Bodka za diskusiou: UNIVERSITATIS DISPUTATIONE 2012- "Môže byť reklama liekom pre liek?“ | Medicínske právo
              

Články


Bodka za diskusiou: UNIVERSITATIS DISPUTATIONE 2012- "Môže byť reklama liekom pre liek?“


 | 26.11.2012 | komentárov: 2

V stredu 21. novembra 2012 sa uskutočnila v poradí už tretia zo sérii diskusií projektu UNIVERSITATIS DISPUTATIONE 2012, ktorú organizuje Komora pre medicínske právo – MEDIUS v spolupráci Právnickou fakultou UPJŠ, Lekárskou fakultou UPJŠ, Univerzitnou nemocnicou L. Pasteura a Nadáciou Tatrabanky. Diskutérmi tretej diskusie boli JUDr. Renáta Bačárová, PhD., LL.M. z Právnickej fakulty UPJŠ, zakladateľ a šéfredaktor filmového portálu Kinema.sk Mgr. Peter Konečný, Mgr. Eva Siminská zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv a zástupkyňa farmaceutického priemyslu MUDr. Zuzana Barlíková.

Obrazok Po predstavení diskutujúcich mal každý z diskutérov priestor pre vyjadrenie svojho pohľadu na hlavné tézy diskusie „Môže byť reklama liekom pre liek?“ Hneď v jej úvode sa k téme vyjadrila JUDr. Renáta Bačárová, PhD., LL.M., podľa ktorej je dobrá reklama z marketingového hľadiska  taká, ktorá je kreatívna, nápaditá, zapamätateľná, a z právneho hľadiska taká, ktorá neporušuje zákon. Pokiaľ ide o reklamné preháňanie, pani doktorka uviedla, že tu existujú určité limity preháňania a len na určité lieky. Zároveň bolo uvedené, že reklama na lieky nemôže byť všeobecná a informácie o účinkoch musia byť pravdivé. Pani JUDr. Renáta Bačárová, PhD., LL.M. taktiež spomenula vo svojom úvode, že existuje aj možnosť udelenia nútenej licencie v prípade, ak majiteľ patentu bránenie využívania lieku dostatočne neodôvodní. Nakoniec sa vo svojom úvode dotkla aj otázky klamlivej reklamy, keď uviedla, že ak liek, ktorý nie je overený laboratórnymi skúškami a napriek tomu informuje o určitých lekárskych účinkoch, je klamlivou reklamou.

Druhý rečník  Mgr. Eva Siminská zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠUKL) nadviazala na pani doktorku, pričom bol spomenutý zákon o reklame (zákon 147/2001 Z.z.), ktorý v § 8 uvádza, že reklama liekov zahŕňa akúkoľvek formu podomového informovania, agitačnú činnosť alebo podnecovanie smerujúce k podpore predpisovania, vydávania, predaja alebo spotreby liekov. Zástupkyňa farmaceutického priemyslu MUDr. Zuzana Barlíková súhlasila s predchádzajúcimi diskutérmi a zároveň doplnila, reklama na lieky má svoje pravidlá, treba rozlišovať, komu je určená, či odborníkom alebo laickej verejnosti. Pani MUDr. Barlíková zároveň poukázala na skutočnosť, že zákon o reklame neupravuje reklamu na zdravotné pomôcky, kontroluje to len Úrad nad zdravotnou starostlivosťou rovnako, ako aj pri výživových doplnkoch, čím majú farmaceutické spoločnosti v tejto oblasti reklamy o niečo voľnejšie pole pôsobnosti, ako pri reklame liekov.

Ďalší rečník v poradí, Mgr. Peter Konečný z portálu Kinema.sk sa taktiež vyjadril k reklame ako takej. Ako prezentoval svoj názor, dobrá reklama taká, ktorá má dobrý nápad, ale veci predávajú reklamy bez nápadu, a tým je možno práve reklama, ktorá predáva dobrou reklamou. Ako pán Mgr. Konečný uviedol, podmienkou je okamžitá reakcia úspechu, pričom ako príklad uviedol, že hneď ako si dá pacient (zákazník) tabletku, sa mu uľaví. Taktiež poukázal, že počítačová simulácia je základom reklamy na liek, pomocou ktorej sa znázorní, ako liek, a kde zaberá. Pán Mgr. Peter Konečný priblížil, a to aj názorne pomocou data projekcii, že na lieky sa preferuje skôr funkčná, než kreatívna reklama, pretože farmaceutické spoločnosti chcú a potrebujú, aby si daný liek pacient zapamätal, do 30. sekúnd musí pacient chcieť daný liek, aby mu pomohol. Taktiež sa vo svojom úvode dotkol aj zavádzania v reklame, keď poukázal na fakt, že zavádzanie v reklame je problémom, čo taktiež dokladoval prostredníctvom projekcie.

Následne sa rozprúdila zaujímavá diskusia, v rámci ktorej diskutéri rozobrali používanie názvu liekov v reklame.  Všetci sa zhodli, že dôležité v tejto veci je, či je účelom prezentovať liek ako taký, a ako uviedla MUDr. Zuzana Barlíková, ak dávajú článok do odborného časopisu, tak v ňom presne uvádzajú účinnú látku, v prípade ak sa jedná o reklamu pre laikov, tam nemôžu uviesť ani názov lieku. Na to Mgr. Eva Siminská spomenula príklad z praxe. V jednom prípade ŠUKL rozhodol, že článok v jednom „bulvárnom“ časopise o lieku, pričom bol spomenutý aj samotný názov lieku, ktorý zásadne menil komfort pacienta, čím obsahoval  určitú pridanú hodnotu tak, že  pacient má právo na informácie o lieku, informácie, že taký liek existuje a ŠUKL to nepovažoval za porušenie zákona o reklame.

Diskutérom bola taktiež položená otázka z publika, a to, či boli niektoré reklamy na lieky zakázané, prípadne,  či by niektoré mali byť zakázané. Na to reagoval Mgr. Konečný poznámkou, že má problém pri animovaných reklamách na lieky pre deti. Na to nadviazala pani doktorka Bačárová, ktorá ako advokátka poukázala na fakt, že zákon o reklame chráni deti a upravuje spôsob jej podania tak, že reklama nesmie zneužívať dôveru maloletých osôb a priamo ich vyzývať, aby nabádali rodičov alebo iné osoby na nákup takýchto produktov. Pani JUDr. Renáta Bačárová, PhD., LL.M. zároveň publiku priblížila, že je zakázané účinkovanie známych osobností (herci, športovci,..) v reklamách na lieky.  Ale ako správny advokát ukázala na  možnosť tento zákaz obísť tým, že nepôjde o odkaz herca, ale spoločne s tým uviedla, že je to už na hrane dovoleného.

Nasledovala ďalšia z mnohých otázok publika, konkrétne sa jeden z prítomných zúčastnených poslucháčov zaujímal o  povinnosť registrovať reklamu na ŠUKL vyplývajúcu zo zákona o liekoch. Na túto otázku pochopiteľne ako prvá odpovedala Mgr. Eva Siminská, ktorá to samozrejme pozná z “prvej ruky“. Poslucháčovi, ale aj všetkým ostatným prítomným objasnila, že spoločnosti im majú zasielať len vzorky, čo už aj to je pre ŠUKL problém, a preto túto povinnosť zúžili tak, že im posielajú len oznámenia bez fyzickej vzorky, ktorú si ale ŠUKL môže vyžiadať. Na to sa vyjadrila pani doktorka Bačárová, ktorá uviedla, že nie je v silách jednej štátnej organizácii znášať žaloby za povolenie či nepovolenie reklamy, zodpovedný by mal byť ten subjekt, ktorý dáva danú reklamu do obehu na základe zásady neznalosť zákona neospravedlňuje.

Diskusia sa ukončila zodpovedaním si rozhodovacej praxe u potravín a poukázaním na možnosť klamlivej reklamy v prípade, ak účinky týchto potravín (napr. probiotiká) nie sú jednoznačne preukázané serióznymi výskumami a len tie tvrdenia, ktoré sa povolia kompetentným štátnym orgánom sa môžu použiť.

Celá debata sa uskutočnila v príjemnej atmosfére, tešíme sa poslednú zo súboru diskusií, a to už 5.12.2012 v Historickej aule rektorátu UPJŠ, na ktorú ste srdečne pozvaní!




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 6+8 =


AsceferJeaspLaw

(25.6.2020)

AsceferJeaspLaw

(21.6.2020)