi, avšak nespomenula som, čo konkrétne znamená resp. v čom spočíva ten sociálny vplyv. Ide nielen o také faktory, ktoré predstavujú výrazné takpovediac historické a politické udalosti (štrajk a nátlakové akcie lekárov a zdravotníkov), ktoré predstavovali v slovenskom prostredí niečo nové (nátlaková akcia zo strany profesie, ktorá je vnímaná ako realizujúca nezastupiteľné poslanie), ale týka sa to najmä procesov, ktoré sú menej viditeľné, pretože sú ukotvené, reprodukované a posilňované v každodennej praxi lekárskej profesie, v štruktúrach zdravotníckeho systému, vo vzdelávaní budúcich lekárov, v organizáciách zabezpečujúcich zdravotnú starostlivosť, v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti ako celku. V týchto procesoch sú lekári a zdravotníci len jedným z mnohých prvkov, ktorý sa podieľa na reprodukcii určitých stereotypných modelov praxe. Tými ďalšími sú aj samotní pacienti – zvyšok spoločnosti, manažéri (súkromných i štátnych organizácií – nemocnice a zdravotnícke zariadenia, poisťovne, farmaceutické spoločnosti, a pod.), a samozrejme držitelia ekonomickej a politickej moci.

MEDIUS: Poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa realizuje v zložitom systéme vzťahov (pacient- lekár, pacient poisťovňa, poisťovňa lekár). Moderné smery uvažovania o lekárskej etike zdôrazňujú autonómiu pacienta proti tzv. paternalizmu. Ako hodnotíte vzťah slovenského lekára a pacienta? Ktorý z týchto modelov podľa Vás prevažuje?

Nedá mi nezopakovať, že reálna konkrétna prax poskytovania zdravotnej starostlivosti na úrovni lekár – pacient má rôzne podoby a formy. Avšak myslím si, že princíp autonómie sa stále v slovenskom prostredí stretáva ak nie s otvoreným spochybňovaním, tak minimálne dosť často ako s nutným zlom, ktoré prijímame pod tlakom zvonka. Preto sa dosť často redukuje na podpis informovaného súhlasu pacientom alebo jeho príbuzným. A tu svoju úlohu zohráva nielen postoj lekárov, ale i pacientov – jednoducho, všetci sme vyrástli v spoločnosti, pre ktorú hodnota autonómie jednotlivca neznamenala príliš veľa. Interiorizácia hodnôt je záležitosťou dlhodobého charakteru, a nie nadarmo sa vraví, že politické zmeny sa udejú v priebehu pár mesiacov alebo dní, ale kultúrne zmeny sa dejú desaťročia. Prechod od paternalistického modelu k modelu, pre ktorý je prioritou autonómia jednotlivca, nie je teda jednoduchým procesom. To sa odráža práve na skutočnosti, že v reálnej praxi máme málo podporných štruktúrnych mechanizmov autonómie pacientov práve na organizačnej a individuálnej rovine poskytovania zdravotnej starostlivosti. V praxi sa robí len to, čo sa musí, aby nebola porušená legislatíva, odvolávame sa (netýka sa to len lekárskej profesie a zdravotníctva) na legalitu (nerozpornosť so zákonom, splnenie zákonných povinností) nášho konania, ale opomíname jeho sociálnu a morálnu dimenziu.

MEDIUS: Prečo by sa mala autonómia pacienta rešpektovať? Mala by byť určujúca v každom kontexte?

Veľmi zjednodušene – preto, lebo autonómia je vyjadrením hodnoty každého človeka ako bytosti, ktorá má svoju dôstojnosť a ktorej život stojí zato. Pokiaľ nerešpektujeme autonómiu konkrétneho človeka, tak tým ukazujeme, že pre nás nemá žiadnu hodnotu – ak, tak len ako vec, ako objekt, ako prostriedok alebo tovar. Autonómia sa totiž uskutočňuje práve v slobodnom vyjadrovaní a realizovaní svojej vôle ( v tejto chvíli túto výpoveď nechcem komplikovať úvahou o tom, kedy je ľudská vôľa slobodná, a kedy teda konáme autonómne a kedy už nie). Ak teda sami seba chápeme ako členov takej spoločnosti a kultúry, komunity, pre ktorú je dôležitá sloboda a jedinečnosť každého človeka, tak sa jednoducho nemôžeme vzdať princípu autonómie. Je zrejmé, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti a konkrétna lekárska prax prináša situácie, v ktorých sa rešpektovanie autonómie pacienta stáva problematickým – poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti v bezvedomí, psychiatrickí pacienti, a i.). V tejto chvíli viem vysloviť len presvedčenie – ako reakciu na Vašu otázku – že by nikdy nemalo byť za určujúce považované to, že sú kontexty, v ktorých rešpektovanie autonómie nemusí byť určujúce. Určujúcou by mala byť snaha a vôľa za každých okolností, v každom kontexte rešpektovať princíp autonómie. Samozrejme, že sú situácie, stavy, okolnosti, kedy je legislatívne upravené, že nie je možné žiadať o súhlas či nesúhlas pacienta, a teda je možné rozhodnúť o diagnóze a terapii bez jeho súhlasu. Avšak, som presvedčená, že sme napriek legislatívnej úprave neunikli zo situácie, v ktorej je priestor pre úvahu, a teda sme neunikli možným morálnym dilemám (kedy – za akých presne vymedzených okolností, kto posudzuje a ako naplnenie kritérií pre dosiahnutie legislatívne vymedzeného stavu). Napokon, kým tu taký priestor pre úvahu (rozumný alebo správny úsudok experta) je, tak je tu aj priestor pre ochranu a rešpekt autonómie, a čo je paradoxné – nielen pre ochranu autonómie pacienta, ale i lekára ako experta, v tomto prípade pred expertnou mocou právnickej profesie. Priestor, ktorý vytvárame pre rešpektovanie autonómie je totiž priestorom, kde nielen môžeme, ale i nevyhnutne musíme byť morálni. Morálka si totiž od nás žiada schopnosť a tiež odvahu konať niekedy i za hranice legality, i tam, kde moje konanie právo neupravuje, a kde som odkázaná/ý už len na svoj úsudok.

MEDIUS: Čím je podľa Vás líši pozícia pacienta vo vzťahu lekár pacient špecifická?


Byť pacientom/ pacientkou znamená v našom (západnom) sociokultúrnom kontexte byť zbavený kompetencie viesť dobrý život, pokiaľ dobrý život znamená život zdravého človeka. Pacient je v situácii keď je ohrozené to, čo má pre neho najvyššiu hodnotu, a tým sú ohrozené všetky ďalšie hodnoty, ktoré tvoria jeho život, to, kým a čím je – jeho identitu, jeho dôstojnosť. Prečo? Preto, lebo má len malú a niekedy žiadnu možnosť zvládnuť túto situáciu sám. Toto je stav bezmocnosti – stav závislosti od moci experta, ktorý má špecifické poznanie, a preto mi môže pomôcť, dať, ale i vziať nádej na návrat k dobrému hodnotnému životu. Samozrejme, že sa mnoho hovorí o tom, ako môžeme zdravie ovplyvniť sami, ale i tu má hlavné slovo expert na zdravú výživu. Moderná spoločnosť je jednoducho postavená na nespochybniteľnej autorite vedeckého – expertného poznania. Byť expertom znamená mať prístup k špecifickému druhu poznania, a teda mať špecifickú moc. Byť laikom  a stať sa pacientom v takejto spoločnosti potom znamená, že ste odkázaní na moc, ktorú vy sami nemáte.

MEDIUS: Je podľa Vás možné (vieme) riešiť „etické dilemy“, ktoré nastanú pri poskytovaní  zdravotnej starostlivosti jednoznačnou reguláciou (súborom pravidiel)?  Existuje taký procedurálny model, ktorý by vytvoril priestor pre plodnú debatu v sfére hodnotového pluralizmu a  viedol k formulácii unifikovaných etických, profesijných pravidiel prípadne právnych noriem?

Toto je veľmi zložitá a náročná otázka. Určite by sme etické či morálne dilemy nedokázali bez súboru pravidiel riešiť. To však neznamená, že by sme mali dospieť alebo očakávať, že dospejeme k takému súboru pravidiel, ktoré nás zbavia či v súčasnosti alebo v budúcnosti problémov s etickými dilemami. Jednak život prináša také neočakávané situácie, že nie je – a mali by sme to s pokorou uznať – možné predvídať všetky možné alternatívy a kombinácie okolností, ktoré môžu nastať. Súbory pravidiel (napr. etické kódexy) by tak mali predstavovať skôr oporu pri riešení dilem a nie automatický nástroj, ktorý, keď použijeme, tak poľahky vyriešime každý morálny problém. Som si vedomá, že sme súčasťou kontinentálnej právnej kultúry, ktorá sa rozvíja tak, že sa snaží legislatívne upraviť stále viac a stále podrobnejšie jednotlivé oblasti vzťahov sociálnej praxe. Avšak tento vývoj má svoje hrozby, a jednou z nich je práve skutočnosť, že experti v jednotlivých oblastiach sociálnej praxe strácajú kompetenciu morálne konať. To znamená, že strácajú schopnosť, ale i vôľu konať na základe svojej slobodnej vôle a vlastného rozumného uváženia. Je totiž bezpečnejšie konať len v medziach zákona, hoci občan, pokiaľ nevykonáva kompetencie štátneho orgánu, nemôže konať len to, čo mu zákon výslovne zakazuje. Čo sa týka otázky, ktorý procedurálny model považujem za funkčný resp. užitočný... pri tvorbe unifikovaných etických, profesijných pravidiel alebo právnych noriem: Som skeptická, tak ako som to už naznačila, k predstave unifikovaného systému pravidiel, ktorý by finálne a s konečnou platnosťou bol liekom a nástrojom na riešenie akýchkoľvek morálnych dilem. Akákoľvek bude právna regulácia kvalitná, vždy môže byť priestorom pre rôzne interpretácie. Ja skôr vidím priestor  a potrebu pre zvyšovanie morálnych kompetencií spolu s kompetenciou viesť kvalifikovanú verejnú diskusiu, a to tak expertov, ako i laikov. Kvalifikovaná verejná diskusia i úzke expertné diskusie morálne kompetentných expertov môžu prispievať k formulovaniu „precedensov“ pre riešenie určitého druhu situácií. Takéto precedensy môžu byť akousi kostrou pre systémy pravidiel v jednotlivých oblastiach profesijnej praxe, pričom kvalifikovaná verejná diskusia vystavuje súlad takto sformulovaných pravidiel reflexívnej kritike, ktorá ich buď potvrdí ako dobré ( morálne, správne, funkčné, užitočné, pravdivé), alebo ich spochybní a vyvráti ako zlé (nemorálne, nesprávne, nefunkčné, nepravdivé).

MEDIUS: Akej téme sa ste sa rozhodli venovať ako hosť mesiaca?

Vo svojom texte sa chcem venovať otázke dôvery, uznania a bezmocnosti v kontexte  aktuálnych zápasov o sociálne uznanie zo strany lekárov a učiteľov. Pokúsim sa o náčrt kritickej analýzy tohto problému.  

Rozhovor spracovala Zuzana Zoláková



 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 1+9 =


-- žiadne príspevky --